Ako na pestovanie viniča? O svoje know-how sa podelil dlhoročný vinohradník a technológ z Dechtíc

Pestujete už vinič, alebo ešte len plánujete nejaký vysadiť? Isté je jedno. Na jednej strane je to pomerne dlhoveká a bujne rastúca liana, na druhej vyžaduje naše pravidelné zásahy, ako sa povie, správne know-how.

Pán Selnekovič, začnime tak všeobecne. Považujeme vinič za rastlinu nenáročnú, stredne náročnú či náročnú na pestovanie?  

Čo sa týka náročnosti na podnebie a klímu, vinič má rád teplé oblasti, ktoré sa na Slovensku vyskytujú predovšetkým v južnej polovici nášho územia. Vhodnosť do našich klimatických podmienok potvrdzuje jeho veľmi dlhá tradícia pestovania u nás.

Z pohľadu ochrany rastlín patrí skôr k stredne náročným plodinám. V ročníkoch so slabým infekčným tlakom patogénov je schopný ich prekonať aj bez nášho zásahu, v horších ročníkoch je potrebná intervencia formou postrekov cielených na listy, prípadne na plody. Inak je to popínavá rastlina s vitálnym rastom, ktorý pravidelne upravujeme, tvarujeme rezom.

Dá sa vinič pestovať len v tzv. vinohradníckych oblastiach?

K vinohradníckym oblastiam patrí prakticky celý juh Slovenska, na západnom Slovensku až po región Skalice, Vrbového, Radošiny, na východnom siaha po región Vinného. No s tým, ako sa mení klíma, sa dnes posúvajú hranice pestovania viniča smerom na sever, a to nielen u nás, dnes sa už pestuje napríklad aj v Poľsku.

Štandardne sa u nás odporúča pestovať vinič do výšky cca 300 metrov nadmorskej výšky. Podmienkou je dostatok slnka a to, aby sa tu nevyskytovali neskoré jarné mrazy, inak zamrznú kvetenstvá. V zahraničí sa vinič pestuje aj vo vyšších nadmorských výškach, sú to najmä krajiny, kde sú napriek vyššej nadmorskej výške splnené jeho klimatické požiadavky.

Ideálne podmienky na pestovanie viniča

Aké je ideálne stanovište pre vinič, čo sa pôdy, teplotných aj svetelných podmienok týka?

Vinič vyžaduje čo najviac svetla a tepla, počet slnečného svitu na južnom Slovensku ročne prevyšuje 2 200 hodín. Na pôdu nie je až taký náročný. Keď hovoríme o pestovaní viniča v malom, v záhradkách, myslím si, že bežný záhradkár na Slovensku nemusí premýšľať o pôde.

Všeobecne sa dá povedať, že ľahšie pôdy sú viac vhodné na plnšie muštové modré odrody a ťažšie sú viac využívané pre stolové odrody a výrobu bielych ľahkých vín. My technológovia pestovania sa viac „hráme“ s pôdou a hľadáme napríklad piesčité až kamenisté vápenaté pôdy, ktoré sa následne zaujímavo prejavia na chuti vína.

Je niečo, čo vinič naozaj neznáša?

Určite zamokrené pôdy, záplavové územia a tieň. Sucho zvláda dobre, s výnimkou približne 3 – 4 rokov po výsadbe, keď potrebuje zálievku. Neskôr si vystačí aj celkom bez nej. Jeho korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov. Sú tak hlboko, že sa dokážu dostať k vode.

Miesto pre vinič už máme. Akým spôsobom sa dá pestovať?

Keď pestujeme viac kusov, obvykle sa používa tzv. stredne vysoké vedenie, kam zaraďujeme klasický kordón, aj rýnsko-hesenské vedenie s jedným alebo dvomi rodivými ťažňami. Menej časté je vysoké vedenie, kde sa využíva tzv. vysoký kordón alebo záves.

V dávnej minulosti sa vinič pestoval najmä takzvane na hlavu. Znamená to, že „hlava“ viniča sa vytvára tesne nad pôdou a nie je nutné budovať vedenie, zvyčajne stačí pevný kolík. Tomuto spôsobu sa hovorievalo aj „kozlík“. Stretnúť sa s tým dnes môžeme napríklad v revitalizovaných viniciach, ktoré sú v správe hradov alebo zámkov a obnovovali sa podľa historického spôsobu pestovania, alebo vo svete, napríklad na sopečných úpätiach Kanárskych ostrovov.

Vinič sa dá tiež pestovať na dostatočne pevnej pergole. Možné je i pestovanie na fasáde budovy orientovanej na juh až juhozápad s využitím kovových úchytov a drôteného vedenia, povedzme aj v dvoch či troch etážach.

Používať namiesto pevného vedenia treláž nie je vhodné, drevené latky určené prevažne na pestovanie popínavých letničiek alebo plamienkov sú pre vinič príliš slabé.

