Zbierať až po mrazoch? Pri niektorých známych plodoch je to len mýtus!

Zimné počasie neodmysliteľne sprevádza mráz, ktorý je pre záhradkárov hrozbou aj užitočným pomocníkom. Dokáže eliminovať škodcov a vylepšiť kvalitu aj chuť niektorých plodín, najmä ovocia.

S mrazom súvisia aj odporúčania, ktoré kolujú medzi ľuďmi. Niektoré z nich sú však nesprávne. Jedným z rozšírených mýtov je, že šípky by sa mali zbierať až po mrazoch. Vychádza z predpokladu, že mráz ich zmäkčí a budú vhodnejšie na spracovanie.

Pravdou je, že šípky nezmäknú len vplyvom mrazu, ale predovšetkým zrelosťou. Zrelé šípky sú mäkké aj pred mrazmi a mnohí si ich užívame priamo pri zbere – môžeme ich jemne stlačiť a cez malý otvor po stopke si vychutnať lahodnú pastu. Kto pozná tento spôsob, pri prechádzkach prírodou často neodolá a dôkladne skúma kry šípok, aby našiel dokonale dozreté plody.

Z premrznutých šípok si urobte nápoj

Ruža šípová (Rosa canina) je bežná, no zároveň vzácna rastlina, ktorá ponúka široké možnosti využitia. Okrem výroby šípkového lekváru a šípkového nápoja (ktorý presnejšie nazývame nápoj, nie čaj – vysvetlíme ďalej) sa neodporúča používať mäkké šípky. Takéto šípky sa ťažko sušia a bez pasterizácie sa nedajú dlhšie uchovávať.

Na prípravu šípkového nápoja sú však mäkké šípky ideálne. Postup je jednoduchý: šípky dáme v primeranom množstve a pomere (odhadneme podľa chuti) do hrnca s vodou, necháme krátko povariť a následne ich rozpučíme kuchynským nástrojom na zemiaky. Ponorný ani iný mixér nie je vhodný, pretože by rozsekal aj semená, čo nie je žiaduce.

Po dôkladnom rozpracovaní získame hustejšiu, do červena sfarbenú tekutinu s plávajúcimi semenami a šupkami. Hoci tieto časti nie sú na prvý pohľad viditeľné, obsahujú aj nepríjemné pichľavé chĺpky z vnútra plodov. Nápoj preto precedíme najskôr cez sitko, aby sme odstránili väčšie časti, a následne cez jemnejšiu látku. Získame tak kvalitný a lahodný nápoj, ktorý môžeme dochutiť medom.

Pre tých, ktorí chcú zachovať maximálne množstvo vitamínov, je možné pripraviť nápoj bez varenia, ak máme k dispozícii mäkké šípky. Výhodou tohto spôsobu je, že ani med, ktorým nápoj prípadne dochutíme, nebude vystavený vysokým teplotám, ktoré tiež ničia jeho jemné enzýmy.

Ak použijeme sušené šípky, predpokladá sa, že boli usušené ešte v tvrdom stave. Z nich pripravíme klasickým spôsobom čaj, výluh, zápar alebo macerát. Kvalita šípok sa však líši podľa toho, akú formu majú.

Najvyššou kvalitou sa vyznačujú šípky, ktoré boli polené a vydlabané, sušené pri teplote do 40 °C. Takto spracované šípky obsahujú len žiaducu časť plodov. Menej kvalitné plody sú sušené vcelku, ktoré nemajú narušenú šupku. Menej tak uvoľňujú cenné látky počas lúhovania. Za najmenej kvalitné môžeme označiť šípky usušené vcelku a následne aj so semenami a vnútornými chĺpkami rozdrvené.

Pri trnkách počkajte radšej na mráz

Trnky (Prunus spinosa) často rastú na podobných miestach ako kry šípok. Sú však oveľa menej rozšírené, no pre svoju chuť a zdravotné účinky veľmi cenené. Trnky zbierame výhradne po prvých mrazoch, pretože mráz eliminuje ich trpkosť a tvrdosť.

Premrznuté trnky sa využívajú na prípravu lekvárov, liečivých sirupov alebo ako základ na pálenku. Sirup zo sterilizovaných trniek je skvelý na podporu imunity a môže sa miešať napríklad s rakytníkovou šťavou.

Prečo je pri rakytníku mráz zbytočný?

Rakytník (Hippophae rhamnoides) patrí tiež medzi plodiny, o ktorých sa niekedy tvrdí, že potrebuje prejsť pôsobením mrazu. Ide však o nesprávne tvrdenie. V skutočnosti rakytník dozrieva oveľa skôr, než prídu mrazy (záleží aj podľa odrody), a jeho krehké plody po mraze získavajú nepríjemnú chuť, ktorá v čerstvých nemrazených plodoch nie je.

