Pestovanie zeleniny je skvelá možnosť, ako si obohatiť vlastný jedálny lístok o potraviny tej najvyššej kvality. Každá skupina zeleniny však na úspešný rast a bohatú úrodu potrebuje niečo iné.
Každý záhradkár sa po dlhej zime teší na okamih, keď je konečne slnečno, pôda je ohriata a vo vzduchu už cítiť jar. Je to ten správny okamih pre väčšinu vonkajších záhradníckych prác. Vysievame priamo na hriadky, do skleníka, fóliovníka a aj do pareniska. Zároveň sa však stále staráme o rastúce sadenice vnútri či v skleníku.
Ako pestovať vlastnú zeleninu
Pestovanie vlastnej zeleniny je, samozrejme, veľká výzva, ale aj príjemná a obohacujúca voľnočasová aktivita. Odmenou za pletie buriny, zalievanie a hnojenie je potom zber úplne čerstvej úrody plnej vitamínov a iných cenných látok. Ak už patríme ku skúseným záhradkárom, vieme, že sa s trochou plánovania v mnohých plodinách môžeme stať aj sebestační.
Odmenou za prácu pri pestovaní je čerstvá a zdravá úroda.
Koniec koncov, aj zber sa dá načasovať, napríklad postupným výsevom alebo výsadbou, čo je obľúbená technika napríklad pri pestovaní hlávkového šalátu, reďkoviek alebo kalerábu. Vďaka tomu budeme zberať priebežne, respektíve v niekoľkých za sebou idúcich vlnách. Nevýhodou výsevu v rovnakom termíne pri spomínaných druhoch je nárazový zber, pri ktorom možno nebudeme vedieť úrodu naraz spotrebovať. Časť z nej tak môže skončiť v kompostéri a to je škoda.
Nové alebo overené odrody?
Tiež každý rok radi skúšate nové odrody, prípadne občas siahnete aj po menej známych druhoch, ako sú napríklad čierny koreň, loboda či novozélandský špenát? Nové skúsenosti sú, samozrejme, na nezaplatenie, ak však bojujeme s nedostatkom miesta v záhrade, radšej siahnime po už vyskúšaných a osvedčených druhoch a odrodách, pri ktorých vieme, že ich pestovanie má pre nás zmysel. Na každý nový a možno doteraz v našom jedálnom lístku neznámy druh zeleniny si totiž musíme nejaký čas zvykať a tiež sa môže stať, že väčšina tejto úrody skončí v kompostéri.
Dobrou správou pre majiteľov malej záhradky je, že veľa druhov zeleniny sa dá vysadiť aj do väčších nádob. Napríklad paradajkám a uhorkám tento spôsob pestovania vyslovene sedí, takže ich vypestujeme pokojne aj na mierne pritienenej mestskej terase alebo na balkóne.
Stačí iba trochu praxe
Ak s pestovaním zeleniny ešte len začíname a chceme sa stať úspešnými, mali by sme vziať do úvahy, že každá skupina zeleniny vyžaduje trochu iné podmienky. Už po jednom roku praxe však ľahko spoznáme, ktoré druhy budú v záhradke takmer bez námahy prospievať, prípadne čo všetko budeme musieť ešte zlepšiť.
Plodová zelenina
Vhodné stanovište
Uhorky, papriky, paradajky i baklažány patria medzi druhy náročné na svetlo, priamy úpal vo vysokých horúčavách však pre ne môže byť nebezpečný. Týmto plodinám sa bude dariť v teplej časti záhrady, v parenisku, prípadne mnohým odrodám na to určeným aj v skleníku či vo fóliovníku. Na južnej strane je vhodné zľahka ich pritieniť. Tekvice a cukety všeobecne znesú aj mierne pritienenie. Plodová zelenina patrí do skupiny zeleniny prvej trate, je teda veľmi náročná na živiny. Najlepšie plodí na záhonoch na jeseň vyhnojených čerstvým hnojom.
Výsev a výsadba
Papriky, paradajky, baklažány aj uhorky sa vždy oplatí predpestovať, priamy výsev sa odporúča iba pri uhorkách nakladačkách. V apríli si už predpestujeme aj tekvice, cukety alebo patizóny. Sadenice sadíme na vonkajšie záhony, keď už nehrozia mrazy, čiže po polovici mája.
Riešenie problémov
Táto zelenina vyžaduje predovšetkým vysoký obsah živín v pôde a výdatnú rovnomernú zálievku. Silné rastliny sú aj oveľa odolnejšie proti škodcom. Paradajky sú obzvlášť náchylné na pleseň zemiakovú. Nedostatok vápnika sa prejavuje veľkými čiernymi prepadnutými škvrnami na spodnej strane plodov. Podobne ako paradajky sú na plesne náchylné aj tekvice a uhorky, v ich prípade ide zvyčajne o múčnatku vplyvom suchého počasia v druhej polovici leta.
