Bezúdržbové záhrady
Ako sa dá čo najviac priblížiť k bezúdržbovej záhrade?
FL: To je ten denný chaos v záhrade. Dá sa urobiť záhrada, ktorá si rastie podľa svojich pravidiel a my sme len divákmi toho, čo sa tam deje. Ak je koncept dobre navrhnutý, je samoudržateľný a speje k prírodným sadbám. Nebude to vždy však také pekné, je to o chaose a ľuďoch, ktorým sa to páči. Niekto má zase rád upravenú záhradu. A to sú tie extrémy, stále sme medzi 0 a 180, čo dokážeme ľuďom ponúknuť a čo chcú.
MČ: Presne toto musíme brať do úvahy. Ľudia sú konzervatívni a prirodzená divočina alebo voľne rastúce záhrady nerežú každému. Mnohí chcú prírodné záhrady, aby to fungovalo samo, ale nechcú „bordel“. Permakultúrne záhrady im môžu pripadať zanedbané. Snažíme sa teda hľadať kompromis, lebo vieme, že revolúciou z večera do rána svet nezmeníme. Ľudí treba pomaly a opatrne privykávať, ukazovať im iný uhol pohľadu a pozitívne príklady. Tak skúšame hybrid.
Napríklad, majte kúsok prísne udržiavaného trávnika pri terase, ktorý môže kosiť robotická kosačka. Prejdete potom cez zónu kvitnúcich lúčok, ktoré stačí kosiť trikrát ročne. Medzi nimi môžu byť zmiešané trvalkové záhony, ktoré žijú svojím životom, hriadky v tieni stromov, pokojne aj nejaké viackmene. Zakončite to sadom, bariérou z bobuľového ovocia, ktoré necháte voľne rásť a sem-tam ho pristrihnete. Ak aj tam chcete minimum práce, dajte tam raz rodiace maliny, ktoré po zbere skosíte pri zemi. Alebo čučoriedky, ktoré režete až po štvrtom roku života, prípadne vyberte si odrodu ‘Chandler’, ktorú rezať nemusíte.
Vyvážený mix komponentov záhrady nemusí vyzerať ako „bordel“, ale má aj prvky údržby a ľudskej ruky. Urobme si zóny a pomôžme si aj technológiou, ako v prípade trávnika robotickou kosačkou, ktorá už dnes nie je taká drahá.
FL: Tento koncept je udržateľný a veľmi prijímaný. Začína to antropogénnou záhradou, úplne upravenou pre potreby, cítenie a farebné preferencie človeka. Pozvoľna, postupne prechádza k prírodnejšiemu chápaniu záhrady a na konci nech je aj džungľa, ak sa to ľuďom páči.
Ako sa môže záhradkár pripraviť na extrémy počasia
V súvislosti s klímou a udržateľnosťou sa čoraz viac diskutuje o adaptáciách a zmenách podmienok v záhradách. Čo to v praxi znamená pre nás?
FL: Slovensko je celkom členitá krajina. V severnejších oblastiach vegetácii dominuje zima, počas ktorej sa dostáva do dormancie – oddýchne si a neskôr opäť rastie, hoci vegetačné obdobie je kratšie ako na juhu. Južné oblasti nie sú tak chladné, ale o to teplejšie v lete. Extrémne teploty a veľmi suchý vzduch sú čoraz väčším problémom aj pre suchomilné a slnku odolné rastliny. Zažívame podobnú reakciu rastlín na zimu aj leto. Snažíme sa ich zakrývať, pomôcť im hnojením a mykorízou, aby prečkali horúčavy. Keby sme to nerobili, v zime aj v priebehu roka budú fungovať, ale príde leto a skolí ich to. A to je nepriaznivý jav.
MČ: Klimatická zmena so sebou prináša viac negatív ako len brutálne horúčavy počas leta, kde teplota je limitná. Naše rastliny sú zvyknuté na 35 stupňov maximálne, po tejto teplote spomaľujú až zastavujú metabolizmus. Znižuje sa syntéza organických látok, čo sa prejavuje tým, že rastlinka nemá prírastky, lebo sa snaží prežiť nepriazeň osudu.
