Zovšednela vám záhrada? Týchto 7 kvetov zaručene pritiahne pohľady okoloidúcich

Ríša rastlín je veľmi bohatá a ohromuje nás rôznymi typmi rastu, listov či efektných kvetov. Ak hľadáte niečo nezvyčajné, inšpirujte sa zoznamom siedmich rastlín, ktoré si môžete vypestovať aj doma či v záhrade.

Kvet Perzský koberec
Foto: Shutterstock

1. Obľúbená mučenka

Rod s veľkým počtom druhov a ohromujúcimi kvetmi predstavuje obľúbená a obdivovaná mučenka. Má rozmanité kvety od drobných a nenápadných až po veľké a nápadné, často aj farebne veľmi atraktívne, kvitnúce jednotlivo či v strapcoch.

Najbežnejšia je mučenka belasá (Passiflora careulea), ktorá patrí medzi „zlatý fond kvetov našich babičiek“. Po celé tie dlhé roky stále nezovšednela a stretáva sa s veľkou obľubou. Avšak sú aj druhy, ktoré majú výrazne väčšie kvety či bohaté súkvetia:

  • racemosa je príkladom druhu s atraktívnymi kvetmi v takomto zoskupení,
  • maliformis vyniká veľkým kvetom s nápadnými tyčinkami,
  • podobne quadrangularis, P. sublanceolata a mnohé iné.

Medzi šľachtenými kultivarmi nájdeme aj také, ktoré pochádzajú z kríženia medzi rôznymi druhmi, ako napríklad ‚Betty Myles Young`.

Viaceré sú využívané ako liečivé, no nie všetky mučenky majú aj jedlé plody. Ako tropický druh ich obvykle pestujeme ako prenosné rastliny. Ideálne sú však pre ne presklené zimné záhrady, kde majú dostatok svetla, priestoru na rast a obvykle aj vyhovujúcu vyššiu vzdušnú vlhkosť, ktorá pochádza z väčšieho spoločenstva rastlín.

Na zimu im vyhovuje, ak klesnú teploty pod úroveň letných, okolo 10 °C. V našich južných lokalitách sa začína pestovať mučenka belasá aj celoročne vonku – na chránených expozíciách a nadzemná časť na zimu odchádza.

Mučenka krídlatá
Mučenka krídlatá Foto: Shutterstock

2. Popínavé lampášiky

Lampášiky sa v tomto čase tešia istej renesancii, veľmi často sa pestuje ich druh – lampášik Woodov (Ceropegia woodii). Avšak ten nemá až tak efektne vystavané kvety ako „padákovitý kvet“ lampášika Sandersonovho (Ceropegia sandersonii).

Lampášik rastie popínavo, čo má spoločné so spomínanou mučenkou. Ak sa mu dobre darí, dokáže prirastať veľmi dynamicky, preto je vhodné počítať s oporou. Domovinou sú mu oblasti na juhu Afriky, z čoho vyplýva, že má rád veľa svetla a znesie aj suchšie podmienky. Ak má dostatok vlahy, dokáže svojimi nevšednými kvetmi tešiť od jari až do konca sezóny na jeseň.

Kvety majú charakteristický tvar, ktorý dal tejto rastlinke aj meno. Zimujeme ho v interiéri, pri znížených teplotách a miernejšej zálievke. Množí sa pomerne ochotne stonkovými odrezkami. Substrát mu vyhovuje pre kaktusy a sukulenty, ktorý zabraňuje premokreniu koreňov.

Lampášik Sandersonov
Lampášik Sandersonov Foto: Shutterstock

3. Mäsožravá sarracenia

Sarracenia je známym rodom mäsožravých rastlín, pomerne bežne ho nájdeme aj v ponuke obchodných reťazcov. Tieto rastliny sú obvykle hybridy šľachtené tak, aby bolo čo najmenej problematické ich pestovanie, a zároveň oslovovali svojím pôvabom. Najčastejšie sa stretávame s rastlinami z okruhu Sarracenia purpurea, S.leucophylla, S. alata, ale často aj jednoducho označené ako „Sarracenia mix“.

Ako väčšina mäsožraviek, aj tieto v pôvodnom prostredí Severnej Ameriky rastú na podmáčaných lúkach a močariskách, takže im vyhovuje ako substrát rašelina, doplnená perlitom alebo riečnym pieskom. Je vhodné, aby stáli neustále v asi 1 – 2 cm vody, v zime stačí udržiavať substrát vlhký. Voda je najvhodnejšia dažďová alebo aspoň destilovaná. Dôvodom je ich „chalkofóbnosť“ – citlivosť na minerály v substráte a vode.

Je možné ich pestovať aj v umelých rašeliniskách celoročne vonku, prípadne na balkóne. V interiéri je vhodné teploty v zime znížiť na 0 – 10 °C. Ak takéto podmienky nemáme, je žiadúce im v tomto období, rovnako ako počas sezóny, zabezpečiť maximum slnečného svitu. Môže sa stať, že listové ružice zmenšia svoju kapacitu – to je normálne – a na jar sa znovu zalistia bohatšie.

