Dajú sa u nás dopestovať pistáciové oriešky? Problém je zatiaľ v prezimovaní, hovorí ich pestovateľ

Rozhovor s odborníkom pestovateľom pistácií

Ovocinár pán Martin Stanko sa dlhodobo venuje pestovaniu málo známych druhov a odrôd rastlín a sám mnohé v našich podmienkach skúša a overuje. Jednou z nich sú i pistácie.

Ovocinár Ing. Martin Stanko — Ovocinár Martin Stanko sa dlhodobo venuje pestovaniu málo známych druhov a odrôd rastlín. Foto: archív Ing. Martina Stanka

Pán Stanko, dočítala som sa, že pistácie môžeme v našich podmienkach pestovať v kvetináčoch s tým, že v lete sú vonku a počas zimy v chlade a svetle podobne ako muškáty či oleandre. Je to tak?

Všeobecne sa uvádza, že pistácie majú u nás problém prezimovať, preto mnohí radia pestovanie najmä v kvetináčoch. Problém prezimovania tu naozaj je, ale nespočíva ani tak v našich mrazoch (prežili mi vonku krátkodobo aj takmer –20 °C), ale vo vlhkosti pôdy počas zimy.

Pistácia nezvláda dobre naše „vlhké zimy“. Keď sa nám tomuto podarí vyhnúť, tak vidím ich vonkajšie celoročné pestovanie reálne v teplých oblastiach Slovenska, od juhu až po Nitru či Topoľčany, a na východnom Slovensku. Podobne by sa im mohlo dariť v Maďarsku, na južnej Morave, v Polabí. Stretol som sa už aj s názorom, že v niektorých lokalitách, kde sa už vplyvom zmeny klímy vyskytujú slabé zimy a v lete dlhotrvajúce suchá, nakoniec budeme naozaj pestovať práve pistácie.

Pistácie sú suchomilné rastliny. Skôr znesú mesiac až dva bez vody ako jej nadbytok.

V našich oblastiach je pre pestovanie vonku kľúčové zvoliť vhodné podpníky. Nájsť ich sa snažia rôzni šľachtitelia. Na trhu sú dostupné dva varianty podpníkov vhodných do našich podmienok. Jednak sú to semenáče, jednak UCB1 podpníky množené in vitro, z ktorých sú rastliny v dospelosti o niečo menšie v porovnaní s rastlinami naštepenými na semenáče.

Ja vrúble odoberám v zime a očkujem ich na narašený podpník v záhrade. Očko vypučí zjari a vyrastie do konca roka asi do pol metra a ďalší rok sú na svete aj dvojmetrové „hrotiaky“.

Zaujímavé bolo, že tento rok (2024) na jar, keď prišli neskoré jarné mrazy a napáchali veľa škôd, práve už vypučané pistácie ich prežili najlepšie. Myslím si, že to súvisí s tým, že listy majú vysoký podiel živice, ktorá mrzne až pri silnejších mrazoch.

Ako pestovať pistácie — Pistácia nezvláda dobre naše „vlhké zimy“. Foto: Shutterstock

Vhodné stanovište pre pistácie

Spomínali ste zimný problém s vlhkou pôdou. Aké je teda vhodné stanovište?

Nevhodná je ílovitá pôda, pretože dobre zadržiava vlhkosť. Ideálne sú ľahké až stredne ťažké pôdy, čiže piesočnaté, piesočnato-hlinité. Ak máme ílovitú pôdu, musíme ju zlepšiť pridaním napríklad piesku. Vhodné je slnečné stanovište, pri pestovaní od Nitry vyššie aj chránené pred vetrami a zimou.

Keďže ide o dvojdomé rastliny, aký je opeľovací pomer?

Pri pestovaní pistácie na plody, teda nielen na okrasu, potrebujeme mať minimálne dva stromčeky, jeden so samičími a druhý so samčími kvetmi. K jednej samčej rastline však môžeme vysadiť až 5 samičích.

Kedy sa dočkáme plodov?

Plody zo stromčekov pestovaných u nás sú trochu menšie ako tie z obchodu, ale sú kvalitnejšie, čo sa obsahu látok týka, a najmä čerstvé. Nástup do plodnosti je relatívne rýchly, po výsadbe približne o 2 až 3 roky. Že sa blíži dozrievanie, spoznáme podľa vyfarbovania šupky na plodoch zvyčajne do červena až fialova, farba sa líši podľa odrody. Šupka pukne a plod vypadne.

Plody opadávajú asi mesiac až dva, od konca augusta až do konca októbra. Preto pod stromom pokosíme a položíme pod neho plachtu, z ktorej ich priebežne zametieme a pozbierame. Škrupiny sa otvárajú prirodzene.

Pistáciové oriešky — Plody zo stromčekov pestovaných u nás sú trochu menšie ako tie z obchodu, ale sú kvalitnejšie. Foto: Shutterstock

Výsadba a starostlivosť o vysadený stromček

Sadia sa pistácie do záhrady v rovnakom období ako iné stromčeky?

Optimálny termín výsadby rastlín zakúpených v kvetináči je od konca marca do septembra. Neodporúčam výsadbu neskoro na jeseň, pretože nestihnú do zimy aspoň čiastočne zakoreniť. Ak rastlinu kúpime v októbri, prezimujeme ju napríklad v garáži a vysadíme v máji.

Prvé dva, tri roky po výsadbe zalievame, neskôr to nie je nutné, prípadne len výnimočne, v obdobiach extrémneho sucha.

Do akej veľkosti narastie stromček v našich podmienkach v záhrade?

Pistácie sa často pestujú bez terminálu a udržiava sa im širšia guľovitá korunka. Výška upravovaných stromčekov tak zvyčajne býva približne 3 a šírka 3 až 4 metre.

Ako a kedy sa drevina reže?

Pistácie režeme v jarnom období od apríla až mája s korekciou v auguste. Jednu možnosť predstavuje tvarovanie kotlovitej koruny s odstránením terminálu ako pri broskyniach. Neskôr postačí udržiavací rez.

Druhou je pestovanie nepravidelnej guľovitej koruny s terminálom a dvomi, tromi „poschodiami“. V tom prípade sa odstraňujú len zahusťujúce a konkurenčné konáre, aby sa udržala vzdušná korunka.

Je pistácie potrebné hnojiť?

Prvý rok nie, neskôr sa môže sem-tam prisypať trocha granulovaného kravského hnoja alebo sa dajú používať výluhy rastlín. Odporúčam však hnojenie koncom augusta síranom draselným alebo Kristalonom na jeseň, čo podporí vyzretie pletív pred zimou a v ďalšom roku kvitnutie.

Pistácia v našich podmienkach

Pistácia nie je naša pôvodná drevina a zatiaľ sa tu príliš nepestuje. Absentujú choroby a škodce?

Škodce sa zatiaľ u nás nevyskytujú, ale občas sú rastliny postihované rôznymi škvrnitosťami. Pri vlhkom priebehu počasia je odporúčaný preventívny postrek proti hubovým chorobám.

Ktoré odrody odporúčate na pestovanie v našich podmienkach?

Najuniverzálnejšou samčou odrodou je ‘Peters’, zo samičích spomeniem napríklad ‘Kerman’, ‘Pontekes’, ‘Aegina’, ‘Siriora’, ‘Larnaka’.

Ďakujeme za rozhovor.