Druhá vec je, že ani zimy nie sú také, ako by mali byť. Nemáme jasné ročné obdobia a rastliny sú úplne zmätené. Neriadia sa kalendárom, ale sumou teplôt vzduchu a pôdy. To sú stimuly, ktoré ich nútia ďalej rásť. Povieme si, že máme dlhšiu sezónu, rastlinky si oddýchnu a nezmrznú. Lenže to je práve to desivé. Zima-nezima znamená, že prezimuje množstvo škodcov a ďalší prídu z teplejších oblastí, ktorí tu nemajú predátorov. Náš ekosystém nemá mechanizmus na to, aby znižoval ich populáciu a eliminoval ich. Veľmi nepriaznivé je to, že rastliny ako vyššie formy života sa pomalšie prispôsobujú zmenám ako patogény. Všetky vírusy, baktéria a drobné škodce sú oveľa agresívnejšie a skôr sa adaptujú na zmenu. Rastliny trpia zmenou samotnou aj atakom škodcov, ktoré na ne útočia v oveľa väčšej sile.
Ako spomínal František, bežne robíme, že v lete hnojíme jesenným hnojivom. Toto hnojivo má znížený obsah dusíka a zvýšený obsah draslíka. Vďaka dusíku rastlina rastie, ale keďže v lete nemá prírastky, je zbytočný. Naopak, draslík je zodpovedný za zhrubnutie bunkových stien. Pletivá vyzrejú, z bylinných šťavnatých stoniek sa stanú drevnaté, sú pevnejšie a lepšie odolajú mrazu aj suchu.
Potom opäť začína druhá fáza, ktorú ľudia podceňujú. Myslia si, že v septembri zatiahneme rolety, vypneme závlahu trávnika a skončila sa sezóna. Vôbec to tak nie je. Častokrát je ešte november, december slnečný a trávnik schne a trpí. Záhrada ešte žije, je kopec vecí, ktoré môžeme sadiť, čo je na tom drobné pozitívum.
Veľmi nebezpečné je, že sem prichádzajú škodce a cyklus rastlín sa mení. Sú oslabené, horúčavy a dlhé obdobia sucha ich ničia. Ľudia si myslia, že výdatný dážď po štyroch až šiestich týždňov sucha to vyrieši. Sme však svedkami prívalových dažďov až monzúnového obdobia. Dážď pomôže rastlinám len v prvých 12 hodinách, kým sa nenasýti pôdny profil a nenapijú sa. Od tohto okamihu voda vytláča z pôdneho profilu kyslík a rastliny sa dusia a hynú. Ani prívalové dažde a nerovnomerná distribúcia zrážok nie je dobrá.
FL: Čo nedokončí horúce slnko v lete, to dokončí voda. O tej sme si mysleli, že nemá takúto funkciu, ale bohužiaľ sa to deje.
Krajina sa postupne prevaľuje do čoraz väčších extrémov týkajúcich sa počasia?
FL: Áno, extrémy sú v dažďoch, teplotách a je to naozaj problém. Keby sme nerobili opatrenia, celoplošne začnú hynúť záhrady. Niekedy sa v lete musí polievanie nastaviť na dvakrát za deň, aby schladili prehriatu pôdu a záhradu. Voda jej nepomôže k tomu, aby sa napila a prosperovala – neprosperuje, zastavila svoj rast–, ale aby sa doslova nevypiekla.
MČ: To ešte nie je všetko. Nastupujú silnejšie vetry, ktoré tiež záhrade neprospievajú, vysušujú alebo lámu rastliny. Najdesivejšie je, že prestali platiť pranostiky našich predkov. Za posledných pár desiatok rokov sa to tak výrazne zmenilo, že si napríklad nepamätám, kedy na Martina naváľalo snehu, čo bolo bežné. Ak prestáva platiť niečo čo platilo stovky rokov, nemyslím si, že máme veľa dôvodov na optimizmus.
Vie sa bežný záhradkár na tieto extrémy pripraviť?
