Chrániť môžeme aj bez chémie. Je to náročné, ale stojí to za to. Ako vždy a pri všetkom, aj tu je prevencia efektívnejšia a dlhodobo účinnejšia aj lacnejšia ako „hasiť to, čo už pomaly zhorelo“. Prijmite výzvu a dopestujte jablká, ktoré sa skutočne môžu pýšiť prívlastkom BIO.
Základ je vytvárať vhodné podmienky pre našich živočíšnych pomocníkov, ako sú vtáky, netopiere, ježe, krty, hady, žaby, jašterice, lienky a pestrenky. Naopak eliminovať vhodné podmienky pre hmyzích škodcov. Preto v záhrade v prvom rade odstránime neporiadok, nekompostovaný organický odpad a nepozbierané opadané ovocie.
Okrem toho neprehnojujeme rastliny dusíkom, ktorý silne podporuje rast mladých, jemných, šťavnatých výhonov a riedku dužinu plodov, ktoré sú pre hmyz mimoriadne lákavé. Hnojíme vyvážene aj draselným, vápenatým a horečnatým biohnojivom, teda kompostom obohateným mletým dolomitom a drevným popolom. Vďaka tomu rastlinné pletivá rýchlejšie vyzrejú a sú pre hmyz menej lákavé. Pri vysádzaní vyberáme odrody a podpníky vhodné do našej oblasti a rezistentné druhy. Aké škodce najčastejšie trápia naše jablone?
Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum)
Tento chrobák dlhý 3,5 – 4,5 milimetrov spôsobuje hnednutie a zasychanie kvetných pukov jabloní. Za rok má jednu generáciu. Škodca prezimuje ako dospelý chrobák v pôde pri stromoch, v spadnutom lístí, v puklinách kôry, najmä v blízkom zmiešanom lese alebo parku. Skoro na jar vylieza na stromy, obžiera púčky a vŕta do nich dierky.
Škodlivosť sa citeľne prejaví znížením úrody jabĺk najmä v rokoch s malou násadou kvetov alebo po jarnej mrazovej kalamite. Chladnejšia jar, teda pomalšie rozvíjanie sa pukov, umožňuje samičkám dlhšie klásť vajíčka, teda i poškodiť viacej pukov, ako počas teplej jari.
Chemická ochrana
Robí sa hlavne pri opakovanom premnožení sa škodcu, a to postrekom podľa metodiky skoro na jar v štádiu zelených pukov. V lete zasa škodcu likvidujú aj postreky proti obaľovačom.
Bioochrana
Spočíva v umiestnení pásu vlnitej lepenky okolo kmeňa jablone ešte pred začiatkom kvitnutia, Necháme ho tam až do odkvitnutia; priebežne kontrolujeme a zberáme ukryté chrobáky. Okrem toho, chrobáky striasame zo stromu na podloženú plachtu viackrát v čase od zeleného púčika po rozkvitnutie kvetov, a to vždy asi o 14. hodine poobede, keď teplota dosiahne 17 °C. Pri premnožení kvetovky pomôže i bežné jesenné zhrabanie lístia, v ktorom sa ukrýva, a jeho kompostovanie s páleným vápnom. Skoro na jar očistíme stromy od starej kôry a od ukrytých chrobákov a olúpanú kôru spálime.
Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea)
Osička veľká len 6 – 7 milimetrov, ktorej larvy krátko po odkvitnutí jabloní spôsobujú skorú červivosť jabĺk. Má len 1 generáciu do roka. Napáda výlučne jablone a vyskytuje sa vo všetkých lokalitách. Pri premnožení môže zničiť až 50 % úrody. Útočí hlavne na aromatické, sladké letné a jesenné odrody.
Chemická ochrana
Robí sa na konci kvitnutia, keď opadávajú posledné korunné lupienky kvetov, kontaktnými prípravkami. Druhýkrát, ale s menšou istotou zásahu môžeme postrekovať, keď larvy preliezajú do ďalších plodov. Efektívnejšie sú prípravky so systémovým účinkom.
Biologická ochrana
Spočíva predovšetkým v prevencii. Presne 10 dní pred začiatkom kvitnutia vyvesíme do korún stromov biele lepové doštičky, ktoré lákajú lietajúce piliarky. Poškodené mladé plody s dierkou otrháme a zničíme. Pod jabloňami po opadaní plôdikov skypríme pôdu do hĺbky asi 15 centimetrov a pustíme sem sliepky, ktoré zámotky piliarok z pôdy vyzbierajú. Tieto postupy skombinujeme s domácimi biopostrekmi proti žravým škodcom alebo skúsime repelentné postreky s výťažkami z aromatických rastlín, ktoré dezorientujú samičky piliarok kladúce vajíčka.
Obaľovač jablčný (Cydia pomonella)
Považuje sa za najväčšieho škodcu ovocných plodov vôbec. Spôsobuje červivosť hlavne jabĺk, marhúľ a orechov. Podľa klimatických podmienok a nadmorskej výšky má v roku 1 alebo 2 generácie. Prezimuje v štádiu dospelej húsenice v pevnom pavučinovom zimnom zámotku na kmeňoch pod odumretou kôrou, v mačine, na plotoch a v zemi. Na jar, obyčajne v apríli, sa húsenice v zámotku zakuklia. V teplých nížinných oblastiach, kde má za rok 2 generácie, je to škodca, s ktorým treba sústavne bojovať. V nadmorskej výške nad 300 m n. m. býva nebezpečná len 1. generácia, v nadmorskej výške nad 600 m n. m. obyčajne už väčšie škody nespôsobuje.
Chemická ochrana
Spočíva v postreku v čase jarného liahnutia motýlikov. Pre nestále počasie a vývoj teploty ovzdušia v rôznych nadmorských výškach je však liahnutie také variabilné, že sa toto obdobie často roztiahne až na 1 až 1,5 mesiaca. Najistejšie motýlika postrekom zasiahneme buď podľa celoštátnej signalizácie jeho výletu, alebo ešte presnejšie podľa miestnej signalizácie pomocou feromónových lapačov.
Biologická ochrana
V tomto prípade je najistejšia vo forme kúpeného ovolarvicídneho bioprípravku, ktorý obsahuje Bacillus thuringiensis. Ním postrekujeme asi 5 dní po vrchole letovej vlny, teda na začiatku liahnutia húseníc. Existujú aj komerčné bioprípravky, ktoré sú pre včely neškodné, pre človeka len dráždivé, s krátkou ochrannou lehotou a nájdeme ich v ochrannej metodike. Veľký význam má využívanie svetelných a pivných lapačov. Celú sezónu je však dôležité sústavne zberať a likvidovať popadané ovocie. Pomáha aj oškrabanie starej odumretej kôry z jabloní v predjarí. Nachádzajú sa v nej totiž húsenice obaľovača jablčného v zámotkoch. Význam má zimné kŕmenie vtákov a vyvesovanie hniezdnych búdok, pretože priláka najmä sýkorky, ktoré ničia letných aj zimujúcich škodcov.
Pomáhajú aj netopiere, ktoré jediné dokážu zlikvidovať motýlikov obaľovača jablčného i množstvo ďalších ovocných škodcov lietajúcich večer a v noci, keď už vtáky spia.
Ďalšími menej závažnými škodcami jabloní sú obaľovače púčikové a šupkové či nosánik jablčný alebo ovocný. Pri ochranných opatreniach proti škodcom uvedeným vyššie sú však zasiahnuté aj tieto druhy.
Domáce lapače
- pivné lapače, teda úzkohrdlé fľaše do polovice naplnené starým pivom, seknutým vínom, ovocnou šťavou alebo iným kvasiacim nápojom a rozvešané po stromoch; treba ich však častejšie kontrolovať a tie s utopeným hmyzom vymieňať; takto sa zbavíme veľkej časti ôs, sršňov, múch, ale aj škodlivých motýlikov,
- feromónové lapače slúžia na odchyt škodcov aj na signalizáciu ich výletu, podľa ktorej môžeme zasiahnuť postrekom. Jednotlivé druhy lapačov sú určené zvlášť na obaľovača zemolezového, slivkového, broskyňového, jablčného, kôrového…
- svetelné lapače sú lampy s podstavenou nádobkou s vodou; svetlo priláka večer a v noci lietajúci hmyz, ktorý po náraze na lampu spadne do nádobky a utopí sa,
- rôznofarebné lepové doštičky z plastu zasa rozvešiame po stromoch, ale tak, aby ich vietor neprilepil o listy; svojou konkrétnou farbou lákajú konkrétneho škodcu:
– biela farba láka piliarky spôsobujúce skorú červivosť ovocia,
– žltá farba láka molice a vošky, - voči voškám môžeme zasiahnuť aj silným prúdom vody alebo ich postriekame slabým roztokom mazľavého mydla, ktorý im zmáča povrch tela a potom ich zahubí aj bežný dážď,
- pavučinou opradené hniezda húseníc na ovocných stromoch čo najskôr odrežeme a spálime,
- účinné sú aj mnohé rastlinné nechemické postreky pripravené vo forme zákvasu, či odvaru,
- pomáha aj biologická ochrana vo forme dravých baktérií, hlístic a húb.
Domácimi prípravkami proti červivosti jabĺk
Postrek z paliny
300 gramov čerstvej (alebo 30 gramov sušenej) vňate paliny pravej prevaríme v 10 litroch vody, dva dni necháme vylúhovať, scedíme a po zriedení 1 : 3 jablone striekame, postrek vždy po týždni zopakujeme.
Žihľavový postrek
1 kilogram vňate žihľavy pred kvetom zalejeme 10 litrami vody a necháme v teple 7 – 10 dní kvasiť, prefiltrujeme a po zriedení 1 : 15 opakovane striekame.
Vratičový macerát
500 gramov čerstvej kvitnúcej vňate vratiča s 5 litrami teplej vody a 10 – 15 mililitrami mydla postupne rozmixujeme, necháme 24 hodín macerovať, prefiltrujeme, doplníme na 8 litrov a striekame.
Vývar z rajčinových listov
4 kilogramy čerstvých listov a výhonov rajčín zalejeme 10 litrami vody, hodinu necháme postáť a potom hodinu na miernom ohni varíme, necháme vychladnúť, prefiltrujeme, pridáme 50 gramov mydla, zriedime 1 : 1 vodou a striekame; po 3 – 7 dňoch opakujeme postrek.
Mäta odpudzuje škodcov
Mäta pieporná vysadená pod jabloňovými stromami ich chráni svojou intenzívnou vôňou pred mnohými škodcami, ktoré si vyberajú rastliny podľa vône, tým, že ich dezorientuje, ale i odpudzuje.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.cz, archív
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Krásne ruže ohrozí zlá starostlivosť. Vyvarujte sa tomu
Zakročte proti voškám, roztočom, bzdochám a ostatným škodcom bez použitia chémie
Predchádzame najčastejším ochoreniam broskýň
Zbavte sa vošiek bez chémie: 10 overených tipov, ako pred nimi ochrániť záhradu
3 najčastejšie škodce v skleníku a ako nad nimi zvíťaziť
Domáce prípravky proti škodcom v skleníku
Už 3 roky používam sietky na stolové hrozno je to výborná vec, chránia strapce p…