Bojujte proti starnutiu s baklažánom: Antioxidačné účinky, o ktorých ste nemali ani tušenie

Aj keď dávni lekári nedisponovali modernou chémiou a prístrojmi, predsa na základe dlhodobých pozorovaní a skúseností hodnotili baklažán nielen ako lahôdkovú, ale aj ako liečivú zeleninu, čo nakoniec moderná veda v mnohých smeroch aj potvrdila.

Biele, fialové a tmavé baklažány na stole

Pestrá a bohatá farebnosť zelenín i ovocia nie je, tak ako v podstate nič v prírode, samoúčelná. Farby totiž rastlinám, a najmä ich genetickému materiálu ukrývajúcemu sa v bunkách, ale i v plodoch, poskytujú ochranu pred nekontrolovaným pôsobením slnečného žiarenia a ním vyvolanými voľnými radikálmi.

Tak aj tmavofialové farbivo v šupke baklažánov obsahuje celé spektrum ochranných fytolátok chrániacich nielen samotnú rastlinu, ale po konzumácii jej plodov aj nás.

Chutný ochranca nášho zdravia i plodnosti

Baklažán nás nielen chráni pred usadzovaním cholesterolu v cievach a pred voľnými radikálmi napádajúcimi našu DNA a ohrozujúcich nás rakovinou. Práve pri tomto ochrannom pôsobení je najaktívnejšou látka zvaná „nazunín“, ktorá bola izolovaná z tmavofialového farbiva baklažánovej šupky.

Táto látka patrí do skupiny antokyanínov a je veľmi silným antioxidantom, ktorý priam požiera pre nás tak nebezpečné voľné radikály, ktoré zapríčiňujú mnohé i tie najvážnejšie civilizačné choroby, ako je rakovina, ale sú zodpovedné aj za naše predčasné starnutie.

Baklažán na hriadke — Čo sa týka vitamínov, má zaujímavý obsah 65 mg% provitamínu A, 20 mg% vitamínu B1, ale obsahuje i dobrú dávku žiadaného niacínu (vitamín B3) a kyseliny listovej – popri 20 mg% vitamínu C. Z minerálov sú zaujímavé najmä draslík, horčík, vápnik, síra, železo, mangán, molybdén, bor, ďalej fytosteroly a zo všetkých zelenín obsahuje najviac pektínu, ktorý má mnoho dôležitých funkcií v našom tele.

Nazunín navyše chráni aj telesné tuky pred tzv. lipidovou peroxidáciou, čím chráni pred oxidáciou aj LDL cholesterol, a tým mu bráni usadzovať sa v cievach. Keďže aj náš mozog sa skladá prevažne z tukových látok, tak i on je veľmi citlivý na oxidáciu a napádanie voľnými radikálmi, takže aj mozog výrazne profituje z tohto silného antioxidačného pôsobenia nazunínu.

Okrem toho sa nazunín viaže aj na telesný prebytok železa, ktorý ako vieme, sa tiež podieľa na nepriaznivých oxidačných procesoch v našom tele.

Baklažán tiež stimuluje i zachovanie ľudského rodu – teda našu plodnosť i k nej potrebnú láskyplnú aktivitu. Už tisícročia sa traduje i využíva baklažán najmä v ázijských a arabských krajinách ako jedno z najchutnejších afrodiziak. S tým úzko súvisí aj jeho schopnosť znižovať cholesterol v krvi, čistiť naše cievy, aby nám, teda najmä mužom, krv prúdila všade tam, kde je jej v určitých situáciách najviac treba.

Baklažány však majú aj širšie liečebne podporné pôsobenie. Sú diuretické, podporujú tvorbu moču aktivizáciou filtračnej činnosti obličiek, preto je vhodné ich konzumovať pri obličkových kameňoch, najmä pri prevencii ich tvorby. Pomáhajú pri zadržiavaní tekutiny v tele a ako bolo povedané i pri kardiovaskulárnych chorobách.

Podporujú správnu funkciu žlčníka, upravujú vylučovanie žlče a tvorbu štiav v pankrease. Sú užitočné aj pre ľudí s pomalým trávením a žlčníkovou dyspepsiou. Pôsobia aj ako mierne laxatívum.

Baklažány v miske na stole — Plod baklažánu je hlavne lahôdkovou zeleninou s asi 1 % bielkovín, 0,4 % tuku, 4 % sacharidov, 1,3 % vlákniny, 0,3 % minerálov a obsahuje len 26 Kcal/107 kJ na 100 g, ale pritom má dobrú sýtiacu schopnosť, čo ho priam predurčuje na využitie pri redukčných a udržiavacích diétach.

