Zeler vysievame už v januári. Na čo si dať pri jeho pestovaní pozor?

Zeler pestujeme najmä pre jeho koreň, ktorý je dôležitou súčasťou polievkových zmesí, ale aj pre listy a listové stopky. Podľa toho, ktorú časť zeleru chceme dopestovať, vyberieme správnu varietu, buď buľvovú, stopkovú, alebo listovú.

Zeler

Zeler voňavý (Apium graveolens) pochádza z prímorských oblastí južnej Európy a Ázie. Jeho jednotlivé variety, zeler buľvový, ale aj zeler listový a stopkový, poznali už v starom Egypte i v antickom Grécku. Využívali ich nielen na kuchynské účely, ale aj na slávnostiach ako dekoračné rastliny. V Európe sa pestovanie rozšírilo až v 18. storočí.

Zeler buľvový

U nás sa najčastejšie pestuje zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum). Ako jeho názov napovedá, pestuje sa pre podzemné korene – buľvy, veľké približne ako ľudská päsť. Botanicky patrí do čeľade mrkvovité a rovnako ako v prípade mrkvy a petržlenu ide o dvojročnú rastlinu.

V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň – mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté. Listy tvoria mohutnú ružicu. Sú výrazne tmavozelené, hladké, lesklé, zložené, trojpočetné, dorastajú až do dĺžky 60 cm. V druhom roku zeler tvorí kvetnú stonku vysokú 1 m. Drobné kvietky sú zelenkastobiele, usporiadané v okolíku. Plody sú drobné, 1,5 – 2 mm dlhé sivohnedé rebrovité dvojnažky.

Buľvový zeler

Nároky na prostredie

Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny. Ako jediná koreňová zelenina sa pestuje z predpestovaných priesad, a to hneď z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že pri pestovaní z priamej sejby ostáva rásť na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužinatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme. A do tretice musíme počítať aj s pomerne dlhým obdobím predpestovania, lebo rastie pomaly.

Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní. Vyhovujú mu hlinité, hlinitopiesočnaté pôdy, zásobené humusom, vápnikom a vodou. Pestujeme ho v prvej, prípadne druhej trati. Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina, špenát. Ako jediná koreňová zelenina znáša hnojenie maštaľným hnojom. Vyžaduje pravidelnú zálievku, sucho mu nesvedčí.
Zeler

Veľmi skorý výsev

Zeler vysievame veľmi skoro, už v januári alebo februári. Pravdaže nie von, ale do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré umiestnime na parapetnú dosku v byte, alebo ak máme, tak do vyhrievaného skleníka. Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril. Zeler klíči veľmi pomaly, dva-tri týždne a zo začiatku aj pomaly rastie.

Semienka zeleru

Pozor na prechladnutie

Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Ak priesada „prechladne“, nebude tvoriť buľvu, ale vybehne do kvetu, akoby prežila zimu vonku.

Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm, čo je celkom „piplavá“ práca, ale pri 10 až 20 rastlinkách, ktoré nám postačia na samozásobenie, sa dá dobre zvládnuť. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Pri rozsádzaní vždy skrátime korene minimálne o 1/3.

Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm. Ak nemáme možnosť dopestovať priesadu v domácich podmienkach, kúpime ju v máji už hotovú, vhodnú priamo na výsadbu, na trhu alebo v záhradníctve.

Priesady zeleru

Príprava pôdy

Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m2 pôdy zapracujeme 3 – 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu. Až do času výsadby sústavne likvidujeme burinu a záhon kypríme.

Priesada zeleru

Výsadba priesad

Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Podporíme tak tvorbu zhrubnutého koreňa – buľvy.

Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť. Zvolíme väčší spon výsadby, najmenej 50 × 30 až 50 × 50 cm, aby sme mohli porast ošetrovať počas vegetácie bez poškodenia listov a rastúcej buľvy a rastliny mali dostatok priestoru na rast.

Výsadba priesad zeleru

Ošetrovanie počas vegetácie

Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zavlažujeme pravidelne, najmä v prvej polovici vegetácie. Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva. Podľa potreby ošetríme proti chorobám, k tým najčastejším patria septorióza, žltačka zeleru, srdiečková hniloba. Škodce sa zeleru vyhýbajú.

Zber zeleru

Buľvy vyberáme priebežne prebierkou podľa potreby. Na kuchynské využitie odlamujeme aj listy, inak ich nechávame na rastline. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu. Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 – 15 cm. Každú opatrne podkopeme rýľom, rukou vytiahneme za listy a očistíme od pôdy.

Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov. Počas skladovania priebežne kontrolujeme ich zdravotný stav.

Zeler

Zeler stopkový

Zeler voňavý stopkový (Apium graveolens var. dulce) pestujeme pre dužinaté a krehké listové stopky, ktoré konzumujeme čerstvé, napríklad v šalátoch alebo tepelne upravené. Stopky s dĺžkou až 50 cm sú pozdĺžne výrazne ryhované, biele, žlté alebo zelenkasté. V dolnej časti môžu mať šírku 4 – 7 cm, v hornej 2 cm. Stopkový zeler pestujeme podobne ako buľvový. Predpestované priesady vysádzame do sponu 60 × 25 cm.

Aby konzumná časť stopky bola dlhšia a jemnejšia, pristúpime ku koncu sezóny k takzvanému bieleniu. Postupujeme tak, že stopky zviažeme a pôdu prihrnieme až k listovej čepeli. Alternatívou je obalenie stopiek kartónom či slamou, ktoré tiež zabránia prístupu svetla. Pred zberom obal odstránime. Novošľachtené odrody však už majú svetlú farbu stopiek aj bez bielenia. Stopky zberáme v auguste, septembri a aj neskôr, až do nástupu jesenných mrazov odrezaním celej nadzemnej časti v mieste koreňového kŕčika tak, aby držali spolu.Stopkový zeler

Zeler listový

Čerstvé listy zeleru voňavého listového (Apium graveolens var. secalinum) používame najmä na dochutenie jedál, do miešaných šalátov. Vňať sušíme a pridávame do koreniacich zmesí. Koreňová buľva je v tomto prípade veľmi malá, má veľa bočných korienkov a viac rastových vrcholov. Vňať je bohatá, jemná, tvoria ju stopkaté listy, dlhé až 60 cm. Čepele listov sú lesklé, tmavozelené, prípadne skučeravené. Je menej náročný na teplo ako zeler buľvový.

Pestujeme ho z predpestovaných priesad, ktoré vysádzame v polovici mája do sponu 40 × 30 cm. Dbáme na dostatočnú závlahu a odburiňovanie. Počas vegetácie zberáme vňať postupne olamovaním najstarších listov alebo jednorazovo zrezaním celej vňate asi 2 – 3 cm nad srdiečkom v októbri, novembri. Drobné buľvičky s koreňmi môžeme neskôr počas zimy použiť na rýchlenie doma na okne či v parenisku, skleníku. Výsledkom je čerstvá vňať.

Listový zeler

Dobré rady

Osivo zeleru dlho klíči. Klíčenie možno uľahčiť a urýchliť máčaním osiva tesne pred výsevom približne 12 hodín vo vlažnej vode s teplotou cca 18 °C.

Zeler nepresádzame často, pretože sa vždy zastaví a spomalí rast, lebo sa preruší koreňová sústava a zakorenenie trvá približne 14 dní. Ak máte obavy z rozsádzania priesad, riešením je kúpa hotových kvalitných sadeníc na trhu alebo v osvedčenom záhradníctve.

Priesady vysádzame najskôr po 15. 5., keď nehrozia neskoré jarné mrazíky ani prudké ochladenie. Ak totiž nízke teploty trvajú dostatočne dlho (postačí približne päť dní), nastane proces nazývaný jarovizácia (vernalizácia), čiže urýchlenie vývoja rastliny. Pôsobením chladu nastanú v rastovom vrchole enzymatické procesy a začne sa tvoriť kvetná stonka. Buľva sa nevyvíja, je zakrpatená, dužina tvrdá, horká.

Pomôckou pri výsadbe rastlín do sponu je predstava, ako bude zeler vyzerať v dospelosti. Hoci je v máji priesada malá, časom sa rozrastie. Dôležité je, aby každá rastlina mala dostatok priestoru a porast nebol príliš hustý. V hustom poraste sa ľahšie šíria hubové choroby či škodce.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: iStock, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku