Rozhovor: Skúsenosti pestovateľa zo Senca
Banánovníky sú veľkou záľubou pestovateľa pána Róberta Sitára zo Senca, ktorý sa im venuje už minimálne pätnásť rokov.
Pán Sitár, prečo sa venujete práve pestovaniu banánovníkov? A ktoré druhy a odrody pestujete?
Táto pre nás exotická rastlina sa mi veľmi páči, fascinuje ma jej tvar, mohutné listy. V záhrade dokáže vytvárať atmosféru divokej džungle.
Pri pestovaní sa mi najviac osvedčil banánovník japonský (Musa × basjoo). Má veľké listy, ktoré môžu byť dlhé 1 – 2 metre. Vietor ich niekedy rozstrapká, čo však nie je vizuálne na škodu, sú stále živé. Pestujem niekoľko kusov pozdĺž plota, ale aj v skupinke sú veľmi atraktívne. Tento rok si chcem vysadiť v záhrade taký malý banánový lesík.
Dozreli vám už na nich plody?
Banánovník japonský sa primárne nepestuje pre plody, ale ako okrasná rastlina. Je naozaj náročné dosiahnuť plodenie. Urodili sa mi zo dvakrát banány, ale boli malé, trpké a na jedenie to určite nebolo. Aby banánovník začal kvitnúť, musí vytvoriť približne 62 – 65 listov, čo trvá dva až tri roky.
Dozretie plodov vyžaduje dlhšie vegetačné obdobie, ako je u nás. Ak si niekto zakúpi trpasličiu odrodu, ktorá má plodiť, a bude ho pestovať vo vykurovanej zimnej záhrade, prvý rok mu nezaplodí, možno v druhom či treťom roku. Po odkvitnutí a prípadnom zaplodení rastlina odumrie, ale zároveň z podzemku vyrastú nové rastliny.
Banánovník japonský je príliš vysoký, aby sa dal pestovať v bežnom skleníku alebo v zimnej záhrade, počas vegetácie dosiahne bežne 2 – 3 aj viac metrov. Keby sa listy opreli znútra skleníka na sklo, spálilo by ich a vyschli by. Tento druh sa u nás predáva najčastejšie, a to ako zelenolistý alebo červenolistý.
Aké stanovište vyžaduje banánovník?
Slnečné, teplé, chránené pred vetrami aj pred mrazmi. Keďže jeden list môže mať až dva metre, treba počítať s dostatočne veľkým priestorom.
Dá sa banánovník vysadiť do bežnej záhradnej pôdy?
Banánovníkom sa darí vo veľmi výživnej a priepustnej pôde, ja ich sadím do kvalitného záhradníckeho substrátu. Aby mali čo najväčší objem vhodnej zeme, pestujem ich aj vo vyvýšenom záhone.
Robím to tak, že na pôdu položím obrubu vyvýšeného záhona a vykopem ornicu. Na spodok dám rôzne konáre, lístie a iné rastlinné zvyšky. Zasypem vrstvou ornice zmiešanej so substrátom a zavŕšim vyhnojeným substrátom. Rastlina v menších množstvách znáša aj maštaľný hnoj. Každý rok substrát okolo rastlín obmieňam, sú potom vitálnejšie a zelenšie.
Vedeli ste, že…
Najväčší producent banánov v Európe je Island? Pestujú ich v skleníkoch, ktoré vykurujú teplom z geotermálnych vrtov.
Pestujete ich celoročne vonku?
Skúšal som to opakovane a dá sa prezimovať aj vonku pod ochranou, ktorú vytváram z dosiek z extrudovaného polystyrénu. Je dôležité, aby nevymrzol, prípadne nevyhnil koreňový krk, ten vlastne chránime. Listy odumrú.
Pred prvými mrazmi alebo najneskôr po prvom slabom mraze zrežem rastlinu na výšku 30 – 60 cm. Zo spomínaných dosák vytvorím okolo 2 – 3 rastlín pomocou samorezných skrutiek rám s rozmermi 1,5 × 1,5 m a výškou 0,7 m. Zhora na rám položím ďalšiu dosku a takto rastliny celkom uzavriem. Dovnútra medzi ne nedávam žiadne lístie či slamu ako ochranu, pretože je tam veľmi vlhko a do jari by všetko zhnilo aj s banánovníkmi. Mám to odskúšané.
Približne v apríli odstránim zimnú ochranu. Ak je pseudokmienok nahnitý, ešte ho zrežem až po viditeľne živú časť. Rastlina začne zo stredu vyháňať akoby zelenú „tyčku“, čo je v danom roku prvý zvinutý list. V máji sa už otvárajú prvé listy.
Čo zálievka?
Najviac vody vyžaduje na jar, aby sa čo najskôr naštartoval po zimnej vegetačnej prestávke. Ja ich zalievam skoro ráno hadicou, kým odídem do práce. Keď už sú listy, zvyknem ošpliechať aj tie. Vhodná je aj kvapková závlaha. Substrát by nemal vysychať, no nie je dobré ho ani premáčať.
Aké teploty sú optimálne pre rast?
