Ako ochrániť záhradu pred jarnými mrazíkmi

Predpovedať počasia je čoraz väčšia neistota. Lenže neurobiť nič pred „ľadovými mužmi“ a spoliehať sa len na šťastie či globálne otepľovanie je pre záhradkára príliš veľké riziko.

Ako sa pripraviť na jarné mrazy?

Aj keď je počasie veľmi vrtkavé, skúsme sa mu jednoduchým spôsobom dostať „pod pokrievku“ a zistiť, čo práve pre našu záhradu tohto roku v tieto exponované dni „uvarilo“.

Celkový charakter jarného počasia je obyčajne poznačený nedávno kalendárne skončenou zimou. Hoci už hlavný pohonný motor počasia, slnko, zintenzívňuje vysielanie tepelných lúčov do našich zemepisných šírok, predsa len sa vplyvom tepelnej zotrvačnosti oceánov a ľadovcov v tomto období na krátko čas od času ochladí. Práve tieto krátkodobé poklesy teplôt nám dokážu často zahatať našu nádej na bohatú úrodu. Ľudová múdrosť tieto ochladenia viaže na termíny tzv. „ľadových mužov“ (Pankrác, Servác, Bonifác) 12. – 14. mája, prípadne ešte aj 15. mája (Žofia).

Na jar môže záhradkárom, ovocinárom a vinohradníkom zníženie teploty ovzdušia pod bod mrazu, hlavne v čase pučania a kvitnutia, narobiť veľké škody. Aby sme týmto škodám vedeli čeliť, je potrebné, aby sme oblasti vlastnej záhrady, záhradnej osade, vedeli aspoň krátkodobo predpovedať príchod jarných mrazíkov. Predpoveď bude istejšia, keď sa zoznámime i s celkovou poveternostnou situáciou, pri ktorej môžu prísť mrazíky.

Ako sa pripraviť na jarné mrazy?

Ľadoví muži

Alebo „traja zmrznutí“ – príčinou mrazu počas týchto dní je pohyb a rozpúšťanie ľadovcov v severnom Atlantiku. Isté je, že aj toto sa podieľa na znížení teplôt vzduchu, ale v podstate je to druhotný jav. Počasie a podnebie je výsledkom vzájomného pôsobenia vzdušných hmôt rôzneho pôvodu, teda aj rôznych fyzikálnych vlastností.

Z toho vyplýva, že primárnou príčinou jarnej poveternostnej situácie je zosilnenie atmosférickej cirkulácie v polárnom pásme, pri ktorej zmohutnie i odtekanie polárnych vzdušných a vodných más na juh. Smer tejto cirkulácie závisí od polohy a intenzity tlakových útvarov, to je anticyklón (oblasť vysokého tlaku) a cyklón (oblasť nízkeho tlaku) nad Európou a Atlantikom. Ak je riadiacim útvarom Azorský anticyklón, ako obyčajne v tomto čase býva, okrem iných môže vzniknúť aj najdôležitejší a najčastejší typ meridiánny, čiže poludníkový. Jeho severný variant k nám prináša studený a vlhký oceánsky arktický vzduch, severovýchodný variant zasa studený, ale suchý kontinentálny arktický vzduch.

Tieto dve prúdenia majú zásluhu na podstatnom ochladení, pričom severovýchodné je pre nás nebezpečnejšie. Vznik týchto poveternostných zmien možno len ťažko viazať na pevné termíny. Obyčajne to býva okolo 10. – 15. mája a okolo 20. mája. Môžu sa však vyskytnúť i neskoršie. Nie je však pravidlom, že sa musia vyskytnúť každý rok.

Ako sa pripraviť na jarné mrazy? — Najcitlivejšie sú na neskoré mrazy broskyňové kvety.

Prejavy

Pri severovýchodnom prúdení sa obyčajne cez deň vytvára kopovitá oblačnosť, ktorá sa večer rozplýva. Nastáva jasná noc s pravdepodobným mrazom. Pri severnom prúdení vznikajú krátke, ale prudké prehánky až búrky, ale po daždivom a veternom dni môže nastať jasná, tichá noc s nebezpečným mrazíkom. Za tejto situácie sú síce mrazíky menej časté, ale o to zákernejšie.

Výrazný pokles teploty sa prejaví obyčajne až o niekoľko dní po usadení tlakovej výše nad strednou alebo severnou Európou. Silný pokles teploty vzniká intenzívnym vyžarovaním za jasných nocí a mrazíky vznikajú väčšinou až nad ránom, asi 2 hodiny pred východom slnka.

Preto je dobré urobiť si na tieto dni aj vlastnú miestnu predpoveď počasia, čo sa dá i s celkom jednoduchými prístrojmi. Potrebujeme vlhkomer a teplomer, najlepšie Sixov minimum – maximum, ktorý zachytí aj teplotné extrémy, a teda skontroluje aj presnosť našej predpovede.

Ako predpovedať mrazíky

Ak určíme teplotu rosného bodu z daných poveternostných podmienok, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou povedať, či mráz bude alebo nie. Pri teplote rosného bodu sa vyzráža prebytočná vzdušná vlhkosť vo forme rosy a ďalšie klesanie teplôt sa zastaví vplyvom kondenzačného tepla pary. Jeden gram pary pri premene na vodu (rosu) uvoľní až 600 kalórií.

Za bežných podmienok, ak ovzdušie dosiahne teplotu rosného bodu až ráno, tak je prakticky najnižšou teplotou tejto noci. O koľko je teplota rosného bodu nižšia ako 0 °C, o toľko je väčšia pravdepodobnosť mrazu. Pri južnom a juhozápadnom vetre sa nebezpečenstvo mrazu o 1 – 2 °C znižuje. Pri severozápadnom a východnom vetre sa o túto hodnotu zvyšuje.

Niekedy sa odporúča metóda založená na známej rýchlosti poklesu teploty vzduchu za hodinu udávanej v rozpätí 1 – 1,5 °C/h. Táto metóda je síce ešte jednoduchšia ako metóda rosného bodu, ale podstatne menej presná.

Výpočet pomocou rosného bodu

Vlhkosť a teplotu vzduchu na určenie teploty rosného bodu meriame okolo 18. hodiny alebo hodinu pred západom slnka a pre kontrolu ho viackrát zopakujeme. Pri výpočte rosného bodu vychádzame zo skutočnosti, že pri teplote rosného bodu skutočná absolútna vlhkosť vzduchu v torroch, táto veličina sa označuje písmenom „e“, sa rovná maximálnej možnej vlhkosti vzduchu za danej teploty udávanej tiež v torroch, ktorá sa označuje písmenom „E“, teda e = E.

Na výpočet použijeme vzorec e = E . r : 100, kde „r“ je relatívna vlhkosť vzduchu v percentách, ktorú nám ukáže vlhkomer umiestnený najlepšie v mieste, ktoré chceme chrániť. Ďalšou pomôckou je pripojená tabuľka „závislosti maximálne možnej vlhkosti vzduchu (E) za danej teploty“.
Napríklad o 18. hodine sme namerali v ovocnom sade teplotu 7 °C a relatívnu vlhkosť 50 %. V tabuľke zistíme, že pre 7 °C sa hodnota „E“ rovná 7,5 torru. Hodnoty dosadíme do vzorca.
E = (7,5 . 50) : 100 = 3,75 torr

V tabuľke nájdeme, že hodnota 3,75 torr zodpovedá rosnému bodu -2,8 °C (je to medzihodnota medzi -3 a hodnotou -2 °C bližšia k -3 °C). Z merania teda vyplýva relatívny predpoklad vzniku nočného mrazu v hodnote asi -2,8 °C.

Jarné mrazy

Ochrana ovocia pred mrazom

Spočíva vo zvýšení vlhkosti ovzdušia, napríklad zahmlievaním záhrady vodou, ktoré často a účinne používajú nielen záhradkári, ale aj veľkopestovatelia v marhuľových sadoch.

Druhou ochrannou metódou je zadymovanie záhrad, ktoré je založené na inom princípe. Dymová clona bráni vyžarovaniu teploty z pôdy do atmosféry a tým ochladzovaniu prízemných vrstiev vzduchu. Oba postupy, ale najmä zadymovanie, sú účinnou ochranou pred prízemnými mrazmi len ak sa začnú uplatňovať aspoň 2 – 3 hodiny pred znížením teploty na bod mrazu.

Dnes sa tiež propaguje metóda zvýšenia odolnosti rastlín proti mrazom preventívnym postrekom 0,5 % bóraxom. Túto metódu je možné využiť najmä ak sa skombinuje s niektorou z vyššieuvedených. Okrem tohto účinku, bórax navyše citeľne zlepší aj opeliteľnosť kvetov ovocných drevín. Ochranu kvetov i mladých plôdikov ovocných stromov pred neskorými jarnými mrazíkmi môžeme podporiť najmä u ohrozených marhúľ i broskýň ich postrekom fungicídnou látkou Champion 50 WP v koncentrácii 0,2 %.

Ochrana zeleniny

Dobrým opatrením je prekrytie zeleninových a kvitnúcich jahodových porastov netkanou textíliou, ktorá zabráni úniku tepla vydávaného pôdou, ktorá v tom čase už má výrazne vyššiu teplotu ako 0 °C. Žiaľ, v tomto prípade výsadba zeleniny a jahôd do fólie alebo netkanej textílie je na škodu, lebo výrazne (až o 2 °C) zníži prestup tepla z pôdy do priestoru zeleninových listov a kvitnúcich jahôd; to isté spôsobuje aj slamená nástielka v medziradí medzi a pod jahodami a zeleninou.

Klasická protimrazová ochrana ovocných sadov pomocou ohňov, zadymovania či postrekmi vodou je na ochranu jahodoviska a nízko rastúcich rastlín pred neskorými jarnými mrazíkmi menej účinná, pretože mrazy sú najsilnejšie práve nízko pri zemi. Pri menších mrazíkoch sú dobre účinné prenosné fóliové tunely položené na hriadky zeleniny alebo jahôd.

Zeleninu v pareniskách uchránime tak, že ich prekryjeme izolačnými rohožami. Vo fóliovníkoch a studených skleníkoch zasa môžeme v predstihu niekoľkých hodín pred klesnutím teploty pod bod mrazu zapáliť niekoľko sviečok alebo kahancov, ktoré teplotu udržia v primeranej výške.