Skôr ako začne jar, režeme vinič. Vhodné sú na to mesiace január a február.
„Starí“ vinohradníci začínajú s rezom už po vianočných sviatkoch. Táto ich tradícia pravdepodobne vychádzala z praktických dôvodov. Okrem vinice za domom totiž chodili do práce, a tak využili čas medzi sviatkami.
Začať sa dá aj v januári alebo až vo februári. Pri reze viniča nevadí, že mrzne, práve naopak, mrazivé dni sú lepšie. Teploty nad nulou totiž rozpúšťajú zmrznutú pôdu a tvorí sa blato. Po zamrznutej pôde sa lepšie chodí, netvoria sa šľapaje a neutláča sa tak pôda. Plusom je slnečný mrazivý deň, predsa len, keď je potrebné stráviť vonku dlhší čas, slniečko aspoň trošku ohrieva, opaľuje k nemu natočenú tvár a pôsobí dobre na náladu.
Rez v zime má aj ďalší dôvod, a to, že rezná rana do jari obschne, a keď sa oteplí, nebude z viniča kvapkať miazga alebo to bude len výrazne menej, ako keby sme rezali napríklad v marci.
Základ rezu viniča je pre všetky pestovateľské tvary rovnaký v tom zmysle, že ako prvé odstraňujeme vyrodené konáre. Ponechávame rodivé šľahúne, nazývané ťažne (ktoré skracujeme podľa tvaru pestovania), plus takzvanú zálohu. Najrozšírenejším pestovateľským tvarom u nás je pestovanie na drôtenke. Volá sa to rýnsko-hessenské vedenie.
Guyotov rez viniča
To, koľko ponecháme pri reze rodivých vetvičiek a očiek, rozhoduje nielen o množstve úrody, ale aj o jej kvalite a zdravotnom stave kra. Pri takzvanom Guyotovom reze aplikovanom na rýnsko-hessenskom vedení ponechávame na jednom „koreni“, čiže na jednom kríku, zvyčajne jeden ťažeň s približne ôsmimi očkami, ktorý vyrastá z ročného dreva, a jednu zálohu s dvomi očkami (čapík) vyrastajúcu z hlavy alebo z ročného dreva.
Ak chceme pestovať hrozno takpovediac na kvantitu, ponechávame na jednom kríku aj dva ťažne po 8 – 10 očiek. Výsledkom sú strapce s trochu menšími bobuľami v porovnaní s ponechaním jedného ťažňa a hlavne nižšia cukornatosť. Ak ide o hrozno pestované na víno, vedie to k tomu, že je do šťavy po vylisovaní nutné pridávať väčšie množstvo cukru.
Dostatočný rez viničových krov má pozitívny vplyv aj na zdravotný stav kra a plodov. Z každého ponechaného očka, pri spomínanom reze ich je cca 10, intenzívne vyrastú dlhé letorasty s listami a kvetmi. Čím menej ich je, tým je porast vzdušnejší a menej náchylný na napadnutie chorobami.
I keď vinohradníci pri reze hádžu výhony na zem, v záhradke je praktickejšie vziať si so sebou fúrik a hádzať ich doň. Tak odpadá krok zberu a vynášania šľahúňov. Výhonky môžeme hneď namieste strihať na krátke časti alebo ich vyvezieme a postriháme či podrvíme iný deň. Drvinu z drvičky zamiešame do kompostu, rozhodíme po vinohrade či záhrade, prípadne s ňou v sezóne mulčujeme.
Pozor, toto nerobíme, ak bola vo vinohrade choroba, ktorá napadla aj výhony, čo sa na prejavuje sivastými fľakmi na inak žltohnedej kôre viniča.
Postup, ako strihať vinič v zime
1. Prehliadneme si ker
Ako prvé si ker prehliadneme. Odstránime slabé výhony vyrastajúce z kmienka aj z hlavy, a to tesne k miestu, odkiaľ rastú. Niekedy silnejší z nich, čo smeruje nahor, použijeme na zálohu a zrežeme na dve očká.
2. Odstránime vyrodené ťažne
Ak na kre vidíme perspektívne rodivé výhony, vyrodené ťažne odstránime až na hlavu. Podľa rezu v minulom roku sa na kre nachádza 1 – 2 (zriedka viac) vyrodených ťažňov. (Na fotke okrem rezu vyrodeného ťažňa sa nachádza čapík s dvomi dobre vyzretými ťažňami, z ktorých v ďalších krokoch jeden vyberieme pre ďalšiu úrodu a druhý zostrihneme na čapík.)
3. Skrátime a vytvoríme zálohu
Ako rodivý ťažeň charakterizujeme letorast vyrastajúci z čapíka, ktorý je o rok starší. Keďže nechávame na čapíku zvyčajne dve očká, vyrastú z neho spravidla dva perspektívne ťažne. V tom prípade spodný z nich skrátime na dve očká a vytvoríme tak zálohu, čapík na ďalší rok.
4. Zrežeme ťažeň
Ponechaný perspektívny ťažeň zrežeme na približne 8 – 10 očiek, prípadne očistíme od prichytených úponov alebo rozdvojení.
Text: Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Dobrý deň, Na viniči sa nam nám začali rolovať listy. Keď list rozrolujeme, tak…