6 korenín, ktoré voňajú Vianocami. Ktoré z nich dopestujete aj v záhrade?

Vôňa Vianoc je neodmysliteľne spojená s arómou korenín, ktoré do našich kuchýň prišli z rôznych kútov sveta. Vanilka, škorica, zázvor, badián a ďalšie dodávajú nielen vianočnému pečivu a koláčom ich typickú chuť. Zistite, ako ich možno využiť v kuchyni a ktoré z nich dopestujete aj v záhrade.

Tieto koreniny sa nielenže stali symbolom Vianoc, ale ich vôňa a chuť robia sviatky ešte výnimočnejšími. Zvyčajne využívame ich sušenú verziu, ktorú vieme dlhodobo skladovať. Uchovávame ich v suchu a tme, dobre zavreté vo vrecku alebo v poháriku s viečkom, aby si čo najdlhšie zachovali arómu.

Vanilka (vanilka voňavá)

Vanilka voňavá (Vanilla planifolia) je tropická liana pôvodom z Mexika a zo Strednej Ameriky, ktorá patrí medzi orchidey. Vo svojej domovine môže dosiahnuť 15 až 25 metrov, pričom stromy využíva ako svoju oporu. V prírode ju opeľujú výlučne špecifické druhy včiel, čo robí jej pestovanie mimo tejto oblasti náročným. Istou fintou je ručné opelenie, treba však vedieť, ako na to. Zaujímavosťou je, že na to v roku 1841 prišiel 12-ročný otrok pracujúci na plantáži na ostrove Réunion.

Kvety vanilky kvitnú len jeden deň, počas ktorého musia byť opelené, aby mohol vyrásť plod – tobolka. Plod býva nesprávne označovaný ako struk, pretože sa mu veľmi podobá, má šírku do 1 cm a dĺžku 15 – 30 cm. Vanilku používame v podobe vanilkovej tobolky, ktorú tesne pred použitím rozrežeme a vyškrabeme z nej zrniečka. Alternatívou je vanilkový cukor alebo vanilkový extrakt, no pravá tobolka má najintenzívnejšiu vôňu a chuť. Najlacnejší je takzvaný vanilínový cukor, v ktorom je však použitá syntetická vanilková aróma.

Použitie: Vanilka dodáva do mnohých pokrmov príjemnú sladkú a voňavú arómu. Nájdeme ju v receptoch na pečivo, dezerty, zmrzliny, palacinky, sladké omáčky, krémy či nápoje.

Pestovanie: Ide o tropickú rastlinu, ktorá vyžaduje teplé a vlhké prostredie, preto jej pestovanie u nás je dosť náročné. Teplota by sa totiž mala pohybovať okolo 25 – 27 °C a vlhkosť vzduchu okolo 80 %. Nemá rada pokles teploty pod 15 °C. Dala by sa teda pestovať vo vykurovanej zimnej záhrade, vykurovanom skleníku, kde zabezpečíme dostatok vysokej vzdušnej vlhkosti. V špecializovaných internetových obchodoch sa dajú zakúpiť mladé rastlinky.

Škorica (škoricovník cejlónsky)

Škoricovník cejlónsky (Cinnamomum verum) je vždyzelený strom pôvodom zo Srí Lanky, kde dorastá do výšky približne 10 až 15 metrov. Pestuje sa pre kôru, ktorá sa zbiera z mladých výhonkov. Kôra sa necháva sušiť, kým sa nezvinie do typických škoricových tyčiniek.

Použitie: Škoricu používame buď mletú, alebo celú vo forme škoricových tyčiniek. Celé tyčinky pridávame do nápojov, ako sú varené víno, punč, zatiaľ čo mletú škoricu používame do pečiva, krémov a koláčov. Obvykle stačí malé množstvo, pretože má veľmi intenzívnu chuť.

Pestovanie: Rastlina v kvetináči sa dá zakúpiť v špecializovaných online obchodoch, ale jej pestovanie v interiéri či vo vykurovanom skleníku je pomerne náročné, vyžaduje tropické podmienky podobne ako vanilka, čiže teplo a vlhko.

Badián (anízovec pravý)

Anízovec pravý (Illicium verum) je správne botanické meno pre badián. Hovorí sa mu aj hviezdicový aníz. Je to vždyzelený strom, ktorý môže vo svojej domovine v Juhovýchodnej Ázii dorásť až do výšky 8 až 15 metrov. Jeho aromatické plody majú tvar hviezdy a každý z „lúčov“ obsahuje jedno semienko. Používajú sa v kuchyni aj medicíne.

Použitie: Badián používame celý alebo mletý najmä do nápojov alebo kompótov. Jedna „hviezda“ badiánu stačí na dochutenie väčšieho množstva nápoja, keďže má veľmi intenzívnu chuť. Je tiež súčasťou medovníkového a perníkového korenia, dá sa pridať do vareného vína a punču či použiť na výrobu likérov. A čo viac, okrem kulinárskeho využitia sa často používa na vianočné aranžovanie.

Pestovanie: Badián vyžaduje tropické podmienky, navyše, je to strom a u nás sa bežne nepestuje ani nepredáva.

Klinčeky (klinčekovec voňavý)

Klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum) je tropický strom dorastajúci vo svojej domovine v Indonézii do výšky 12 metrov. Môže plodiť až 50 rokov. Klinčeky sú vlastne sušené puky kvetov. Zaujímavosťou je, že musia byť zozbierané tesne pred rozkvitnutím, inak stratia svoju chuť a vôňu.

Použitie: Klinčeky sú jemne štipľavé a korenisté. Používame ich celé alebo mleté. Celé nesmú chýbať vo varenom víne, prípadne sa dajú pridať do likérov. V mletej podobe sú súčasťou medovníkového a perníkového korenia, môžu sa pridávať aj do pečiva, koláčov alebo omáčok, kompótov, jablkových dezertov.

Pestovanie: Pestovanie klinčekovca je náročné, pretože vyžaduje tropické podmienky. U nás sa bežne nepestuje ani nepredáva.

Muškátový oriešok (muškátovník voňavý)

Muškátovník voňavý (Myristica fragrans) je tropický strom pôvodom z Indonézie, kde dorastá do výšky približne 20 metrov. Je známy tým, že z jedného stromu sa získavajú dve rôzne koreniny – muškátový oriešok a muškátový kvet. Strom je dlhoveký a plody začína produkovať až po ôsmich rokoch pestovania.

Použitie: Suchý muškátový oriešok sa používa najčastejšie čerstvo nastrúhaný, pretože tak má najintenzívnejšiu chuť a vôňu. Stačí malé množstvo, pretože je veľmi aromatický. Je súčasťou zmesi korenín do medovníkov a perníkov, obsahujú ho aj niektoré recepty na koláče a sušienky. Môže sa pridať do vareného vína i punču, prípadne vianočných krémov alebo pudingov, ktorým dodáva jemný korenistý podtón. Štipka muškátového orieška sa dá použiť aj do zemiakovej kaše, zapečených jedál zo zeleniny, ako je zapečený karfiol alebo brokolica.

Pestovanie: Muškátovník ako strom pôvodom z trópov sa u nás nepestuje.

Zázvor (zázvor lekársky)

Zázvor lekársky (Zingiber officinale) je vytrvalá bylina pochádzajúca z tropických oblastí Ázie, najmä z Indie a Číny. Dorastá do výšky približne 1,2 metra a pestuje sa pre svoje podzemné zhrubnuté korene, tzv. oddenky (zaužívaný je botanicky nesprávny názov hľuzy). Okrem korenistej chuti má aj liečivé účinky, používa sa na podporu trávenia, má protizápalové účinky, posilňuje imunitný systém.

Použitie: Používame ho čerstvý a v sušenom stave mletý. Čerstvý je ideálny do čajov či marinád, zatiaľ čo sušený mletý pridávame do pečiva, počas Vianoc do zázvorníkov, medovníkov, zázvorových sušienok, perníkov. Veľkej obľube sa teší zázvorový čaj s medom i sirup. Je tiež stálicou ázijskej kuchyne. Pre svoju intenzívnu chuť a štipľavosť ho používame v menších množstvách.

Pestovanie: Zázvor si môžeme vypestovať aj doma v kvetináči alebo v skleníku. Vyžaduje teplé miesto, dostatok živín a vlhkosti.

Galéria k článku

Text: Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Poznáte perníkový sirup? Ak vyskúšate kávu s týmto sirupom, ihneď si jej chuť zamilujete Bez nich nie sú Vianoce Vianocami Vianočný kvíz: Viete o vianočnej ruži všetko? Rozoznáte mandarínku od klementínky? Trúfali by ste si vypestovať domácu škoricu? Otestujte sa! Zdravie z prírody: Poznáte 10 najzdravších korenín? Vianočné upratovanie nikdy nebolo ľahšie! Prajeme krásne vianočné sviatky!