Ako a čo pestovať vo vyvýšenom záhone

Často ide o intenzívny spôsob pestovania na malej ploche. Aká bude úroda, závisí nielen od našej starostlivosti, ale aj od jeho zloženia vnútri. Zistite, čím vyvýšený záhon vyplniť, ktorú druhy v ňom pestovať a ktorým sa vyhnúť.

Kam situovať vyvýšené záhony

Ak sa rozhodneme pre vyvýšené záhony, starostlivo zvolíme aj ich umiestnenie. Najčastejšie sa v nich pestuje zelenina, ale rásť tu môžu aj bylinky, drobné ovocie alebo kvety na rez, čiže plodiny vyžadujúce priame slnečné žiarenie. Umiestňujeme ich teda na plné slnko v dobre dostupnej časti záhrady. Blízkosť zdroja vody a kompostéra je výhodou, ktorá starostlivosť o rastliny jedine spríjemní. Vhodné je i záveterné stanovište, keďže rastliny pestované „vyššie“ sú viac vystavené vetru.

Čím ich vyplniť

Klasický tvar záhonov si zvolíme najčastejšie vtedy, keď neplánujeme pestovanie vo veľkom a hľadáme zaujímavé dizajnové riešenie. Pravidelné záhony sa hodia do všetkých záhradných štýlov, ich materiál či povrchovú úpravu treba podriadiť charakteru záhrady.

V prípade záhonov vyšších ako 80 cm je vhodné vytvoriť v podloží napríklad drenáž alebo vrstvu vzdušného materiálu v podobe slamy či slabých konárov s hrúbkou okolo 10 až 20 cm. Táto vrstva sa postará o zásobenie vzduchom. Pozor však, obľubujú ju hraboše, preto nezabudneme naspodok uložiť sieť.

Pri nižších záhonoch sa táto vrstva automaticky vynecháva, celý objem sa potom vyplní buď kvalitnou ornou pôdou, alebo záhradným substrátom. Najlepšie je však zmiešanie pôdy a substrátu. Pôda obsahuje aj ílovitú zložku, na ktorú sa lepšie viaže voda a živiny. Substrát je výživný, no živiny sa rýchlo vyčerpajú a hlavne príliš rýchlo presychá.

Pokiaľ však zakladáte prísne prírodnú záhradu, podľa všeobecne platných princípov je potrebné vzdať sa rašelinových substrátov, pretože rašelina je neobnoviteľný zdroj. V prírodných záhradách je typické vrstvenie rastlinných materiálov, ktoré sú de facto záhradným odpadom. Namiesto v komposte končia na dne vyvýšeného záhona.

Vrstvenie organického materiálu

Tento spôsob vypĺňania vyvýšených záhonov je jedna z možností ako na to. Má svoje výhody aj nevýhody. Je vhodný, ak máme dostatok odpadového rastlinného materiálu, ktorý doň uložiť. Drevná hmota na jeho dne do seba absorbuje vodu a tak môže udržiavať vlhkosť od koreňov. Stredná vrstva z „mäkkého“ odpadu sa pomerne rýchlo rozkladá, a sprístupňuje živiny. Už ďalší rok ju môžeme premiešať s vrchnou vrstvou. Musíme však počítať s tým, že obsah záhon postupne, ako sa zvyšky rozkladajú a zmenšujú svoj objem, pomerne výrazne klesá.

Ako je to so zálievkou?

Prednosťou pri zálievke je, že vyvýšené okraje zabránia vyliatiu vody zo záhona. Tá sa tak bezpečne a bez zbytočných strát dostane ku koreňom zeleniny, ovocia i byliniek. V horúčavách však môže záhon v porovnaní s terénom vysychať o niečo rýchlejšie. Môže to byť vyšším podielom rašeliny a tým, že je skrátka vyššie. Naopak, ak je na dne organický materiál, ten je schopný vodu nasiaknuť, čím ju vlastne pre korene dlhodobo zadržiava. Rastliny zalievame podľa možnosti podmokom, nie na listy. Možné je nastaviť aj kvapkovú zálievku.

Výsadba rastlín bez chýb

Na vyvýšené záhony možno vysadiť prakticky akékoľvek zeleniny a drobné ovocie, berieme však do úvahy ich výšku. Tyčkové paradajky sa vám budú dobre zberať zo záhonov do výšky 40 cm. Na takýto záhon sa pre svoju výšku nehodí ani tyčková fazuľa. Jednak môže byť problém so stabilnou oporou, ktorú vyžaduje, ale najmä so zberom. Pôdopokryvné a nízke plodiny môžeme pestovať aj vyššie, výška nad 80 cm umožní dopestovať úrodu takmer bez ohýbania chrbta. Ďalšou výhodou vyvýšených záhonov je aj čiastočné zamedzenie prístupu slimákov, ale aj tak nezabúdajte rastliny chrániť.

Striedanie plodín je kľúčové

Aj pri pestovaní vo vyvýšených záhonoch platia v zásade rovnaké pravidlá ako pri pestovaní v bežných záhonoch, predovšetkým čo sa týka striedania plodín. Do pôdy na jeseň vyhnojenej maštaľným hnojom sadíme plodovú zeleninu (uhorky, paradajky, papriku), hlúboviny. O rok sa tu bude dobre dariť koreňovej zelenine a v treťom roku kríčkovej fazuli, cesnaku a cibuli. Na jeseň tretieho či štvrtého roka môžeme opäť hnojiť maštaľným hnojom.

Preto je dobré rozmyslieť si, aké druhy zeleniny (skupina zelenín náročná na živiny, stredne a menej náročná) a v akom množstve plánujeme pestovať, a podľa toho zistíme, koľko vyvýšených záhonov budeme potrebovať. Ak nehnojíme maštaľným hnojom, iba dobre vyzretým kompostom alebo do pôdy vmiešavame záhradnícky substrát, nemusíme tak prísne dodržiavať striedane plodín, jednotlivé skupiny rastlín reagujú na kompost veľmi dobre.

Často sa stáva, že chceme intenzívne a každoročne pestovať iba jeden druh, napríklad paradajky. Kým je porast zdravý a pravidelne dopĺňame živiny, je to možné. Do podrastu vysádzame rôzne druhy byliniek a ochranných rastlín, prospieva to aj pôde.

Rotačný spôsob pestovania

Ide o na prácu náročnejší spôsob pestovania, no nebudeme mať zase toľko práce s kompostom. Používame ho, keď máme vyvýšených záhonov niekoľko. Opakovane ich vypĺňame spôsobom vrstvenia organického odpadu. Reálne to funguje tak, že v jednom zo záhonov nič nepestujeme. Vyberieme z neho pôdu a celú sezónu doň vhadzujeme organický odpad, ktorý by sme inak vyhodili na kompost. Ukladáme ho rovnomerne a priebežne naň stúpame, aby zľahol. Na jeseň vrátime vrstvu pôdy, optimálne 30 cm. Počas zimy celý objem záhona trochu sadne, na jar povrch urovnáme a vysádzame.

V sezóne pôda s rastlinami klesne aj o 20 cm, rastlinám to však neprekáža. Ďalší rok vrchnú vrstvu zmiešame so strednou, rozloženou, čím sa obohatí o živiny. Po približne troch rokoch pestovania, prípadne keď pôda výraznejšie zľahne, ju opäť vykopeme, dáme nabok a znova celú nadchádzajúcu sezónu do záhona hádžeme organický odpad, ideálne hrubšie prvky na dno, mäkšie navrch. Na jeseň zakryjeme pôdou. Pôdu v záhonoch tak neustále a prirodzene obnovujeme. Časť rastlinných zvyškov, ktoré by inak skončili v komposte, putuje priamo do záhona, kam by sa po čase aj tak dostali.

Ktoré rastliny pestovať v záhone?

Týmto druhom sa vo vyvýšenom záhone darí:

• Jar: reďkovky, šaláty (dajú sa i dobre prikrývať), kaleráby, mrkva, cibuľka, pažítka
• Leto: kríčková fazuľka, paradajky, uhorky, papriky, cukety, cvikla, mrkva, petržlen
• Jeseň: pór, reďkovka, šaláty
• Zima: kučeravý kel, pór, valeriána
• Jahody: každé tri až štyri roky meníme stanovište jahodoviska.
• Ríbezle: pestujeme ich vo vyvýšenom záhone obmedzene a uprednostníme pravokorenné kry. Je vhodné umiestniť ich do rohov alebo pri kratšej strane (ale len tam, kde nebudú zavadzať v chodení okolo), kde je dobrý prístup na zber.
• Bylinky: vhodné sú i na dlhodobé pestovanie v záhone. Prihnojujeme hnojivom určeným pre bylinky.

Málo vhodné rastliny:

• plazivé tekvice, melóny, kukurica, tyčková fazuľa, mak, zemiaky, stromčekové ríbezle, maliny, topinambury

Text: Ing. Lucie Peukert, Ing. Monika Felixová Králová
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay.com
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Vyvýšený záhon je jednoduchá stavba s množstvom predností Vyvýšený záhon krok za krokom: Bohatá úroda bez namáhavej starostlivosti Seriál Plánovanie záhrady: Úžitková záhrada Abeceda bohatej úrody: 101 overených rád nielen pre začiatočníkov, 4. časť: R – Z Skrášlite si záhradu drevenými prvkami Ako ochrániť záhradu pred jarnými mrazíkmi