Rastliny je vhodné ošetriť aj preventívne postrekom z bylinných výluhov alebo prostriedkom na prírodnej báze. Trochu nevyspytateľné sú papriky, niektorý rok prospievajú výborne, zatiaľ čo ďalší rok to tak byť nemusí. V oblastiach s vysokým výskytom hubových chorôb siahneme po protiplesňových hybridoch.
Cibuľová zelenina
Vhodné stanovište
Cibuľa, pór aj cesnak vyžadujú dobre vetrané slnečné stanovište s kyprou pôdou. Tá by mala obsahovať živiny hlavne v minerálnej podobe. Jedlé cibuľoviny sú pravým opakom plodovej zeleniny, nedarí sa im totiž v silne a čerstvo vyhnojenej pôde. Oveľa lepšie znášajú hnojenie dobre rozloženým kompostom alebo minerálnymi hnojivami. V každom prípade by sme ich každý rok mali pestovať na inom záhone. Pri pestovaní na rovnakom mieste bývajú veľmi náchylné na choroby a škodce.
Výsev a výsadba
Cibuľu i pór je možné vysievať priamo na záhon alebo si predpestovať sadenice v kvetináči, čo je v chladnejších rokoch oveľa spoľahlivejšia metóda. Pri cibuli je osvedčený spôsob pestovania zo sadzačky, čo pestovanie výrazne zjednoduší. Cibuľky sadíme do takej hĺbky, aby im nad pôdny povrch nevyčnieval vrchol, inak by ich mohli vyťahať z pôdy vtáci. Cesnak sadíme zvyčajne neskoro na jeseň do hĺbky približne 8 cm.
Riešenie problémov
Väčšine problémov predídeme striedaním pestovateľských záhonov a dodržaním pestovateľských podmienok. Pri cibuli aj cesnaku je tiež dôležité odhadnúť správne obdobie zberu. Pri cesnaku je to zvyčajne v momente, keď začína žltnúť celá vňať, ale stále je ešte pevná, pri cibuli ju necháme položiť na pôdu a trochu preschnúť.
Kapustová zelenina
Vhodné stanovište
Brokolica, karfiol, kaleráb, kapusta aj rôzne druhy kelu vyžadujú dobre vyhnojenú pôdu a slnečné stanovište. Porastú aj na mierne pritienenom stanovišti, no budeme musieť počítať s menším výnosom. Najlepšie im darí v ťažších pôdach, čo platí predovšetkým pre neskoré odrody. Skoré odrody kapustovín vysadíme skôr do ľahšej dobre priepustnej piesčitej pôdy. V čase hlavnej vegetácie vyžadujú rovnomernú a výdatnú zálievku a hnojenie.
Výsev a výsadba
Pri väčšine druhov kapustovín je vhodné predpestovanie sadeníc v kvetináči v interiéri alebo vonku v parenisku či v skleníku. Tieto rastliny majú pomerne dlhé vegetačné obdobie, počas ktorého sa na ich stave môžu podpísať škodce alebo nepriazeň počasia. Sadenice vysádzame na záhon už začiatkom mája a chránime ich netkanou textíliou.
Riešenie problémov
Hlavne pestovanie karfiolu môže byť pre niektorých pestovateľov tvrdým orieškom, táto zelenina je totiž náročná na starostlivosť. Navyše je pomerne obľúbeným cieľom škodcov v podobe molíc, skočiek alebo húseníc bieleho motýľa mlynárika kapustového. Ak sa nám pestovanie karfiolu príliš nedarí, môžeme ho v ďalších rokoch vymeniť za spoľahlivejšiu brokolicu. Všetky kapustové zeleniny sú náchylné na poškodenie vegetačného vrcholu slizniakmi a inými škodcami. Len čo k nemu dôjde, rastlina prestáva rásť a hynie.
Koreňová zelenina
Vhodné stanovište
Mrkva, petržlen, zeler alebo paštrnák sú typickými predstaviteľmi tejto skupiny. Vyžadujú slnečné stanovište s dobre priepustnou hlinitopiesočnatou pôdou. V ťažkom studenom íle príliš dobre nerastú, navyše budú náchylné na hniloby. Aj v tomto prípade je vhodné hnojenie kompostom, čerstvý hnoj je pre koreňovú zeleninu nevhodný. Zárukou úspešného pestovania je striedanie záhonov, koreňovú zeleninu nikdy nepestujte na rovnakom mieste.
Výsev a výsadba
Koreňová zelenina sa vysieva skoro na jar priamo na záhony. Jedinou výnimkou je zeler, ktorý dlho klíči a navyše potrebuje pri predpestovaní oveľa viac starostlivosti. Pri priamom výseve týchto zelenín na záhon je pomerne náročné jednotenie rastliniek, aby nerástli veľmi nahusto. Keď jednotenie vynecháme, nevytvoria sa dostatočne silné korene, navyše bude porast ohrozený plesňami. Koreňová zelenina je náročná na rovnomernú zálievku, v suchu môže vybiehať do kvetu.
Riešenie problémov
Koreňovú zeleninu ohrozujú pôdne háďatká, vŕtavka mrkvová alebo drôtovce. Tieto škodce poškodzujú korene predovšetkým mrkvy, zeleru, repy, petržlenu aj paštrnáku. Listy ničia skočky. Najlepšou ochranou proti nim je biela netkaná textília, pod ktorou sa pestujú. Položíme ju na záhon najlepšie hneď po výseve.
Listová zelenina
Vhodné stanovište
Do širokej rodiny listovej zeleniny patria rôzne odrody šalátu, mangold, valeriánka či špenát. Pestujeme ich pre šťavnaté listy, ktoré majú najlepšiu chuť buď skoro na jar, alebo potom na jeseň. Spoločným menovateľom listovej zeleniny je neznášanlivosť voči vysokým teplotám, v horúčave zle klíčia aj rastú. Naopak, veľmi dobre znášajú mierne pritienenie.
Výsev a výsadba
Kým mangold a špenát vysievame priamo na záhon, šaláty si môžeme predpestovať už pomerne skoro v predjarí. Valeriánku poľnú a rukolu si môžu dovoliť pestovať aj obyvatelia miest, darí sa im aj v kvetináči na terase.
Riešenie problémov
Aj keď tejto zelenine nevyhovuje sucho, ani každodenná zálievka nie je celkom vhodná. Hlavne hlávkové odrody šalátu totiž môžu pri vyššej vlhkosti vyhnívať, preto ich zalievame radšej menej často a výdatne. Veľkým nepriateľom šťavnatých šalátov všetkého druhu sú nenásytní slizniaci. Proti nim sú okrem chemických granúl účinné aj prípravky s parazitickými hlísticami.
Fazuľa a hrášok
Vhodné stanovište
Obe plodiny patria k strukovinám. I keď je medzi nimi množstvo rozdielov, ich pestovanie sa v mnohom zhoduje. Obom vyhovujú priepustné hlinité pôdy na slnku. Neznáša extrémy, teda sucho ani mokro. Pred ich výsevom záhon nikdy nehnojíme čerstvým hnojom, skôr siahneme po rozloženom komposte alebo minerálnom hnojive. Základom úspechu pestovania odrôd určených na zber semien i šťavnatých strukov je vyrovnaná zálievka, bez nej sa dobrého zberu nedočkáme.
Výsev a výsadba
Hrach aj fazuľa sa vysievajú priamo na záhon, každý však potrebuje trochu iné podmienky. Hrach je oveľa otužilejší a vyhovuje mu výsev už v marci alebo v apríli. Fazuľa vyžaduje stabilnejšiu teplotu, preto sa vysieva až v máji. Pretože sú semená pomerne tvrdé, je možné ich pred výsevom namočiť do pohára s vodou a nechať ich cez noc napučať. Postupným vysievaním v dvojtýždňových intervaloch si výrazne predĺžime zber.
Riešenie problémov
Nevyrovnaná zálievka je veľký problém pre fazuľu i hrach, preto pôdu udržiavame mierne vlhkú počas celého obdobia pestovania. Striedanie sucha a mokra sa u fazule prejaví skrútením a deformáciou strukov. Hrach sa dá pestovať aj bez opory, ak si však chceme uľahčiť zber a chceme struky čisté, vysievame ho k oporným sieťam alebo k hustým suchým do pôdy zapichnutým konárom. Pomerne vysokú oporu vyžaduje popínavá fazuľa.
Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Ktoré paradajky sú vhodné na dlhodobé uskladnenie? Skúsení pestovatelia vás prevedú čarovným svetom rajčín
4 kroky k zdravým rajčinám z vlastnej úrody
Na úspechy v pestovaní nepotrebujete záhradu. Takto budete žať úrodu aj bez nej!
Fazuľa zlepšuje kvalitu pôdy. Vysievať ju môžete aj počas júla
Uhorky vysievame práve teraz. Ktoré odrody vybrať?
Kedy vysievať semená a vysádzať priesady kapustovej zeleniny, listovej zeleniny a strukovín?
Zdravím, viete mi poradiť, resp. potvrdiť, či je to mangold alebo niečo iné?…