Mráz však nachádza svoje opodstatnenie pri zbere, najmä vo veľkoprodukcii. Často sa strihajú celé vetvičky s plodmi, ktoré sa následne zmrazia. Po zmrazení sa pevné plody ľahšie oddeľujú od konárikov. Aj keď je tento postup praktický, negatívne ovplyvňuje kvalitu plodov.

Pre menších pestovateľov je lepšou alternatívou, ak jednoducho nastrihnú krátke, husto zaplodené vetvičky. Plody sa dajú z týchto vetvičiek šetrne odtrhnúť proti smeru rastu priamo do misky, ideálne v kožených pracovných rukaviciach, aby nedošlo k poraneniu.

Ani arónia ho nepotrebuje

Ďalšou plodinou, ktorá sa spája s mrazom, je arónia (Aronia melanocarpa), alebo inak jarabina čiernoplodá. V záhradách je čoraz populárnejšia. Tiež dozrieva už v lete, dlho pred príchodom mrazov, a nepotrebuje ich pôsobenie na zlepšenie kvality. Naopak, dozreté plody arónie by sa mali zbierať čím skôr, aby sa predišlo náletom vtáctva, ktoré dokáže kríky úplne obrať.

Ak plody zostanú na kríkoch príliš dlho, začnú tiež vysychať a scvrkávať sa. Hoci arónia obsahuje látky, ktoré potláčajú hnilobné procesy, takéto presušené plody sú menej vhodné na spracovanie. Napríklad pri lisovaní šťavy je dôležité používať čerstvé a šťavnaté plody.

Mišpuľu netrhajte príliš skoro

Medzi plodiny, ktorých chuť je bezprostredne spätá s pôsobením mrazu, patrí mišpuľa (Mespilus germanica). Toto starobylé ovocie zažíva v súčasnosti renesanciu. V časoch stredoveku, keď nebolo k dispozícii také bohaté spektrum ovocia ako dnes, bola cennou súčasťou záhrad aj jedálnička.

Mišpuľa má zvláštne, hnedé plody s minimom dužiny a veľkými semenami. Táto dužina však získava sladkosť a mäkkosť až po pôsobení mrazu. Ide o efekt tzv. „zhniličkovatenia“, ktorý môžeme poznať aj pri plodoch drobných letných hrušiek. Premrznuté plody sú tak pripravené na konzumáciu, no je potrebné ich spotrebovať rýchlo, pretože v teplom prostredí sa dajú skladovať len krátko.

Exotické hurmikaki miluje chlad

Na záver spomenieme druh ovocia, ktorý si v posledných rokoch nachádza cestu do našich záhrad. Hurmikaki, známy aj ako ebenovník čínsky, pochádza zo strednej a západnej Číny. Jeho obľuba rastie nielen vďaka dostupnosti atraktívnych rastlín zo sveta, ale aj vďaka zmene klímy, ktorá vytvára vhodnejšie podmienky pre jeho pestovanie. Moderné šľachtenie a kríženie prinieslo odrody s vyššou odolnosťou a lepšou kvalitou plodov.

Hurmikaki patrí medzi ovocie, ktorého chuť a konzumná kvalita môžu byť ovplyvnené mrazom. Niektoré odrody – najmä neskoré – majú prirodzene trpkú chuť spôsobenú obsahom tanínov. Tie sa pôsobením mrazu rozkladajú, čo zlepšuje ich chuť a robí ich plody sladkými. Premrznuté plody sú však vhodné na okamžitú konzumáciu, pretože pri skladovaní v teple rýchlo kvasia, čo je cítiť aj v ich blízkosti.

Ak mráz neprichádza včas, pestovatelia si často pomáhajú mrazničkou – odporúča sa asi 12 hodín mrazenia, aby sa dosiahol požadovaný efekt. Ďalšou metódou je dozrievanie v uzavretej klíme, napríklad v sáčku s vysokopercentným alkoholom v pohárikoch, kde sa pozvoľne odparuje a napomáha dozrievaniu. Inou možnosťou je pridať do sáčku jablká, ktoré vylučujú etylén – prirodzený urýchľovač zrenia.

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Perly zimy: Mráz im neprekáža Zimné perly: Mráz ani sneh im neprekážajú Nový ovocný druh do svojej záhrady? Vyberte si z menej známych ovocnín Zužitkujte všetko, čo ste si počas roka pripravili na zimu. Posilňujte imunitu svojimi domácimi výrobkami! Spoznajte menej tradičné ovocie, ktoré si postupne hľadá cestu do našich záhrad Zdravie z prírody: 7 silných prírodných bojovníkov proti chrípke

Urob si sámČo robiť, aby sa pečené gaštany dobre šúpali? Poznáme najlepší spôsob!Môj domS týmto jednoduchým trikom vám kúpené hyacinty budú kvitnúť dlhšie! Vyskúšali ste ho už?Dom z tehlyAko zladiť farby v interiéri?Dom z tehlyAko si efektívne vyskladať hrubú stavbu?