Zvláštne plody, ktoré vyzerajú ako pomaranče? Zistite viac o tomto nenápadnom strome

Pri jesenných prechádzkach v parkoch, na sídliskách či v prírode môžeme občas nájsť na zemi plody, ktoré nevieme zaradiť. V tomto období sa často objavujú aj fotografie záhadných plodov, ktoré ľudia zdieľajú s prosbou o určenie. Dnes si povieme viac o strome, ktorý tieto plody produkuje.

Tieto plody zaujmú už svojou veľkosťou – pripomínajú pomaranče, sú zelenej farby a majú zvláštne vrásčitú štruktúru, ktorá čiastočne evokuje mozog. Pri narušení plodu sa uvoľňuje biela lepkavá tekutina a nevábna aróma. Po prekrojení môžeme vidieť lúčovito usporiadanú štruktúru a pomerne veľké množstvo semien.

O aký strom ide?

Tento strom sa nazýva maklúra pomarančová (Maclura pomifera), pochádza z južnejších častí Severnej Ameriky a, čo možno prekvapí, je príbuzná u nás obľúbenej moruše. Jej plody však nie sú jedlé, ani v dozretom stave. Stromy dorastajú do výšky 15 až 20 metrov, rastú pomerne pomaly a sú občas vysádzané ako kuriozita v parkoch či na sídliskách. Majú lesklé, hladké listy a na vetvičkách nepríjemné ostne, dlhé okolo 2–2,5 cm.

Maklúra je dvojdomá rastlina, teda sa vyskytujú zvlášť samčie a samičie jedince. Samičie stromy dokážu plodiť aj bez opelenia samcom (sú partenokarpické), no vtedy plody neobsahujú semená. Drevo maklúry je veľmi cenené pre svoju pevnosť a pružnosť. Osadníci v Amerike si ho obľúbili na výrobu namáhaných častí kolies vozov a domorodí Indiáni zase na tradičnú výrobu lukov.

Maklúra ako botanická zvláštnosť

Strom je pomenovaný po americkom geológovi Williamovi Maclurovi a do Európy sa dostal ako botanická zvláštnosť. V našich podmienkach sa vysádza skôr v teplejších častiach krajiny, ale inak naše podmienky znáša dobre. Je veľmi nenáročná na pôdu a tvorí rozsiahly koreňový systém. V jej domovine sa často využíva ako živý plot okolo fariem, pretože jej ostne bránia zvieratám v prechode dovnútra alebo von z objektov.

Maklúru možno množiť semenami alebo zakoreňovaním vetvičiek. Semená je vhodné pred výsevom stratifikovať približne tri mesiace vo vlhkom piesku, pričom klíčia pomerne dobre. Približne 10 rokov po výseve začínajú stromy prvýkrát kvitnúť, a teda môžeme určiť ich pohlavie.

Výhodou vegetatívneho množenia z odrezkov je, že vieme hneď s istotou určiť, či máme samca alebo samicu, ak boli odrezky odobraté z dospelej rastliny. Pre jej pomerne bohaté opadávanie plodov sa v záhradnej architektúre preferuje skôr vysádzanie samčích stromov, aj keď práve plody sú tou hlavnou atrakciou na tomto inak nenápadnom strome.

Praktické využitie tieto plody u nás nemajú. S obľubou sa však používajú v jesenných aranžmánoch, kombinované s tekvicami či inými jesennými plodmi.

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Mučenka: Liečivá rastlina s úchvatnými kvetmi a chutnými plodmi Jujuba: Prírodný antioxidant z Číny, ktorý zlepší celkovú imunitu 11 najlepších odrôd hurmikaki a všetko, čo by ste mali vedieť o ich pestovaní Hovenia: Čudný názov, za ktorým sa skrýva rastlina s chutnými a liečivými stopkami Ako pestovať banánovníky? Oslovili sme hobby záhradkára, pre ktorého sú srdcovkou už 15 rokov Exotické krásky: Naučte sa ich pestovať