Ako vybrať odrodu

Stanovište a spôsob pestovania už mám premyslené. Ako vybrať odrodu? Asi podľa peknej fotky nestačí, však?

Základné rozdelenie odrôd je na muštové (vhodné na výrobu muštu, burčiaku a vína) a stolové (určené na konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy, naopak, stolové sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. V porovnaní s muštovými je pomer cukrov a kyselín viac vyvážený.

Zo stolových odrôd sú veľmi populárne aj bezsemenné odrody, tie sú zvyčajne vhodné i na sušenie. Aj medzi rezistentnými, tzv. PIWI odrodami, sa nájde mnoho kvalitných stolových, napríklad Suzie či Muškát Italia.

Existujú aj odrody, ktoré sa dajú dobre využiť nielen ako stolové, ale aj ako muštové? Také dva v jednom.

Áno, no nenašli by sme ich medzi stolovými, ale medzi muštovými. Ako príklad uvediem voňavé a chutné muštové odrody Muškát Ottonel, Irsai Oliver, Muškát moravský, z rezistentných (PIWI) napríklad Pölöskei Muskotály či Solaris.

Dajú sa vybrať odrody v záhradke tak, aby sme mali čerstvé stolové hrozno pre rodinu povedzme od augusta až do októbra?

Áno, dajú. Zo stolových už v júli dozrievajú Čabianska perla, Super Extra, v auguste Kráľovná vinohradu, Augustovskij, v septembri Favorit, Chrupka biela, v októbri Dačnyj, Moldova, Guzal Kara.

Aj muštové si vieme obdobne vybrať. Medzi skoré patria Irsai alebo Muškát moravský, Modrý Portugal, ktoré dozrievajú začiatkom septembra. Stredne neskoré dozrievajúce v polovici septembra sú napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, z modrých Dunaj. Z neskorých spomeniem Tramín červený, Rizling rýnsky, tie sa obvykle zberajú v priebehu októbra a k veľmi neskorým sa radia Alibernet, Rizling vlašský, z novších Torysa.

Odrodu sme vybrali. Kde nakupovať sadenice?

Ak by ste chceli založiť väčší vinohrad, odporúčam navštíviť certifikovaných pestovateľov štepov, ako sú napríklad Oslavan Slovakia alebo Vinteko. V takom prípade sa určite finančne oplatí kupovať voľnokorenné sadenice. V záhradníctvach alebo záhradných centrách dnes už pomerne bežne kúpime rôzne odrody viniča, predovšetkým stolové, predávané v „kontajneroch“ – kvetináčoch.

Sú odrody viniča štepené do podpníka, ako to býva bežné u ovocných druhov?

Na Slovensku sa vinič hroznorodý pestuje na amerických podpníkoch viniča. Je to z dôvodu, že vinič hroznorodý je náchylný na nebezpečného škodcu fyloxéru viničovú. Tá v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer úplne zdecimovala pestovanie viniča v Európe. Ochrana proti nej je veľmi ťažká, pretože ide o „vošku“, ktorá vyciciava koreňovú sústavu. Vinič americký je proti nej odolný.

Ako a kedy sadiť vinič

Sadíme vinič na jar či na jeseň?  

Na výsadbu viniča sa preferuje jar, pretože nasleduje celá teplá sezóna, počas ktorej má sadenica šancu sa dobre zakoreniť.

Ako sadíme vinič? Je potrebná úprava rezom pri výsadbe?

Keď budeme mať k dispozícii voľnokorenné sadenice, vyhĺbime jamu zhuba 25 × 25 cm a do hĺbky asi 40 – 60 cm. Sadenice namočíme pred výsadbou na 24 hodín do vody. Po 24 hodinách ich vyberieme a skrátime korene na 6 – 8 cm. Sadenicu do pôdy umiestnime tak, aby miesto štepenia ostalo približne 10 cm nad zemou. Pridáme oporný kolík, zahrnieme pôdou a utlačíme. Jednoročné drevo zrežeme na čapík s dvomi púčikmi.

Pri sadeniciach z kvetináča vyhĺbime jamu o niečo väčšiu ako kvetináč. Dáme pozor, aby miesto štepenia ostalo nad pôdou. Ak by bol objem kvetináča husto prekorenený, korene trochu rukou uvoľníme, aby mohli ďalej rásť aj do priestoru. Zvyčajne zapestúvame jeden kmienok, čiže z niekoľkých prítomných výhonov zvolíme ten najsilnejší a ostatné odstránime.

Zásady starostlivosti

Ako sa staráme o vinič v prvých rokoch?

V prvom roku odstraňujeme tzv. rosné korienky. Sú to tie, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Ak by sme ich nechali, rastlina by sa spoliehala na prísun vody z povrchu, z rosy, a nesnažila by sa koreniť do hĺbky.