Na slnečnom stanovisku dokážu okúzliť aj ozdobnými farebnými listami, ktoré neraz ľudia považujú za kvety. Ako je známe, listy sú zároveň efektívne pasce na hmyz, vďaka čomu dokážu rastliny eliminovať nedostatok dusíkatých látok zo substrátov. Sú to vlastne pasívne pasce s tráviacou tekutinou, v ktorej sa hmyz utopí a zároveň zabezpečí jeho rozklad.

Okázalú krásu vedia vykúzliť najmä ich skutočné kvety, ktoré v dobrých podmienkach sarracenie nasadzujú pomerne ochotne. Farby kvetov môžu byť podľa druhu v žltých alebo červených tónoch. Tvarom sú vystavané pomerne sofistikovane a nie je ľahké dešifrovať ich štruktúru.

Sarracenia x rehderii
Sarracenia Foto: Shutterstock

4. Trojfarebná kapucínka

Kapucínka opäť zastupuje obľúbený rod rastlín. Súčasťou mnohých záhrad, balkónov aj okenných parapetov je kapucínka väčšia s jedlými a liečivými kvetmi.

Prakticky neznámy, ale o to atraktívnejší druh predstavuje kapucínka trojfarebná (Tropaeolum tricolor). Pochádza z Čile a kvitne v zimnom období až do začiatku leta. Sú pre ňu vhodné skleníky a zimné záhrady, kde ich veľmi atraktívne ozdobí v čase, kedy ostatná zeleň zažíva útlm. Kvety sú neveľké, avšak v detailoch veľmi efektné a tvoria sa v hojnom počte.

Stanovište jej vyhovuje na plnom slnku, prípadne na svetlom polotieni. Substrát uprednostňuje vlhký, hlinitý a porézny. Tvorí dlhé hľuzy, ktorými ju môžeme v období letného vegetačného pokoja množiť. V letnom období odkladáme jej hľuzy na suché, podľa možnosti chladnejšie miesto, na začiatku zimy ju znovu preberieme. Listy má päťpočetné, pomerne dekoratívne, ktoré zdobia dlhé popínavé výhonky ako čipka.

Kapucínka trojfarebná
Kapucínka trojfarebná Foto: Shutterstock

5. Perzský koberec

Slovenský názov zatiaľ nemá, no pre jej exotický zjav získala názov „Persian carpet flowers“, v preklade kvet – perzský koberec. Nájdeme ju tiež pod latinským názvom Edithcolea grandis. Pochádza z Afriky a Arabského polostrova a ide o jediný druh svojho rodu.

Pripomína príbuzný typ rastlín, ako sú stapélie, jej „vetvičky“ sú však viac vyzbrojené tŕňovitými výbežkami. Ohromujúce kvety s charakteristickým zjavom majú priemernú veľkosť 8 – 13 cm. Ako rastlina polopúští vyžaduje plné slnko a suchšie pestovanie – dá sa považovať za pomerne nenáročnú. V zime nemajú teploty klesať pod 15 °C. Substrát je vhodný pre kaktusy a sukulenty, podobný je aj spôsob pestovania.

Edithcolea grandis
Kvet Perzský koberec Foto: Shutterstock

6. Vznešená glorióza

Exkluzívnym kvetom je aj bez pochýb glorióza, celým menom Gloriosa rotschildiana. Jej podlhovasté hľuzy nájdeme medzi ponukou cibuľovín, čo je príležitosť skúsiť si jej pestovanie v našich podmienkach a priviesť ju ku kvitnutiu.

Ideálnym miestom je záhrada, ale rovnako dobre sa jej darí aj vo väčších nádobách na balkónoch. Vysádzame ju na jar, kedy už pominú hrozby mrazov, do univerzálneho substrátu alebo v záhradách do výživnej, odľahčenej pôdy. Rastlina rastie popínavo, takže je vhodné jej poskytnúť oporu, na ktorej sa uchytia jej končisté úponky na listoch.

V optimálnych podmienkach sa už začiatkom leta začnú objavovať veľmi efektné červené kvety so žltým lemovaním. Skladajú sa zo 6 lupienkov s pôsobivo zvlnenými okrajmi, blizna s tyčinkami dopĺňa a zvýrazňuje jej „aristokratický“ pôvab.

Má rada slnečné stanovište, avšak pred prudkým úpalom ju chránime. Dorastá do výšky 80 – 200 cm. Na konci sezóny začneme obmedzovať zálievku a rastlina, podobne ako cibuľoviny zatiahne do hľúz, ktoré vyberáme a skladujeme na suchom, chladnom, avšak bezmrazom mieste.

Glorióza
Glorióza Foto: Shutterstock

7. Milovaný orlíček

Bežným a napriek tomu populárnym je orlíček. Nepatrí medzi žiadne vzácnosti, ale má u nás čestné miesto medzi nevšednými a atraktívnymi rastlinami. Popri svojej nenáročnosti vytvára nádherný kvet, ktorý neomrzí.

Orlíček (Aquilegia sp.), či už vysoký orlíček obyčajný, alebo nízky orlíček alpský, prípadne ich krížence a kultivary, majú svoje čarovné tvary kvetov. Neraz v kombináciách viacerých farieb. Je to nenáročná rastlina a jej pestovanie je už rokmi všeobecne známe. Viac o pestovaní sa dozviete v našich starších článkoch.

Orlíček
Orlíček Foto: Shutterstock

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku