Prvou podmienkou, aby ste udržali papriky zdravé, je vytvoriť pre ne dobré pestovateľské podmienky. No i tak sa niekedy poruchám v raste či chorobám alebo škodcom nevyhneme.
Spolu s prípravou pôdy, výberom slnečného stanovišťa a vhodnou zálievkou je veľkou premennou, ktorú nevieme ovplyvniť, počasie. Napríklad vlhko vytvára dobré podmienky na šírenie hubových chorôb, sucho svedčí skôr škodcom. Extrémne teploty, príliš intenzívne slnečné žiarenie, ale i chyby pri pestovaní môžu navyše spôsobovať aj takzvané fyziologické poruchy. Hoci na prvý pohľad pripomínajú hnilobu či vysychanie pletív, nejde o choroby v pravom zmysle slova, ale o poruchy vo vývoji a raste.
Naučme sa spoznať príznaky, pretože kým s chorobami a škodcami bojujeme zvyčajne chemicky alebo biologicky, poruchy ovplyvníme zmenou podmienok, ktoré ich vyvolávajú.
Prečo fialovejú zelené papriky?
Ide o tzv. antokyanové zafarbenie plodov, čo je fyziologická porucha, nie choroba. Spôsobuje ho napríklad príliš intenzívne slnečné žiarenie. Rastlina sa pred spálením chráni tvorbou farbiva. Niektoré odrody sú k takejto reakcii náchylnejšie, iné menej.
Dôležité je vedieť, že „chyba“ je estetická a plody možno bez problémov konzumovať. Veď toto farbivo, antokyán, sa bežne vyskytuje v čerešniach, čiernych ríbezliach, černiciach, čučoriedkach, šupke baklažánu či červenej kapuste. Keď plod papriky dozreje a prefarbí sa do červena alebo oranžova, fialová farba sa celkom stratí.
Aký vplyv má extrémne počasie?
Poľné odrody paprík sa šľachtia tak, aby dobre zvládli slnečné žiarenie. Všimnime si, že klasické papriky rastú, s výnimkou niektorých, smerom nadol a skôr pod listami. Práve tie ich chránia pred extrémami.
Ak však príde k obnaženiu plodov a teploty sú niekoľko dní za sebou veľmi vysoké, stáva sa, že slnko plody, a niekedy aj listy, „spáli“. Poškodené plody oberieme, aby sa nestali bránou pre iné infekcie, spálenú časť vykrojíme a môžeme konzumovať.
Čo spôsobuje škvrny na paprike?
Výsev približne 3 mm veľkých, fialovo sivých škvŕn s čiernym stredom a žltým lemom ukazuje na postihnutie baktériou Xanthomonas euvesicatoria, choroba sa nazýva bakterióza. Prenáša sa najmä osivom a ďalej sa šíri najmä za daždivého počasia a vetrom, ale i motykou či rukami. Poškodzuje listy aj plody. Povrch škvŕn praská a stáva sa vstupom pre sekundárne infekcie.
Ide o pomerne častú chorobu, proti ktorej neexistuje žiaden postrek. Napadnuté rastliny včas likvidujeme, spálime ich alebo zakopeme hlboko do pôdy. Na danom mieste sa odporúča nepestovať aspoň 4 roky žiadnu rastlinu z čeľade ľuľkovité, čiže ani rajčiny, zemiaky či baklažán. Konzumácia napadnutých plodov nepredstavuje pre človeka riziko.
Čo je príčinou degenerácie rastliny?
V tomto prípade ide o vírusové poškodenie rastliny. Vírusov na paprike je niekoľko druhov. Rastliny zle rastú, plody sú zdeformované. Takýto porast nemá zmysel ďalej pestovať, vírus by sa totiž mohol ďalej rozšíriť i na zdravé jedince.
Rastliny treba čo najskôr zlikvidovať spálením alebo zakopaním hlboko do pôdy. Keďže vírusy prenášajú zvyčajne vošky, snažíme sa rastliny chrániť proti cicavým a žravým škodcom.
Čo spôsobuje drobné škvrnky na plodoch?
Drobné tmavé bodkovité škvrnky a jamky sú spôsobené strapkami, ktoré vyciciavajú rastlinné šťavy. Tento škodca, ktorý je navyše šíriteľom vírusov, sa vyskytuje najmä v skleníkoch a fóliovníkoch, vonku zriedkavo.
Rastliny na výskyt strapiek aktívne sledujeme. Nachádzame ich najmä pod listami a najviac v kvetoch. Dobrou pomôckou sledovania výskytu je i zavesenie modrých lepových dosiek. Ochranu používame chemickú alebo na báze prírodných olejnatých prípravkov, napríklad Karanimba mikro, Neemazal TS, prípadne biologickú (dravý roztoč, dravá bzdocha). Poškodené plody otrháme, vyrežeme poškodené časti a môžeme konzumovať.
Prečo hnijú plody?
Keď objavíme hnilobu na plodoch, nesiahajme vždy po fungicídoch. Nie každá hniloba je totiž spôsobená hubami a postrek v tom prípade nepomôže. Ak sú na plodoch v oblasti špičiek suché súvislé hnedé plôšky, zvyčajne ide o nedostatok vápnika. Samotného vápnika pritom môže byť v pôde dostatok, len nie je v tej chvíli prístupný rastlinám, napríklad z dôvodu zhutnenia pôdy, prílišnej zálievky, prípadne príliš veľkej násady plodov.
Poškodené plody otrháme, aby sa cez choré pletivo nedostala skutočná choroba, tie zrelé môžeme po vykrojení bez obáv konzumovať. Najrýchlejším riešením tohto problému je doplnenie vápnika pomocou listového hnojiva, ktoré aplikujeme postrekom priamo na listy (napríklad Harmonie – vápnik, Wuxal Calcium). Striekame keď je zamračené alebo aspoň podvečer vlažným roztokom. Druhým spôsobom je okolo rastliny na pôdu nasypať jednu až dve polievkové lyžice haseného či páleného vápna a zaliať. Takto sa vápnik dostane priamo do pôdy ku koreňom. K mimosezónnym opatreniam patrí prevzdušnenie pôdy.
Text: Ing. Monika Králová, Ing. Radek Aust
Foto: Moravoseed, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Tmavé škvrny na plodoch plodovej zeleniny (škvrny na paradajkách, škvrny na paprike, hniloba špičiek plodov)
ÚKSÚP upozorňuje na nový tobomavírus (ToBRFV) napádajúci paradajky a papriku
Pestujete paradajky? Toto sú najčastejšie chyby a choroby, s ktorými sa môžete pri ich pestovaní stretnúť
Dá sa zachrániť chorobou napadnutá lieska?
Na jeseň je roboty v úžitkovej záhrade stále dosť. Toto sú posledné práce, ktoré nás tam čakajú
Fotopostup krok za krokom: Vysievame prvú zeleninu. Na čo si dať pozor?
Urob si sámAj trávnik môže byť chorý! Toto je 6 najčastejších chorôb trávnika a ako si s nimi poradiť
Môj dom6 krokov k dokonalému trávniku: Aké hnojivo je preň vhodné a kedy je najlepšie ho polievať?
Dom z tehlyStavba domu: 6 krokov, čo treba zariadiť
Môj domNa čistenie a dezinfekciu domácnosti stačí ocot. Je to fakt alebo mýtus? Čo na to odborníci?
Dobry den,chcel by som sa spytat či by ste mi vedeli poradi.Na paprike sa mi rob…