FL: Je na nás, záhradníkoch a odborníkoch, aby sme tieto veci správne komunikovali. Vraciame sa k príprave a analýze pôdy, pretože je dôležité do akej pôdy a aké rastliny vysadíme. Dôležitá je podpora mykoríznymi hubami, ktoré zväčšujú koreňový systém. Rastliny si ťahajú živiny z väčšieho priestoru a podporujú huby, aby ďalej rástli. Je to taký „podzemný internet“, rastliny medzi sebou komunikujú.
Je to aj o efektívnej distribúcii vody. Systémová závlaha s pravidelným režimom má väčšiu pridanú hodnotu než námatkové polievanie, keď rastliny osprchujeme a myslíme si, že sme ich poliali. Kedysi sme rastliny dávali do blata, dnes sú okrem substrátu a mykorízy, dôležité aj vodozádržné elementy. Dokážu sa napiť vody, zväčšiť objem a postupne uvoľňovať vodu ku koreňom rastlín. Zároveň musíme mať v pôde aj komponenty, ktoré vodu nezadržiavajú, ale prepúšťajú pri nadmerných zrážkach.
Stále sa tiež šľachtia nové druhy rastlín s konkrétnejšími vlastnosťami. Snažíme sa sadiť rastliny, ktoré vyžadujú slnko, priepustnú pôdu, neznášajú premáčanie. Bežne sa stretávam po Slovensku s tým, že ľudia to robia opačne. Rastliny to prežijú, ako-tak prosperujú, ale v prípade extrémov odchádzajú.
Záhradné trendy v roku 2025
Je niečo, čo prichádza zo západu a vidíte, že by to mohlo mať úspech u slovenských záhradkárov? Na rok 2025 sa často skloňovali permakultúrne záhrady a spomínaný organizovaný chaos, väčší dôraz na ekológiu, menšie využitie plastov, chemických postrekov a pesticídov. Je ešte niečo, s čím ste sa stretli?
MČ: To sú dlhodobé trendy a začínajú byť nevyhnutnosťou. V budúcnosti, nielen v roku 2025, pribudnú segmenty – záhrada by mala byť prirodzene rozzónovaná. Mala by byť skôr o zákutiach, byť pestrá a mať tajomno. Model voľnej stredovej plochy s trávnikom a po bokoch malé záhony bez stromu je už našťastie prekonaný. To je dizajnové hľadisko.
Z toho funkčného, František spomenul veľmi dôležitú vec, a to, že začíname už od pôdy. Nevyhnutnosťou bude nielen substrát a mykorízne huby, ale aj ílovité vylepšovače pôdy a nejaká drenáž. Ílovité častice majú tú vlastnosť, že sa z maličkej guľôčky, ktorá 100x zväčší svoj objem, stane rôsol a viaže v sebe vodu. Aj keď je okolo sucho, drží ju a rastlinka si ju vie vlásočnicovými korienkami z toho vytiahnuť. Je to zásoba v prípade dlhého obdobia sucha. Samozrejme, potrebná je aj drenáž. Keď prídu prívalové dažde, voda sa musí niekam zviesť. Dažďové záhrady budú pripravené na to, že sa tam voda zleje a budú tam druhy, ktoré to unesú.
Záhrada však môže poskytovať oveľa viac, nielen priestor na kopanie si lopty, ale aj veľmi príjemný vizuál a stimul pre človeka vo vyššom veku. Vie mať aj inú funkciu, nielen okrasnú a úžitkovú.
Umelá inteligencia ako pomocník v záhradkárčení
Povedali ste, že slovenskí záhradkári sú do istej miery konzervatívni. Myslíte, že nechajú do svojich životov preniknúť umelú inteligenciu? Ako vy vnímate rolu umelej inteligencie v súvislosti so záhradkárčením?
MČ: Slovenskí záhradkári sú dosť konzervatívni, ale mladšie ročníky majú istý rozhľad a vedia si ju predstaviť aj v záhrade. Sme veľmi malá krajina, ale extrémne členitá. Väčšina územia je hornatá, sú tu kotliny a údolia, ktoré majú špecifické podmienky. V Bratislave je vegetačný posun oproti severu dva a viac týždňov. Toto všetko vie umelá inteligencia zohľadniť, analyzovať dáta z meteostaníc, predvídať a efektívne regulovať zavlažovanie. Záhradkára dokáže včas upozorniť na prichádzajúce mrazy alebo odporučí, ktoré kroky urobiť v danom týždni. Vieme, že to dokáže. Ešte za čias profesora Hričovského sme boli neraz svedkami, keď sa ho nejeden fanúšik pýtal, že je z Hornej dolnej, aké druhy ovocia tam má pestovať. Vedel mu poradiť nielen odrodu, ale na špecifické podmienky napasovať aj podpník.
FL: Samozrejme plus poradenstvo pri vysádzaní. Umelá inteligencia naozaj dokáže poskytnúť informáciu, ktorú človek potrebuje. Neporadí mu, čo sem sadiť, ale dá mu odpoveď na to, aké má táto rastlina vlastnosti, aké má preferencie na pôdu a stanovište, aký je rozdiel medzi rastlinami. Na základe toho sa mladšie ročníky dokážu rozhodovať, starším ostane Google a najstarším len ústne podanie. Myslíme si však, že to bude stále viac a viac rezonovať aj v tomto segmente a ľudia sa budú na umelú inteligenciu obracať v rôznych otázkach častejšie, tak ako na nás.
Čo môžeme očakávať v roku 2025?
FL: Jeden rok od druhého nie sú príliš odlišné, ale v rozmedzí piatich rokoch už môžeme naozaj hovoriť o celoplošných zmenách. Musíme sa na to pripraviť. To, čo fungovalo minulý rok, nemusí fungovať budúci rok – to je ten extrém. Staršie ročníky často nechápu, prečo sa tej paradajke alebo paprike nedarí, a pripisujú to chybám v starostlivosti, nie klimatickej zmene. Musíme sa viac vzdelávať a reagovať na potreby rastlín: správnou prípravou pôdy, výsadbou, podmienkami, rezaním stromov aj šľachtením.
MČ: Rok 2025 nie je veľmi odlišný od roka 2024, ale dúfame, že záhrady nebudú mať stále len jeden rozmer – krásu. Je to nevyužitý priestor s potenciálom. Veríme, že budú nielen pekné, ale budú prinášať aj úžitok, to je druhý rozmer. Našou víziou v budúcnosti je záhrada, ktorá nemá len tieto dva rozmery, estetiky a úžitkovosti, ale aj tretí rozmer – rehabilitačný. Čísla hovoria o tom, že polovica seniorov trpí dnes nejakou formou neurodegeneratívneho ochorenia, ako je Parkinson, Alzheimer, demencia alebo skleróza. Záhrada by teoreticky mohla spĺňať aj rehabilitačný efekt. Venujeme sa tomu pár rokov, ale ešte asi na to nedozrel čas, najmä u slovenského záhradkára. Budeme radi, keď dnešná záhrada bude pekná, úžitková a udržateľná. Keď bude spĺňať kritériá prírody, nebude treba do nej vstupovať a nebodaj investovať chémiu, iba trochu času a nejaký peniaz.
Hlavne by mala tešiť svojich majiteľov. To je jedna z najdôležitejších vecí bez ohľadu na to, ako vyzerá.
FL: Ako hovoríme my: Tešiť, ale s rozumom.
MČ: Či už estetikou, alebo úžitkovosťou, nech sú ľudia v záhradách spokojní.
Ďakujeme za rozhovor.
Galéria k článku
Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Foto: Miro Pochyba, isifa/Shutterstock
Zdroj: podcast Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Martin a Feri sú zohratý tím
Túžite po polykultúrnych záhonoch? Kombinujte tieto druhy a tešte sa z úrody
Ako dosiahnuť trvalú udržateľnosť v klasickej záhrade? Poradí vám Martin Čurda
Privítajme jar na obľúbenom veľtrhu Záhradkár, ktorý zažije premiéru v priestoroch letiska v Trenčíne!
Čo čaká naše záhrady v roku 2025? To sa dozviete v rozhovore so záhradným architektom Martinom Čurdom a jeho kolegom Františkom Laššákom
Ekozáhrada, ktorá lieči: Darujte si zdravie z vlastnej záhrady
Zdravím, prosím o radu. Niečo mi lezie na broskyňu, jabloň, slivku a čerešňu. Ma…