Keď vinič pestujeme v radoch, pôdu v medziradiach kypríme. Okolie sadeníc odburiňujeme. Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme. Robíme tak vlastne len prvé štyri roky, kým sa zapestuje hlava a kmienok.

Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok. Keď už kmienok zapestujeme, v takomto reze nepokračujeme.

Kedy po výsadbe môžeme čakať prvú úrodu?

Zvyčajne v 3. roku môžeme prvýkrát ochutnať. Až v 4. roku bude úroda, bude to približne 60 % z toho, čo sa urodí v budúcnosti.

Ako zapestovať „hlavu“?

Tá vznikne rokmi pravidelným rezom na mieste, kde nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami.

Aké sú zásady starostlivosti v ďalších rokoch? Čo robíme na jar, v lete, na jeseň a v zime?

Koncom zimy až skoro na jar, ale skôr ako sa vinič celkom prebudí, vykonávame zimný rez. Odstraňujeme pri ňom staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Zvyšky rastlín vynesieme a zlikvidujeme, v záhradách napríklad podrvíme v záhradnom drviči. Skontrolujeme kmienky, či sú stále dobre priviazané ku kolíku, keď nájdeme povolený úväzok, kmienok ku kolíku priviažeme, inak sa pod hmotnosťou výhonov a hrozna ohne. Prípadné výhony z kmienka z minulého roka odstránime.

Skoro na jar po začatí prúdenia miazgy ťažne viažeme k vedeniu.

Neskôr na jar aj neskôr počas sezóny „oberáme kmienky“ – strhávame letorasty rastúce z kmienka. Letorasty vylamujeme aj z hlavy, pretože ju zbytočne zahusťujú. Až v lete si ponecháme na hlave jeden letorast, ktorý na konci zimy zrežeme na čapík s dvomi očkami.

Priebežne počas sezóny vylamujeme zálistky a letorasty zastrkujeme medzi drôty vedenia.

Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 – 15 cm nad vedením, tomuto úkonu sa hovorí snímanie. Kedysi stačilo snímať raz ročne, ale s posunom jari je niekedy možné, že je potrebné snímať aj dvakrát.

Čo sa týka odstraňovania listov nad strapcami na konci sezóny, aby sa k nim dostalo viac slnka a získali na cukornatosti, sa odporúčania môžu líšiť. Zastávam názor, že odlistovanie nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody. Ide však vždy len o málo listov, ktoré vylomíme či odstrihneme, napríklad z 10 listov v zóne strapcov dáme preč iba 3 listy, aby sme danú zónu presvetlili.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Čo ochrana pred chorobami?

Vinič postihujú tri najčastejšie a najvýznamnejšie ochorenia: peronospóra viničová, múčnatka viničová a pleseň sivá. Múčnatka a peronospóra takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna. Pokiaľ nepestujeme PIWI odrody, striekame.

Medzi typické prejavy múčnatky patrí biely povlak na spodnej strane listov a na strapcoch, peronospóra spôsobuje olejové škvrny na listoch, pleseň sivá je typická výskytom mycélií – vlákien húb –, čo vnímame ako plesnivé bobule v strapcoch, ktoré sa objavujú prevažne na odrodách s tenkou šupou.

Ak pestujete pri sebe aj PIWI aj klasické odrody, ošetrujeme aj tie PIWI, lebo môžu stratiť rezistenciu – patogény ju „prelomia“.

Ako ochrániť úrodu tesne pred zberom pred hmyzom či vtákmi?

Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče. V zastavanom území však zvukové plašiče nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku. Sú použiteľné opakovane, stačí ich po sezóne zľahka preprať.

Zber a skladovanie hrozna

Keď sa blíži zber, ako zistíme, že je hrozno dobre zrelé?

Pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Chuť je príjemne sladká, neprevládajú kyselinky.

Pokiaľ by sme si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa. Daždivé počasie pred zberom so sebou prináša riziko botrytídy a tým, že sa do bobúľ dostane viac vody, zníži sa ich cukornatosť.

Existuje spôsob, ako dlhšie skladovať strapce?

Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Skladovanie až do pol roka je možné v profesionálnych chladiarňach.

Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním. No a, samozrejme, dôležitým a hlavným produktom muštových odrôd je víno.

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock, archív Adriána Selnekoviča
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Pestujeme stolové hrozno bez postrekov Ekologicky proti múčnatke Podľa čoho si vybrať správnu odrodu viniča? Poradíme vám! 18 odrôd, z ktorých si určite vyberiete Toto sú 4 najčastejšie choroby viniča. Aké sú možnosti ochrany? 4 najčastejšie škodce viniča. Poradíme vám, aké sú možnosti ochrany Aké modré muštové odrody viniča môžeme pestovať v oblastiach nad 500 m n. m.?