V pestovaní pistácií v našich podmienkach je zatiaľ málo reálnych skúseností, ale malo by to byť možné. Ako na to, porozpráva odborník a pestovateľ Ing. Martin Stanko. Ktovie, možno časom zažijú podobný nárast popularity, ako sa to stalo kivi či nedávno figovníkom.
Pistácia pravá (Pistacia vera) je menší opadavý strom zo suchých až polopúšťových subtropických oblastí Strednej Ázie a Blízkeho východu. Patrí k najstarším kultúrnym rastlinám a cielene sa pestuje najneskôr od antiky.
Kým dnes pistáciové oriešky konzumujeme prevažne ako pochutinu, v dávnych časoch boli považované za výživnú potravinu. Nie div, 100 gramov pistácií obsahuje orientačne 52 g tuku, 18 g bielkovín, 12 g sacharidov a 10,6 g vlákniny. Bohato zastúpené sú aj minerálne látky a vitamíny. Konzumáciou uvedeného množstva orieškov získame približne 518 kcal.
Pestovanie pistácií
Najväčšou pestovateľskou oblasťou je v súčasnosti Turecko, druhou Kalifornia, kam bola privezená v 19. storočí. Čo sa týka Európy, pestujú sa na niektorých gréckych ostrovoch, na Sicílii a aj v španielskej Andalúzii.
V domovine stromčeky dorastajú do výšky približne 12 m. Ide o dvojdomú rastlinu, čiže samčie a samičie kvety sa nenachádzajú na jednej rastline, ale každý typ kvetu na inom strome. Kvety sú vetrom opelivé. Drevina je dlhoveká, strom môže prinášať úrodu až stovky rokov, pričom sa striedajú roky s vyššou a nižšou plodivosťou.
Na niektorých plantážach si s dvojdomosťou poradili tak, že na samičiu rastlinu naštepia konáre samčej rastliny. Plody sa tvoria od júla a zberajú zvyčajne do septembra. Následne sa sušia, nezriedka vonku na priamom slnku.
Mam velmi rada por - do salatov namiesto cibule atd. Len neviem ako ho pestovat,…