Ideálne teploty sú cez deň 25 – 26 °C a v noci nad 10 – 11 °C. Keď je viac ako 30 °C, banánovník prestáva rásť, rovnako ako keď sa cez deň ochladí na 8 – 10 °C. Pod 5 – 6 °C začínajú na jeseň kolabovať listy a po prvom mraze celkom ovisnú. To je najvyšší časť ho zazimovať.
Dá sa pestovať aj vo veľkých kvetináčoch vonku na terase?
S istými opatreniami áno. Keď je kvetináč vonku na terase, slnko sa opiera aj na samotný kvetináč a prehrievajú sa korene, čo rastlina nemá rada. Preto odporúčam kvetináč s rastlinou vložiť do o trochu väčšieho kvetináča.
Ešte lepšie je však ten o niečo väčší kvetináč zakopať do úrovne pôdy a menší kvetináč s rastlinou doň vložiť a zasypať substrátom. Ľahšie sa banánovník na jeseň vyberá na zimovanie v porovnaní s tým, keby sa zakopal priamo kvetináč s rastlinou.
Aký veľký má byť kvetináč?
Závisí aj od odrody a veľkosti rastliny, ale aspoň 75 litrov.
Ako správne zazimovať banánovník v kvetináči, ktorý sme cez leto mali vonku?
Na jeseň, keď klesnú teploty, listy odrežem a ostane „pakmeň“. Platí, že čím vyšší „pakmeň“ sa mi podarí prezimovať, tým vyššia môže byť rastlina v ďalšej sezóne. Kvetináč s banánovníkom znesiem do tmavej pivnice s teplotou cca 6 – 8 °C.
Namiesto kvetináčov sa dajú použiť aj stavebné nádoby na betón zvané „kalfasy“ alebo „tašky na stromy“ používané v záhradníctvach. Sú to špeciálne perforované vaky, v ktorých sa transportujú alebo aj predávajú veľké stromy. Používam tašky, ktoré zahrabem do veľkých „kalfasov“ (sú lacnejšie ako kvetináče). V taškách ich zimujem.
Okrem pivnice je možné použiť aj studenú chodbu alebo studenú zimnú záhradu. Dôležité je dopriať im v zimnom období vegetačný pokoj. Tma pri zimovaní neprekáža.
Vyžadujú banánovníky počas zimovania zálievku?
Zimujem ich v chlade a nezavlažujem. Substrát v pivnici počas zimy vyschne, ale podzemok ostáva živý. Na jar očistím uschnuté zvyšky a celú tašku vysadím von, do kalfasu zapusteného do pôdy a zahrniem substrátom.
Hneď zjari je kľúčová výdatná zálievka, pretože substrát je niekedy taký suchý, že najskôr vodu ani neprijíma. Preto dva týždne intenzívne polievam, aby sa naozaj prevlhčil. Ani pri zimovaní banánovníkov vonku pod ochranou ich nezalievam.
Spomínate kvetináč s objemom aspoň 75 litrov. To musí byť aj veľmi ťažké na prenášanie?
Áno, to je. Na prenesenie zo záhona k pivnici používam skateboard alebo rudlu. Najťažšie je zniesť ich dole po schodoch. Na jar, keď ich vynášam, je to oveľa ľahšie, pretože substrát je presušený.
Spomínali ste, že si plánujete vytvoriť z banánovníkov malý lesík. Do akých rozstupov plánujete vysadiť rastliny?
Budem ich vysádzať do väčšej skupiny približne 50 – 60 cm od seba.
Čo môže rastliny vonku poškodiť?
Škodí im silný vietor a krupobitie, listy sú krehké ľahko sa roztrhajú. Keď rastlinu vietor zlomí, zrežem ju pod zlomením a ona vyženie nové listy.
Vieme si banánovníky aj sami rozmnožiť?
Keď rastlina z koreňového krku vyháňa nové výhony, zvyknem ich v júli až v auguste pomocou sekerky a širokého dláta oddeliť od materskej rastliny, no každý musí mať korienky. Reznú ranu, ktorá má priemer približne 3 – 5 cm, potriem uhlíkmi z grilu a rastlinu vysadím do kvetináča s objemom 1 – 2 litre.
Asi mesiac sa spamätáva zo šoku z oddelenia a nerastie. Kvetináč dám do polotieňa a cez zimu ponechávam v obývačke, kde ho polievam ako izbovú rastlinu. Na jar presadím do väčšieho. Niektoré jedince prežijú a tie potom po mrazoch sadíme na letné stanovište.
Čo keď nemáme možnosť ich zimovať?
Pestujte ich ako letničku, čo je naozaj najjednoduchší spôsob ich pestovania, i keď nevyrastú dovysoka, ale na jar kúpite a vysadíte, na jeseň necháte zmrznúť a vyhodíte na kompost.
Čo druhy a odrody predávané aj u nás, ktoré by mali zaplodiť?
Podľa mňa je naozaj veľmi náročné dopestovať plody. Najväčší problém predstavuje správne prezimovanie. A keďže ich zimujeme v miestnosti, vhodné sú jedine trpasličie odrody.
Galéria k článku
Za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock, archív Róberta Sitára
Zdroj: časopis Záhrada
Ahojte, viete mi poradit - mame doma vo velkom crepniku bananovnik, rodi listy j…