Čoraz viac z nás záhradkárov sa zamýšľa nad tým, či nie je zmysluplné vymeniť „bežnú“ údržbu záhrady za ekologickú.
Častým dôvodom, prečo sa do toho mnohí z nás nakoniec nepustia, je istá nechuť k zmene, ktorá v prípade prírodných alebo ekologicky šetrných záhrad znamená úplné odpútanie sa od syntetických prostriedkov určených na ochranu a výživu rastlín.
Ekologické záhradníčenie pritom nie je žiadna novinka, týmto spôsobom sa o svoje záhrady starali naši predkovia. Museli s prírodou spolupracovať, vnímať a rešpektovať mikroklímu a lokalitu či brať do úvahy aj to, či je pestovaná rastlina vôbec pre danú oblasť vhodná. Základným hnojivom bol maštaľný hnoj, ktorého bol v minulosti popri chove dobytka dostatok, prípadne kompost. Ale ako to už býva, na to jednoduché a samozrejmé sa niekedy ľahko zabúda, a tak prirodzene obhospodarované záhrady na dlhé roky upadli do zabudnutia. Vystriedali ich plochy upravené a pravidelne udržiavané, často však s časovo náročnou starostlivosťou. A v tom nám mala neraz pomôcť práve chémia, aby sme nemuseli ručne zbierať škodce či trhať burinu.
V posledných rokoch, keď trávime veľa času v uzavretých miestnostiach v zamestnaní a vo voľnom čase si chceme oddýchnuť v prírode, sa návrat prírodných záhrad na výslnie priam ponúka. Záhradu šetrnú k prírode môžeme založiť, keď zakladáme svoju novú záhradu, alebo na ňu, hoci i postupne, premeníme už založenú plochu. Premena síce nie je okamžitá, no existuje množstvo rád a postupov, ktoré s touto veľkou a najmä zmysluplnou úlohou pomôžu.
V čom tkvie zmysel prírodných záhrad?
Založenie prírodnej záhrady vlastne znamená vznik ekologicky stabilnejšieho prostredia, z ktorého si nielen pozberáme svoju vlastnú zdravú zeleninu pestovanú bez chémie, ale zároveň sa táto zelená oáza stane prívetivou aj pre užitočné živočíchy. Keďže tie sa živia mnohými škodcami, na odplatu pomôžu s nastolením rovnováhy.
Zmena nie je vždy rýchla a vyžaduje trpezlivosť. Ak sme dlhé roky pri starostlivosti o záhradu používali syntetické postreky a hnojivá, ktoré pri nesprávnej aplikácii mohli zasoliť pôdu, môže trvať aj niekoľko rokov, než sa do záhrady „nasťahujú“ pomocníci v podobe slepúcha, jašteríc, ježkov a žiab vrátane užitočnej ropuchy, ktorá spoľahlivo likviduje slimáky. Plusom je aj užitočné vtáctvo, ktoré sa živí larvami či húsenicami hmyzích škodcov.
Premene môžeme pomôcť a celý proces tak urýchliť. Môžeme sa povedzme vzdať dokonalého trávnika a tešiť sa z rovnako funkčného bylinného trávnika, prípadne živý plot z tvarovateľných drevín založíme ako voľne rastúci a ušetrený čas pri údržbe strávime inak, napríklad odpočinkom alebo plánovaním, čo všetko sa dá ešte zlepšiť.
Kde začať?
Prvý krok k zmene býva najťažší, ale nutný. Zamyslime sa, pri čom všetkom používame prípravky na syntetickej báze. Môže ísť o postreky proti škodcom, herbicídy alebo aj niektoré hnojivá. Týchto prípravkov sa treba vzdať, prírodná záhrada je založená iba na využívaní prírodných alebo ekologicky šetrných prostriedkov. Našťastie je už v súčasnosti dostupných veľa prípravkov na prírodnej báze proti chorobám a škodcom, treba ich aktívne vyhľadávať a skúšať.
Hneď ako prestaneme používať chémiu, začnú sa postupom času diať zmeny. Do záhrady sa nasťahujú živočíchy, predovšetkým hmyz, ktorý sme veľakrát postrekmi aj nechtiac vyhubili. Naším cieľom je vytváranie druhovo bohatého spoločenstva, v ktorom nebudú chýbať kvitnúce trvalky, ovocné stromy aj rôzne druhy kríkov. Práve táto rôznorodosť do veľkej miery znižuje aj náročnosť údržby a predstavuje základný stavebný kameň našej novovznikajúcej prírodnej záhrady.
1. Nie je menej náročná starostlivosť o prírodnú záhradu iba fáma?
Určite by to tak byť nemalo, ide však o celkovú zmenu nášho náhľadu na záhradu ako celok. V prírodnej záhrade vytvárame ekologicky stabilnejšie spoločenstvá, pomáhame si mulčovaním, ktoré šetrí naozaj veľa práce aj znižuje potrebu zálievky počas leta. Trávniku, ktorý sme predtým kosili napríklad aj dvakrát týždenne a počas sezóny hnojili aj každý mesiac, dovolíme premeniť sa na trávnik bylinný, ktorý je veľmi odolný a nenáročný.
Zeleninu pestujeme v druhovo pestrej polykultúre s využitím letničiek, kde sa rastliny zapoja a nie je miesto pre burinu. Volíme len rastlinné druhy, ktoré sa do danej oblasti hodia a bude sa im dariť aj bez našich vstupov.
A ako je to s bojom so škodcami? Skúšame bylinné výluhy alebo zvolíme prípravky na prírodnej báze, alebo prostriedky biologickej ochrany. Tie sú založené na pôsobení organizmov (hmyz, huby), ktoré sa živia škodcami. Dobrým príkladom sú napríklad dravé hlístice, ktoré sa v podobe zálievky aplikujú pri zvýšenom výskyte slizniakov. Zníženie starostlivosť je teda pre prírodnú záhradu typické, ale vždy záleží na tom, ako záhradu pojmeme.
2. Podľa čoho vyberať druhy?
V prírodnej záhrade súvisí všetko so všetkým. Ak je pre nás zníženie nárokov na údržbu záhrady hlavným dôvodom, prečo sme sa rozhodli pre tento štýl, potom je výber rastlín jedným z najdôležitejších bodov, ktoré by ste mali pri „prerode“ záhrady brať do úvahy. Znížiť potrebu starostlivosti totiž možno len vtedy, keď sa rastlinám na záhrade darí, inými slovami, vyberáme druhy, ktoré v daných podmienkach prosperujú aj bez našich zásahov. Z dlhodobého hľadiska zohľadníme napríklad nároky rastlín na zálievku. Na trhu nájdeme celý rad rastlín, ktoré si aj počas horúceho leta vystačia so zrážkovou vodou.
Podobne tomu je s nárokmi na pôdu. Vápnomilné druhy nemá zmysel vysádzať do kyslej pôdy a naopak. Zaujímavou témou sú aj rastliny domáceho pôvodu, práve tie by podľa niektorých odborníkov mali v prírodnej záhrade prevažovať. Sú totiž navyknuté na naše podmienky a väčšinou nebývajú expanzívne, čiže u nich nehrozí nekontrolovateľné rozšírenie do voľnej krajiny.
3. Trávnik s nadhľadom
V akejkoľvek záhrade je vždy veľkou témou trávnik. V prírodnej záhrade hrá dôležitú úlohu trávnik bylinný. Ako už sám názov napovedá, je to druhovo bohatý porast, kde vedľa seba rastú rôzne druhy tráv i bylín. Púpavy, skorocel alebo napríklad sedmokrásky tentoraz nebudú považované za burinu, bude to, naopak, vítaná súčasť. Byliny totiž zvyšujú odolnosť proti suchu i zošliapavaniu, zatiaľ čo trávnik zložený rýdzo z vyšľachtených tráv vyžadujú pravidelné kosenie, zálievku aj prísun živín.
Na veľkom pozemku sa väčšinou nájde miesto aj pre kvetinovú lúku. Pozor však na výber lúčnej zmesi, aby sa hodila do našej lokality. Kosí sa dvakrát do roka a vôbec sa nezalieva ani nehnojí. Navyše je to pastva pre hmyz i krásny podrast napríklad v ovocnom sade. A ako je to vôbec s kosením v prírodnej záhrade? V blízkosti domu je nízko udržiavaný trávnik praktický a kosenie každý týždeň znesie aj trávnik s bylinami. Ak je to možné, kúpime si kosačku s mulčovacím nožom. Odpadne nám časté vynášanie koša s pokosenou trávou a trávnik jemne rozsekanou hmotou rovno pohnojíme. Samozrejme, prírodne a s ušetrením práce a námahy.
4. Ozeleňte každý meter štvorcový
Perfektne okopané a vypleté záhony nie sú v prírodnej záhrade typické. Príroda má totiž snahu všetko „ozeleniť“, takže akýkoľvek nekrytý povrch rýchlo osídľujú buriny. V prírodnej záhrade je hlavnou snahou pôdu príliš neobnažovať. Výskyt buriny znížime napríklad zamulčovaním výsadieb. Ideálnym materiálom je drevená štiepka, ktorá vznikne napríklad ako „odpad“ pri spracovaní dreva po prerezávaní stromov. Slamu je vhodné použiť skôr v záhrade úžitkovej. Rastliny v okrasných záhonoch zase pestujeme v hustom spone. Ich listy tak fungujú ako prirodzený kryt, obmedzujú klíčenie burín a vyparovanie vody.
5. Plastom a chémii vstup zakázaný
Prírodná záhrada nie je len o metódach hospodárenia, dôležitý je aj výber materiálov. Tie by mali byť, ako inak, prírodné, teda pre životné prostredie neškodné. Stavíme na kameň alebo drevo, vhodné sú napríklad aj tehly. Naopak, ako nepozvaný hosť tu bude vždy pôsobiť plast. Rovnako je to s akoukoľvek chémiou v podobe hnojív i postrekov, ktoré sa bežne používajú pri údržbe okrasnej záhrady.
6. Nebojte sa divočiny
Vzrastné dreviny, stromy či kry sa v lete starajú o príjemný tieň a zároveň umožňujú hniezdenie vtákom. Krásne kvitnúce alebo úžitkové kry prinášajú poživeň pre nás aj pre drobné živočíchy. Bujné trvalky poskytujú potravu užitočnému hmyzu. Pri výbere druhov dbáme, aby vždy niečo kvitlo – od veľmi skorej jari až po neskorú jeseň.
Vyvarujeme sa tvorby „sterilných“ zákutí so striktne tvarovanými živými plotmi. Sem patria skôr voľne rastúce dreviny, ktoré poskytujú aj iné hodnoty ako len odtienenie od suseda. Určite neplatí, že sa o záhradu prestaneme starať, vhodný je napríklad tvarovací či zmladzujúci rez, len nemusí byť taký prísny.
7. Rastliny pre opeľovače
V prírodnej záhrade má všetko svoj zmysel. A ak sa pýtate, bez ktorých rastlín sa záhrada fungujúca na ekologických princípoch nezaobíde, potom sú to kvitnúce druhy stromov, kríkov i trvaliek. Tie totiž poskytujú dôležitú potravu pre opeľovače v podobe včiel, čmeliakov, motýľov i ďalších pomocníkov, ktorí do záhrady určite patria.
Volíme ideálne druhy s jednoduchými kvetmi, čo je dôležité predovšetkým pri trvalkách. Niektoré plnokveté odrody totiž nedokážu opeľovať čmeliaky, tie sa totiž pre svoju konštitúciu nezmestia do každého kvetu. Z trvaliek sú obľúbené levanduľa, šalvia, echinacea, perovskia či pivonky, z kríkov budleja, orgován, pajazmín alebo napríklad bradavec. Zo stromov je vhodná naša domáca lipa alebo akákoľvek ovocná drevina, ktorá kvitne skoro na jar a je tak jedným z prvých zdrojov živín pre hmyz oslabený po zime.
Skvelým zdrojom potravy pre užitočné živočíchy sú aj niektoré buriny. Nie vždy a všade sú na príťaž, je však vždy na individuálnom posúdení, kde ich prípadne ponechať a kde nie.
8. Kompost, základ úspechu
V minulosti sa naši predkovia pri starostlivosti o záhradu spoliehali na prírodné hnojivá. Základom každej záhrady bolo pole alebo zeleninové záhony, ktoré sa hnojili väčšinou hnojom od hospodárskych zvierat. Postupom času sa však majitelia záhrad začali spoliehať aj na kompost, čo je v súčasnosti jedno z najkvalitnejších prírodných hnojív. Okrem živín dodá do pôdy dôležitú organickú hmotu, ktorá predstavuje „prestretý stôl“ pre pôdne baktérie.
Kompost si môže vyrobiť každý z nás, dokonca aj ten, kto býva v mestskom byte. Veľkou výhodou je efektívne spracovanie všetkých odpadov, ktoré by inak skončili v kontajneri zmiešaného odpadu, a aj to, že je vhodný prakticky pre všetky skupiny rastlín.
9. Prírodná záhrada nie je chaos
Častým mýtom je názor, že prírodná záhrada je úplný chaos a neporiadok. Rovnako ako pri starostlivo udržiavanej záhrade, aj tu platí, že záleží predovšetkým na jej celkovom poňatí. Koniec koncov, aj zle naplánovaná a nedostatočne udržiavaná okrasná záhrada môže dopadnúť ako nevzhľadná plocha. Základom aj prírodnej záhrady je logické usporiadanie a dobre vymyslená kompozícia.
10. Zeleninové záhony trochu inak
Veľkú časovú záťaž predstavuje starostlivosť o jednodruhové, teda monokultúrne záhony. Sú síce prehľadné, a ak sa o ne staráme, je na ne i pekný pohľad.
Rovnaké druhy zeleniny vedľa seba však nadmerne vyčerpávajú pôdu, pretože ich korene siahajú do približne rovnakej hĺbky a vyžadujú rovnaké živiny. Ale problém súvisí aj s oveľa rýchlejším šírením chorôb a škodcov, ktoré ľahšie poškodia rastliny rovnakého druhu rastúce pri sebe ako druhovo bohatú polykultúru. Preto sa oplatí skúšať záhony, kde vedľa seba rastú rôzne druhy zeleniny. Dobre urobíme, keď medzi ne vysadíme aj bylinky alebo aromatické rastliny, ktoré prirodzene odpudzujú škodce.
Text: Ing. Lucie Peukert
Foto: Ing. Lucie Peukert, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Poznáte tajomstvo bohatej úrody? Vysádzajte zeleninu v týchto správnych kombináciách!
Vyskúšajte zmiešané výsadby, sú krásne a produktívne
Ekozáhrada, ktorá lieči: Darujte si zdravie z vlastnej záhrady
Prírodná záhrada sa opäť vracia do módy. Aké sú jej princípy?
Pohladí dušu a pomôže hmyzu: Objavte prirodzený pôvab kvetinovej lúky
Záhrada bez rýľovania alebo no-dig gardening. Ako na to?
Zdravím, mali by ste niekto dobrý kontakt na niekoho šikovného kto by mi urobil…