Rozhovor s dlhoročnou záhradkárkou: Ako pestovať zemiaky?

Sú zemiaky náročné na pestovanie? Ak uvažujete o ich výsadbe do záhonov, alebo hľadáte tipy, ako dosiahnuť zdravú úrodu, ste na správnom mieste.

Pestovanie zemiakov v záhrade — Foto: Shutterstock

So svojimi dlhoročnými skúsenosťami sa podelila Monika Felixová, skúsená záhradkárka a šéfredaktorka časopisu Záhrada.

V rozhovore nám prezradila všetko, čo potrebujete vedieť od výberu odrody a prípravy pôdy až po starostlivosť o rastliny a zber úrody. Nevyhli sme sa ani téme škodcov a chorôb a ďalším častým otázkam o pestovaní zemiakov v záhrade.

Rozhovor si môžete vypočuť aj formou podcastu na YouTube alebo Spotify.

História zemiakov

Viete nám povedať niekoľko historických faktov o pestovaní zemiakov?

Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 – 3000 m.n.m. V týchto vysokohorských polohách pôvodní obyvatelia (Indiáni) mali problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale dali sa tu dopestovať zemiaky. Ich história je veľmi dlhá, traduje sa niekoľko tisíc rokov – uvádza sa 8000 až 10 000 rokov.

Spomína sa niekoľko pôvodných druhov zemiakov, ktoré majú rôzne farby, veľkosť a dokonca záleží, či to bolo v Argentíne alebo v Čile. Niektoré druhy sú viazané aj na vlhkosť a striedanie dňa, ale tie sa k nám nedostali. K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí.

Jedovaté a prospešné látky obsiahnuté v zemiakoch

Z hodín dejepisu si spomínam, že keď kolonizátori priviezli so sebou zemiaky, najprv ľudia konzumovali listy a nie hľuzy. Na vlastnej koži zistili, že sú listy jedovaté. Je to pravda?

Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité – tam patrí aj paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú. A kým sa dostali v Európe zemiaky na náš stôl a stali sa bežným jedlom, prešli asi ďalšie dve storočia.

Ľudia nedôverovali novej rastline, z ktorej sa malo konzumovať niečo hnedé, čo rástlo pod zemou. Vtedy sa konzumovalo veľa obilnín, rôzne kaše, pohánka bola veľmi obľúbená. A zrazu nejaký zemiak. Zo začiatku sa šíril skôr ako okrasná rastlina v kláštorných a meštianskych záhradách, lebo kvitne podobne ako exotická rastlina a má zvláštne listy.

Myslím si, že to, čo popisujete, sa určite stalo. Možno nevedomky skonzumovali listy alebo zelené plody a prichádzalo k otravám. Trvalo to veľmi dlho, ale postupne sa šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že zemiaky dokážu uživiť masu ľudí. Z jedného malého zemiaku, ktorý zasadíme, získame pomerne slušnú úrodu. Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. – 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná. Zemiak obsahuje polysacharidy, ktoré sa ľahko štiepia a premieňame ich na rýchlu, pohotovú energiu.

Spomenuli ste polysacharidy – aké prospešné látky ešte obsahujú zemiaky a prečo by sme ich mali konzumovať?

Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Ale čo je dôležité, obsahujú prospešné minerálne látky: uvádza sa najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B. Céčko sa čiastočne vyvarí, ale pokiaľ varíme zemiaky v šupke, uchová sa ho oveľa viac – skoro raz toľko ako bez nej.

Čerstvé zemiaky, či už sú to skoré odrody, ktoré si už v júni/júli/auguste (počas leta) vykopeme, nie je problém konzumovať a variť aj v šupke, prípadne potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu. Vtedy je lepšie zemiaky skôr ošúpať a takto konzumovať.

Trendy v pestovaní zemiakov

Poďme do súčasnosti – existujú trendy v pestovaní zemiakov alebo odrody?

Áno, trendy sú. Je zaujímavé, že hoci niekedy má človek pocit, že v záhrade sa nič nové nedeje, opak je pravdou. Čo sa týka zemiakov, za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, ktoré sú dovážané aj šľachtené v blízkych oblastiach. Šľachtitelia sa okrem iného (výnosnosti a odolnosti voči teplu) zameriavajú na odolnosť voči chorobám, pretože zemiaky ľahko podliehajú predovšetkým plesni zemiakovej. Ak sme v oblasti častého výskytu tejto choroby, vieme jednoducho siahnuť po odolnejších odrodách.

Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov. Ak si ľudia chcú výrazne spestriť jedálny lístok, vyhľadajú práve farebné zemiaky.

Druhy zemiakov: fialové, žlté, ružové — Foto: Shutterstock

Spracovanie zemiakov

Spôsobov spracovania zemiakov je veľké množstvo. Ak by ste si mali vybrať jeden, aký je váš najobľúbenejší?

Mám rada dva recepty, ktoré pochádzajú z našej rodinnej kuchyne (robievala ich tak moja mama). Zemiaky len olúpe, nakrája na mesiačiky, dá ich na plech, posolí, porascuje a dá ich piecť – dokonca bez oleja. Pomaly vytvárajú šupku až dohneda. Keď prídem domov a mama to urobí, vždy ma prekvapí, aké je to dobré.

Druhým obľúbeným receptom sú zemiaky na cibuľke. Olúpeme, nakrájame dve väčšie alebo stredne veľké cibule, na oleji ju udusíme alebo opečieme a pridáme na kolieska nakrájané zemiaky. Posolíme, pridáme rascu, podlejeme vodou, zakryjeme pokrievkou a necháme dusiť. Skončíme s dusením, keď sa zemiaky začnú rozpadať a to je už hotové štádium. Voda je už viac-menej vyparená, ale nie úplne, čiže je to taký mäkký recept s cibuľkou.

Varné typy zemiakov

Ako sa zorientovať pri kúpe zemiakov v obchode? Často tam vidíme označenia A, B, C, D a ďalšie rôzne odrody typu fialové alebo baby zemiaky.

Baby zemiaky sú zberané nezrelé. V tomto prípade nezrelé neznamená nejedlé, ale že majú veľmi jemnú šupku a sú určené na spracovanie a varenie v šupke. Nemusíme ich lúpať, bolo by to aj veľmi prácne. Obzvlášť v španielskych krajinách obľubujú baby zemiaky podávané s rôznymi omáčkami na štýl pesta.

Čo sa týka varných typov, zvyčajne sú označované ako A, B, C. Typ D sa málokedy vyskytuje v obchodoch, lebo sa používa skôr na výrobu liehu. V obchodoch sa stretneme najčastejšie s A a B – A je tzv. šalátový typ. Po uvarení zostávajú zemiaky tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo možno ako príloha. Skupina B sú hlavne prílohové zemiaky. C sú typické tým, že sú po uvarení veľmi múčne a rozpadávajú sa. Keby ich chceme pretlačiť cez sitko, rozpadnú sa pomaly až na kašu. Používame ich na pyré, kaše alebo rôzne zemiakové cestá.

Podobne nakupujeme sadbové zemiaky. Ak máme radi hranolky, alebo chceme univerzálnejšie odrody, pozrieme si, ktoré sú na to najvhodnejšie.

Keď sa vrátim do obchodu a kúpim si odrodu, ktorá mi chutila, viem si ju vysadiť? Funguje to takto jednoducho?

Toto nie je odporúčaný postup. Nevieme, z akého poľa zemiak bol, alebo či neobsahuje vírusy. Často ich na zemiaku ani nevidíme, a aj keď nemusia byť pre nás nebezpečné, môžu poškodzovať napríklad vňať. Rovnako sa môžu neskôr objaviť choroby zemiakov.

Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby. Táto sadba by mala byť kontrolovaná na výskyt najhorších vírusov a chorôb. Ak vás osloví konkrétna odroda zemiakov, odfoťte si ju alebo zapamätajte, a cielene zakúpte takúto sadbu.

Pestovanie zemiakov

Spomenuli ste, že zemiaky pochádzajú z Ánd a pestujú sa vo väčšej výške. V ktorých lokalitách Slovenska ich môžeme pestovať? Sú nejaké obmedzenia, napríklad sever-juh?

Myslím si, že ani nie. Zemiaky dopestujeme na celom území Slovenska. V súčasnosti im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, najmä v južných oblastiach. Niekde sa uvádza, že nad 30 °C rastlina reaguje negatívne a dlhodobo obmedzuje tvorbu hľúz.

Naše typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe – Orava a tak ďalej. Vznikli hlavne preto, že sa tam nedarí obiliu – narozdiel od zemiakov.

Okrem varného typu berieme pri výbere odrody ohľad aj na niečo iné?

Máme zemiaky veľmi skoré, skoré, polo-neskoré a neskoré. Niekto ich delí na skoré, poloskoré, neskoré. Dôležité je vegetačné obdobie – za ako dlho ich dopestujeme. Napríklad veľmi skoré zemiaky vieme dopestovať už za 90 dní, čo sú tri mesiace od výsadby. Na rozdiel od tých neskorých, kde sa uvádza 140 – 150 dní od výsadby. Pokiaľ chceme počas leta konzumovať vlastné zemiaky, mali by sme si zabezpečiť hľuzy, ktoré budú veľmi skoré až skoré. Naopak, na uskladnenie sú veľmi vhodné poloneskoré až neskoré odrody, ktoré sa zbierajú v septembri až polovici októbra, pretože obsahujú menej vody.

Predpestovanie zemiakov (predklíčenie)

So zemiakmi sa spája aj predpestovanie. Čo presne to pre nás znamená a aký má predklíčenie význam?

Zemiaky predpestujeme a vsádzame ich do pôdy predklíčené. Asi o 2 až 3 týždne urýchlime zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Buď sa nám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 – 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne. Alebo pokiaľ máme sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 – 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C). Vplyvom svetla a tepla prirodzene naklíčia.

Pri predklíčení rozlišujeme odrody zemiakov?

Nie, je to jedno.

Má predpestovanie zemiakov aj nevýhody, na ktoré sa treba sústrediť?

Určite si musíme dať pozor pri manipulácii naklíčených zemiakov, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať. Pokiaľ máme zemiaky uložené vo väčšej výške/hrúbke, pri predklíčení ich dáme do debničiek, kde budú viac natenko poukladané, aby mohli klíčky rásť.

Naklíčené hľuzy zemiakov — Foto: Shutterstock

Ideálne stanovisko na výsadbu zemiakov

Aké stanovisko je najideálnejšie pre zemiaky?

Vyberáme určité slnečné stanovisko. Nemal by to byť prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. Nemali by to byť veľmi hutné pôdy – tam sa ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Lepšie sú kypré pôdy, hlinito-piesočnaté, trochu piesočnaté, nie je vhodná ílovitá pôda. Nie sú vhodné ani kamene, kde sa nemôžu hľuzy dobre tvarovať a boli by deformované. Základom je vyhnúť sa zamokreným, kamenistým pôdam.

Ostaňme ešte pri pôde. Je potrebné ju na jeseň hnojiť napríklad živočíšnym hnojivom?

Áno. Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Potrebujú veľa energie, aby nám dokázali priniesť veľkú úrodu.

Zemiaky patria k plodinám prvej trate. Keď poznáme pestovanie v tratiach, väčšinou sa delia na 1. – 3./1. – 4. trať. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy. Pokiaľ nemáme hnoj, môžeme použiť dobre rozležaný kompost, ktorý na jar pri výsadbe vysypeme do jamky alebo rýh.

Spôsoby pestovania zemiakov

Aké iné spôsoby pestovania zemiakov poznáme? Môžeme ich pestovať napríklad ako paradajky v kvetináči na terase alebo na balkóne?

Teraz je trendom pestovanie zemiakov v sudoch. Jeho cieľom je väčší zber – očakávame, že zemiaky vytvoria úrodu až do celého metra. Začíname pestovať hlboko v sude, postupne dosýpame pôdu a vňať rastie. Snažila som sa dohľadať k tomu aj fakty, ale skôr to vyzerá tak, že to úplne nesedí. Kto chce, nech to vyskúša napríklad vo vyvýšenom záhone.

Viem si to predstaviť, pokiaľ máme veľmi ťažkú pôdu, mohlo by to fungovať pod jemnou trávnou mačinou alebo pokosenou trávou. Hľuzy sa tam majú kde roztlačiť. Niekto skúša pestovanie vo vreciach a postupne pridáva pôdu. Zachytila som však skôr sklamanie tých, ktorí to skúšali. Jeho nevýhodou je, že ak by sme náhodou zobrali čierne vrece alebo niečo podobné, dochádza tam k veľkému prehrievaniu. To zastavuje rast hľúz. Keďže pestujeme zemiaky na slnečnom stanovisku, mali by sme rozmýšľať, ako ochránime koreňovú zónu pred slnečným žiarením.

Môžeme po zbere pestovať zemiaky na tých istých riadkoch aj budúci rok?

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa tomu vyhli. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce – to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Nespôsobuje škodu, ale jeho larva žije 3 až 5 rokov v pôde a obľubuje hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka. Takže je rozhodne dobré vrátiť sa na rovnaký záhon až po 3-4 rokoch.

S akými rastlinami alebo druhmi zeleniny vieme zemiaky striedať?

Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Pestujeme ich v riadkoch (hovorí sa tomu aj v hrobkoch) a tým, že sú hľuznaté rastliny, ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy. Čo sa týka prvého roka nie je úplne vhodné kombinovať zemiaky s inou rastlinou, napríklad vysadíme zemiaky, vedľa aksamietnicu a ďalšej niečo ďalšie. Spravíme si radšej záhon so zemiakmi, ktoré kopcujeme.

Výsadba zemiakov

Kedy je vhodný čas sadiť zemiaky?

Závisí to od odrody, ale skôr od lokality. Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Tento rok máme extrémne teplý, ale ak by hrozili mrazy a chceli by sme si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžeme ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Napríklad v horských oblastiach, kde môžu hroziť mrazy oveľa dlhšie, sadbu zemiakov môžeme podľa skúseností a lokality vysádzať až do polovice mája.

Ako hlboko sadíme zemiaky a ako široké sú riadky?

Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm. V riadku dávame zemiaky od seba asi 30 – 35 cm.

Pestujeme ich teda v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali. Pokiaľ ich vysádzame, je vhodné natiahnuť si špagát – zatlčieme dva kolíky a natiahneme špagát. Buď si spravíme ryhu zhruba 15 – 20 cm, do ktorej zemiaky vysádzame. Nemusia ísť do veľmi veľkej hĺbky. Alebo nakopeme jamky, iba zahrnieme zemiaky motykou a budeme čakať, kým nám vypučia.

Starostlivosť o vysadené zemiaky

Treba zemiaky polievať, keď ich zasadíme?

Kedysi, keď som bola ešte dieťa, sme zemiaky nikdy nepolievali. V dnešnej suchšej dobe sa obávam, že by nám zemiaky ťažko klíčili. Majú v sebe vodu, čiže pravdepodobne vyklíčia. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú. Počíta sa zhruba 30 litrov na meter štvorcový, lepšia je intenzívnejšia zálievka a menej často.

Zemiaky sme zasadili, vidíme prvé listy a začíname sa tešiť z úrody. Čo je potrebné spraviť?

Ako vyplýva zo slova okopaniny, zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Toto opakujeme 2-3x za sezónu.

Z mojej skúsenosti hneď, ako zemiaky začali schádzať a nemali ani 10 cm, už sme ich chodili kontrolovať na výskyt vajíčok. Takto skoro vychádza mandelínka a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť. Keď sa už mandelínky vyliahnu, sú veľmi žravé a rýchlo dokážu oholiť listy až na kostrnky.

Aký význam majú kôpky a okopávanie zemiakov?

Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy. Pôsobením slnečného žiarenia začnú zelenieť a ako sme si už povedali – zelená farba značí, že zemiak začína byť jedovatý, čomu chcem predísť.

Preto potrebujeme dostatočnú vrstvu pôdy?

Áno. Povedala by som, že z troch dôvodov, aby:

nezeleneli,
priestor bol prekyprený,
zemiak rástol a vytvárali sa pravidelné, pekné hľuzy.

Ako sa staráme o zemiaky počas obdobia rastu?

Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda. Ak máme záhradu, kde si bežne dopestujeme plodiny, určite nám nič nebrániť zaliať zemiaky skôr ekologickým, výživným hnojivom alebo výluhom.

Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás. Zároveň nie je pôda tak prehrievaná.

Takže taký prírodný mulč?

Áno, čiže burinu nechávať na mieste. Ušetríme si aj prácu, nemusíme to vyvážať fúrikom do kompostu a potom kompost zase naspäť.