V dávnych časoch túto lahodnú zeleninu konzumovali len staroegyptskí faraóni, neskôr európska vysoká šľachta. V záhrade pôsobí svojím originálnym „bodliakovým“ vzhľadom a krásnymi veľkými fialovomodrými súkvetiami očarujúco žiarivých rúrkovitých kvetov veľmi dekoratívne.
Artičoka zeleninová (Cynara scolymus), exotická stredomorská zelenina, je známa aj ako „gurmánsky bodliak“. Je nielen pekná napohľad, veľmi jemná a chutná, ale celá i liečivá. Gréci ju využívali aj ako afrodiziakum. Ide o mohutnejšiu, 1 až 1,5 m vysokú viacročnú rastlinu, patriacu do čeľade astrovitých. Dobre sa jej darí na morskom pobreží v teplých stredomorských krajinách. U nás sa pestuje väčšinou vo vinohradníckych oblastiach a pred zimou ju pre istotu chránime.
Z listovej ružice vyrastajú až 1 m dlhé perovito delené listy, pokryté extrémne horkou vrstvou. Od druhého roka sa na konci leta na rastline vytvárajú 2 až 3 guľovité šupinaté puky veľké ako jablko. Keď ich vonkajšie šupiny začnú mierne odstávať, puky aj s 10 cm stonkou odrežeme a po úprave konzumujeme. Ak ich necháme, nádherne vykvitnú. Posledný zber pukov robíme pred príchodom mrazov. Potom odrežeme celé stonky aj s nevyvinutými pukmi a založíme ich do piesku do pivnice, kde kvetné úbory čiastočne ešte dorastú.
Predchodca artičoky – karda
Karda alebo aj artičoka kardová (Cynara cardunculus) je považovaná za pôvodnú rastlinu, z ktorej bola vypestovaná artičoka zeleninová. Preto sa navzájom i v mnohom podobajú, napríklad výzorom, pestovaním a obsahovými látkami. Rozdiel je v tom, že jedlé puky kárd sú podstatne menšie. Naopak, ich listy sú mohutnejšie a stonky hrubšie. Preto sa stonky a listové stopky dnes prevažne bielia. Tým sa zjemnia a potom sa upravujú a konzumujú ako špargľa.
Pestovanie artičoky a kardy
Semená vysievame v marci v skleníku alebo parenisku pri teplote 20 °C. Po dorastení a zosilnení priesad ich v júli vysádzame do záhonov v spone 1 x 1 m. Výhodné je kúpiť si hotové sadenice u nás osvedčených a aklimatizovaných odrôd, ktoré vysadíme na slnečné miesto do dobre pripravenej, organickými živinami zásobenej a mierne vápenitej pôdy. Keďže sú náročné na živiny, na jednom mieste ich pestujeme 3 až 4 roky a potom ich presadíme inam do dobre výživnej pôdy.
Pri jarnom presádzaní sa dajú rozmnožiť rozdelením pôvodného koreňa. Pred zimou stonky buď skrátime a zviažeme, alebo pri zemi odrežeme a rastliny prekryjeme chvojinou a lístím, prípadne prihrnieme pôdou. Zemina sa však nesmie dostať do srdiečka, lebo by vyhnilo. Na jar všetko odstránime a pôdu prihnojíme kompostom.
Ako bieliť artičoku a kardu?
Dospelé rastliny na záhone v septembri zviažeme, ľahko obalíme napríklad slamou a prihrnieme zeminou tak, aby z nej vyčnievali len konce listov. Za 3 – 4 týždne získame dlhé biele jemné stonky a listy. Odrežeme ich tesne pri zemi, z listov odstránime mäkkú listovú časť a ponecháme iba stopky. Stonky a stopky upravujeme a konzumujeme ako špargľu.
Ako upraviť artičoky v kuchyni
Artičoky zbavíme stonky, vonkajších listeňov, prípadne ostriháme tŕňové výstupky a dáme variť na 15 – 20 minút do slanej vody s trochou citrónovej šťavy. Rozoberieme na jednotlivé listene, srdiečko pozdĺžne rozkrojíme nožíkom na štyri časti.
Ak ich chceme plniť, najprv odrežeme stonku, potom asi 1/3 vrchnej časti puku a ten varíme v osolenej vode s trochou citrónovej šťavy približne 25 minút, až sa vonkajšie listene dajú ľahko oddeliť. Zo stredu puku lyžicou vylúpneme jeho vláskový stred a otvor naplníme.
Zdravé artičoky
Celá rastlina artičoky je jedlá a súčasne aj liečivá. Je bohatá na vitamíny, najmä A a B, vlákninu, inulín, horčiny, flavonoidy, triesloviny, sliz, kumaríny, silice, enzýmy, organické kyseliny a iné bioaktívne látky. Ako liečebnú drogu zberáme veľké prízemné listy na začiatku kvitnutia, nakrájame ich na kúsky a rýchlo a šetrne usušíme. Korene zbierame najlepšie pri ich presádzaní, očistíme, rozkrájame a usušíme.
Artičoka je antioxidant, priaznivo ovplyvňuje látkovú premenu, znižuje cholesterol a pôsobí ako antisklerotikum a detoxikačne. Horčiny zlepšujú chuť do jedla a prispievajú k tvorbe tráviacich štiav vrátane žlče. Zvýšená sekrécia žlče je prevenciou tvorby žlčových kameňov. Pôsobí tiež protizápalovo, utišuje bolesti brucha a kŕče či nadúvanie. Pomáha aj pri nevoľnostiach počas chemoterapie. Používa sa proti ekzémom na alergickom základe, ale pozor, kto je alergický na rumanček kamilkový, tak môže byť aj na artičoky. Pri užívaní artičoky by mali byť opatrní ľudia s ťažkou poruchou obličiek alebo pri upchatých žlčových cestách.
Artičokový čaj
Lyžičku sušených listov zalejeme šálkou horúcej vody, lúhujeme 7 minút, precedíme. Čaj pijeme nesladený, 2 – 3 šálky denne pol hodiny pred jedlom pri tráviacich ťažkostiach, ale aj pri obezite.
Čaj na prevenciu aterosklerózy
Zmiešame 20 g hlohových listov a kvetov, 20 g artičokových a 20 g rozmarínových listov, 20 g zeleného čaju, 20 g vňate pohanky. Jednu čajovú lyžičku zalejeme šálkou vriacej vody, necháme lúhovať 10 minút, precedíme. Pijeme 3-krát denne jednu šálku počas 6 až 8 týždňov.
Čaj proti nevoľnosti
Zmiešame 25 g súkvetí rumančeka kamilkového, 25 g artičokových listov, 25 g mäty a 25 g medovky. 1 čajovú lyžičku zmesi zalejeme šálkou vriacej vody, lúhujeme 7 minút, precedíme. Pijeme 3-krát denne jednu šálku.
Artičokové víno
Do 3/4 litra portského vína dáme pol hrste nadrobno nakrájaných artičokových listov, necháme stáť týždeň v okne na parapete, občas potrasieme, scedíme. Užívame jeden štamperlík po sýtom jedle.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?