Ako pestovať baklažán

Baklažán (Solanum melongena) je veľmi teplomilná rastlina z čeľade Solanaceae príbuzná rajčinám, paprikám i zemiakom, a teda je i podobne náročná na teplo, slnko, výživu i vodu. U nás ho pestujeme ako jednoročnú rastlinu, ktorá dorastá do výšky 0,8 – 1 m, vetví sa a vytvára bohatú koreňovú sústavu.

Listy má tuhé, podlhovasto vajcovité, celokrajné, plytko vykrajované a na rubovej strane plstnaté. Kvety sú veľké fialové s výrazným kalichom a vyrastajú jednotlivo v úžľabinách listov. Kvety sú samosprašné, ale v skleníku je vhodné občas nimi potriasť, aby sa peľ dostal na bliznu.

Plod je bobuľa vajcovitého, hruškovitého, guľovitého alebo valcovitého tvaru s dĺžkou až 30 cm. Šupka plodov je hladká, lesklá, väčšinou tmavofialová či purpurová, ale boli vyšľachtené aj odrody s plodom farby bielej, žltej, oranžovej, červenej. Dužina plodu je belavá až zelenkastá hubovitá, krehká s veľkým počtom drobných žltých semien, ktoré ale pri jedle neprekážajú.

Baklažány — Baklažán sa vraj zrodil vo východnej Indii, kde ho pestovali už pred 3 000 rokmi. Odtiaľ sa rozšíril do celej Ázie, na východ až do Japonska, na západ až k povodiu Nílu. Do Európy sa podľa dochovaných správ dostal až v 13. storočí a pestoval sa najmä v jej teplejších oblastiach. U nás sa voľne pestuje len na južnom Slovensku, ale v skleníkoch sa pestuje po celej krajine. Jeho dnešné meno pochádza z perzského „badližan“.

Nároky na pestovanie

Optimálna denná teplota pri pestovaní je 20 – 26 °C, nočná 16 – 18 °C a pri teplote 10 °C už zastavuje rast a teplota 5 °C ho ničí, vlhkosť vzduchu je vhodná 70 %.
Keďže má pomerne dlhé vegetačné obdobie, je nutné, aby sme už koncom februára začali predpestovávať jeho priesady – najlepšie v zakoreňovačoch alebo malých kontajneroch, aby sme pri výsadbe na stanovisko neporušili jeho koreň, na čo je citlivý.
Semena klíčia už pri 13 °C, vyklíčia za 8 – 14 dní a optimálna denná teplota pri predpestovaní priesad je 20 – 25 °C a nočná 15 –18 °C.
Von vysádzame sadenice vopred otužované až po jarných mrazíkoch, keď sa teplota ustáli, čo býva po polovici mája.
Rastliny vysádzame po jednej v spone 40 × 40 cm na vodu a trochu hlbšie, prihrnieme ich pôdou a hneď zalejeme alebo ich vysádzame do čiernej fólie, ktorá zvýši teplotu pôdy, udrží lepšie vlahu a bráni rastu burín.
Zvýšiť si pestovateľskú istotu pri baklažáne môžeme jeho vysadením do skleníka alebo fóliovníka, prípadne do jednoduchých klimatizačných buniek.

Baklažán, pokrájaný

Baklažán si vyžaduje pôdu najlepšie stredne ťažkú, ale rastie i na ľahších pôdach, pokiaľ obsahujú dosť humusu a sú zavlažované. Pôda by mala mať pH 6,5 – 7.
Vysoké nároky na živiny a humus v pôde zaistíme, ak už na jeseň pôdu pohnojíme aspoň 30 kg maštaľného hnoja alebo obohateného kompostu na 10 m2 a na jar pred výsadbou ešte pridáme superfosfát a síran draselný alebo Cererit.
Baklažán je náročný na sústavné udržiavanie primeranej vlhkosti pôdy. Za nedostatku vody zhadzuje kvety i plody, prípadne sú plody nedorastené a horké. Dôležité závlahy sú pri vysádzaní, pred kvitnutím, pri nasadzovaní plodov a neskoršie podľa potreby.
Plody dozrievajú 25 – 40 dní po odkvitnutí. Na jednej rastline ponechávame len 5 – 7 plodov, ktoré začínajú dozrievať v polovici augusta. Zberáme plody ešte pred botanickou zrelosťou, teda keď majú ešte semená mäkké a jemné, dužina je tiež jemná, sú ale už dorastené do svojej veľkosti, vyfarbené, na omak pevné, ale pružné. Netrháme ich, ale striháme i s krátkou stopkou. Z 10 m2 môžeme získať i 10 kg baklažánov.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada