Ako využiť parenisko čo najlepšie

Parenisko je veľmi jednoduché, lacné a mnohostranné. Jeho veľkou výhodou je, že pestovanie je menej závislé od výkyvov počasia.

Ako využiť parenisko čo najlepšie

Navyše, vďaka chráneným podmienkam sa o niečo predĺži vegetačné obdobie smerom dopredu aj dozadu. Ide o nízky, zo všetkých strán uzavretý a tým chránený pestovateľský priestor, ktorý je zvrchu prekrytý priesvitným materiálom (sklom, plastovými doskami, fóliou). Jeho boky bývajú zvyčajne z dreva, ale z hľadiska lepšieho osvetlenia pestovaných rastlín je výhodnejšie, ak sú tiež priesvitné, i keď sú pri obrábaní pôdy citlivejšie na rozbitie. Parenisko si možno ľahko vyrobiť svojpomocne, a pritom využiť aj odpadový materiál, či už ide o drevené dosky, alebo okná na zakrytie. Ak máme k dispozícii napríklad vyradené okná, rozmery pareniskového rámu im prispôsobíme.

Ako využiť parenisko čo najlepšie

Kam ho umiestniť?

Pre parenisko nájdeme záhradný priestor chránený pred vetrom, napríklad za domom, chatou. Za najlepšiu orientáciu dlhšej strany pareniska z hľadiska osvetlenia sa pokladá smer východ – západ. Ideálne je priesvitný kryt orientovať na juhovýchod, juh či juhozápad. Podstatné je totiž intenzívne oslnenie. Vyhnime sa zamokreným pôdam a mrazovým dolinám. Nezabúdajme na dobrý prístup kvôli dovozu hnojiva, substrátu alebo pôdy, prístup k zavlažovaciemu zdroju a manipulačný priestor.

Ako využiť parenisko čo najlepšie

Studené alebo teplé parenisko?

Studené parenisko získava teplo iba z vonkajšieho vzduchu cez deň, keď je otvorené, a zo slnka, keď je zavreté, pričom ide o klasický skleníkový efekt. Pestovateľský substrát musí byť vopred dobre pripravený a obohatený preosiatym zrelým kompostom.

Teplé parenisko sa ohrieva navyše aj zospodu, a to úplne prírodne – od hrubšej vrstvy ušliapaného hnoja, na ktorom je v hrúbke 30 cm nasypaný pestovateľský substrát. Veľmi vhodný je konský hnoj. Čiastočne sa dá nahradiť rozkladajúcim sa, ešte teplým kompostom, do ktorého môžeme primiešať lístie alebo slamu či iný odpadový rastlinný materiál spolu s dusíkatým hnojivom, aby sme čas rozkladu a produkciu tepla predĺžili. Dusíkaté hnojivo sa pridáva ako „potrava“ pre baktérie rozkladajúce organickú hmotu, ktoré potom nestiahnu z pôdy voľný dusík potrebný na rast rastlín.

Ako využiť parenisko čo najlepšie

Premýšľate, či prichystáte do záhrady studené alebo teplé parenisko? V teplom sa v porovnaní so studeným dajú rastliny pestovať skôr, keďže teplo sa šíri priamo ku koreňom odspodu, a tak neprekáža ani niekoľko dní za sebou bez slnečného svitu.

Konštrukčné zásady pareniska

Parenisko môže byť teoreticky neobmedzene dlhé, no jeho šírka má byť kvôli dobrému prístupu dovnútra menej ako 1,5 m. Sedlové parenisko s krytom z oboch strán môže mať šírku aj 3 m. Pareniskový doskový rám je na zadnej strane vysoký asi 40 cm a vpredu 30 cm, takže okno naň položené je sklonené ideálne na juh. Bočné steny tvoria trojuholníkové dosky.

Životnosť dreveného rámu môžeme predĺžiť impregnáciou menej rizikovým a nepáchnucim prostriedkom, napríklad modrou skalicou. V rohoch k rámu priklincujeme stabilizačné drevené hranoly s rozmermi 50 – 60 × 5 × 5 cm. Dole ich zašpicatíme, impregnujeme proti hnilobe alebo aspoň opálime nad ohňom a zatlčieme do pôdy. V predjarí a neskoro na jeseň môžeme na doskový rám ako tepelnú izoláciu zvnútra upevniť polystyrénovú dosku. V dávnych časoch sa na dedinách rám zvonka obkladal hnojom, ktorý izoloval i hrial. Vyhrievanie pareniska môžeme zabezpečiť zhora nainštalovanou výhrevnou žiarovkou pri vonku povolenom napätí 12 V.

Ako využiť parenisko čo najlepšie

Využitie pareniska

  • Rýchlime v ňom skorú jarnú zeleninu, cibuľku, šaláty, špenát.
  • Vysádzame do neho sadenice citlivejších letných zelenín, najmä plodových, čím sa urýchli začiatok zberu. Ak to výška pareniska a rastlín umožní, na jeseň ho uzavrieme, čím vegetačné obdobie predlžíme neraz až do novembra. Získame tak vyššiu ročnú úrodu.
  • V lete v ňom môžeme pestovať aj niektoré druhy tropických rastlín.
  • Na jeseň ho využijeme na pestovanie takzvanej jesennej zeleniny, ktorá v teplom parenisku bude naplno rodiť až do novembra, pri odolnejšej zelenine i dlhšie.
  • Teplé parenisko sa dá od jari výborne využiť na zakoreňovanie drevnatých a bylinných odrezkov okrasných i úžitkových rastlín. Rozmnožíme si tu napríklad levandule, šalvie, zlatovku, živý plot.
  • Do teplého pareniska môžeme tesne pred zimou vysiať i niektorú koreňovú zeleninu či odolný hrach, ktoré na jar hneď po oteplení vyklíčia. Získame tak skorú jarnú zeleninu i bez skleníka.
  • Ani počas zimy parenisko nemusí zaháľať. Môžeme v ňom lepšie uchovať (aj na zimný zber) odolnú, tzv. zimnú, zeleninu, ako je kel, alebo môže po zateplení slúžiť na zimné uskladnenie niektorej zeleniny, napríklad koreňovej.
  • Dá sa využiť aj na pestovanie húb. Kryt udržiava dostatočnú pôdnu i vzdušnú vlhkosť.

Ako využiť parenisko čo najlepšie

Dobré rady

  • V chladnom počasí, najmä v noci, chránime pestované rastliny prekrytím okien bublinkovou fóliou, polystyrénovými doskami, jutovými vrecami či inými rohožami, ktoré na ráme zaťažíme, aby ich neodfúklo.
  • V teplom počasí parenisko vetráme dvíhaním okien, aby vysoká teplota nepoškodila rastliny. Ak sme často mimo domu, pomôckou je automatický otvárač okna, regulovaný podľa teploty.
  • V lete zvyčajne parenisko nechávame trvale otvorené. Staré okná či iné kryty uskladníme na suchom mieste pod strechou.
  • Proti nadmernému slnečnému úpalu okná prekrývame tieniacimi rohožami alebo ich natrieme vápenným mliekom.
  • Zavlažujeme podmokom, nie na list, aby sme predišli šíreniu chorôb. Na zálievku je ideálna odstáta voda ohriata napríklad v sudoch na slnku.
  • Závlahu pareniska si tiež môžeme zjednodušiť alebo i zautomatizovať pomocou kvapkovej závlahy alebo priesakových hadíc.
  • Vyhýbame sa chemickému hnojeniu rastlín, aby najmä jarná rýchlená zelenina nebola plná dusičnanov. Uprednostňujeme rastlinné hnojivé výluhy.
  • Proti škodcom zasahujeme nechemicky, napríklad rastlinnými výluhmi alebo ručným zberom.
  • Substrát v parenisku by sa mal meniť približne každé dva roky. Ak ho nechceme prácne vyberať a navážať nový, na novom mieste vopred pripravíme substrátový podklad, kam následne prenesieme pareniskový rám.
  • Pri vysokom výskyte krtov, pôdnych hlodavcov alebo krtonôžok umiestnime pri jeho zakladaní na dno pod substrát husté kovové pletivo.
  • Proti slimákom ho chránime zvonka buď zábranami, alebo návnadami.
  • Ak v ňom pestujeme vyššie a citlivejšie rastliny s dlhším vegetačným obdobím, tak do pôdy k rámom zapichneme oblúkové silnejšie drôty, ktoré prekryjeme polyetylénovou fóliou. Parenisko tak premeníme na provizórny fóliovník.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku