Ak ste niekde voľne v prírode, v parku, pri ceste, okolo starých poľnohospodárskych družstiev, popri poliach a kade tade inde natrafili na divo rastúci strom s malými guľatými plodmi s kôstkou, zrejme ste si povedali: „Aha, mirabelky!“
S najväčšou pravdepodobnosťou to ale boli v skutočnosti myrobalány. Mirabelky u nás rastú voľne zriedka. Myrobalány sú podobné, ale predsa len iné. A sú omnoho rozšírenejšie, ozajstnú mirabelku ste možno ešte nevideli, myrobalány určite áno, rastú aj pozdĺž diaľnic.
Čo je to ten myrobalán?
Mirabelka je celým názvom slivoň mirabelka. Myrobalán zase slivoň myrobalán. Takto jednoznačne to je v češtine. V slovenčine sa skôr používa oficiálny botanický názov slivka čerešňoplodá alebo višňoplodá. Pre porovnanie angličtina používa názov cherry plum, doslova ako čerešňová slivka. Nemčina podobne Kirschpflaume, ale aj Myrobalane.
V slovenskom Veľkom slovníku cudzích slov je výraz myrobalan. S krátkym a. Zmienky v ovocinárskej literatúre v slovenčine používajú pre zmenu rovnako ako čeština myrobalán s dĺžňom, tak si dovolím držať sa tohto výrazu.
Budeme sa baviť o rodine kôstkovín, konkrétne slivkovín. Rozdiely vo využití týchto plodov všeobecne nie sú. Hodia sa na kompóty, džemy, ovocné kože a všeobecne najmä na veľmi lahodné pálenky. Myrobalány i mirabelky sú rovnako jedlé, háčik je len v tom, že sú to rôzne ovocné druhy.
Je možné, že sa s pojmom myrobalán stretávate teraz prvýkrát. Pracujú s ním prevažne ovocinári z jedného konkrétneho dôvodu. Ako uvádza aj literatúra, myrobalán sa využíva ako veľmi dobrý podpník na viaceré druhy ovocia, čiže sa s týmto názvom častejšie stretnete v tejto oblasti. Je to zároveň aj vysvetlenie, ako sa mohol tak rozšíriť.
Malým slivkovinám ľudia naozaj najčastejšie hovoria jednoducho mirabelky. V niektorých lokalitách zase špendlíky, ale to je opäť úplne iné ovocie, aj keď tiež zo slivkovej rodiny.
Aké sú myrobalány?
To je to najfascinujúcejšie na tomto ovocí. Variabilita, akú inde nenájdete! Líšia sa farbou, veľkosťou, tvarom, úrodnosťou, dobou zrenia, chuťou, najmä rôznou kyslosťou či sladkosťou i odtieňom pripomínajúcim niektorú z kôstkovín od čerešne po marhuľu.
Môžu byť guľaté, oválne, podlhovasté, špicaté (!), maličké aj väčšie, od žltých cez oranžové, červené, bordové, fialové, modré až takmer čierne. Zrejú od konca júna až po koniec augusta. Niektoré sú vyslovene chutné, niektoré ostanú dosť kyslé aj po úplnom vyfarbení a dozretí. Šupku môžu mať jemnú ale aj menej príjemne tuhú.
Ako ich rozpoznať? Mirabelky, myrobalány a ešte aj špendlíky!
Sú podobné, ale je možné nájsť pár záchytných bodov ako ich rozpoznať. Základný rozlišovací znak je teda to, že ak rastú „divoko“, pôjde s najväčšiu pravdepodobnosťou o myrobalán. Ďalšie znaky ako odlíšiť skutočnú mirabelku od rozšíreného myrobalánu je veľkosť plodov a veľkosť a tvar listov.
Plody mirabelky sú oproti plodom myrobalánu akéhokoľvek druhu aspoň o kúsok väčšie. Listy mirabelky sú oválne, väčšie, kožovité, zdola môžu byť plstnaté. Myrobalán ich má menšie až malé a užšie a skôr lesklé. Mirabelka je spravidla žltá alebo žltá s červenajúcimi sa líčkami zo strany, kde najviac svieti slnko. Myrobalány môžu mať širokú škálu farieb a viacero možných tvarov.
Mirabelka je strom pripomínajúci svojim rastom slivku. Myrobalán pôsobí väčšinou ako ker aj keď ide o staršiu rastlinu.
Množstvo plodov či doba zrenia sa neporovnáva ľahko. Dočítala som sa, že mirabelky dozrievajú o 2 týždne neskôr ako myrobalány. Toto platí. Lenže len vtedy, keď porovnávame konkrétnu odrodu myrobalánu, a konkrétny kultivar mirabelky. Nedá sa podľa toho orientovať. Čo sedí je to, že väčšina myrobalánov zreje skôr ako mirabelka.
Najčastejšie vysádzaný kultivar mirabelky, takzvaná Nancyská, dozrieva až v druhej polovici augusta.
Na fotografii vidíte ukážku rôznych variácií aktuálne zrejúcich myrobalánov. Niektoré sú akoby prevtelením slivky, iné čerešne, niektoré majú príchuť marhule či ringlóty. Toto ovocie funguje skutočne ako fascinujúci slivkový chameleón. Dosiaľ sa mu snáď najviac venoval český pestovateľ exotického ovocia a znalec ovocných druhov Radim Kolečkář, s ktorým tému konzultujem. Skutočnú mirabelku sa mne za rok veru nepodarilo nájsť. Voľne v prírode som ju teda nečakala, no nikto z mojich známych ju nemá ani v záhrade.
Rozlišovacím znakom je aj správanie kôstky. Pri mirabelkách ide dužina dobre od kôstky a tá je spravidla viditeľne väčšia ako kôstka myrobalánov. U tých ide kôstka od dužiny naopak ťažšie až veľmi ťažko a je spravidla menšia. Ale opäť to platí len spravidla. Aj niektoré myrobalány majú kôstku, ktorá sa oddeľuje relatívne ľahko.
Doplním ešte špendlíky. Znie to možno tak, že by mali byť najmenšie, ale omyl. Tvarom pripomínajú slivku. Plody sú vyslovene oválne. Ide už o relatívne vzácne odrody. Najčastejšie bývajú žlté. Veľkosť ako menšia slivka, ale relatívne veľké, určite väčšie ako priemerný myrobalán. Môžu mať ale tiež viacero farebných a veľkostných variácií. Nevyskytujú sa voľne v prírode často, skôr výnimočne, čiže sa s nimi nestretnete hocikde. S názvom ako takým sa stretnúť môžete omnoho častejšie. Niekto tak volá mirabelky alebo myrobalány alebo ešte pravdepodobnejšie všetko toto dohromady. Aspoň latinčina je jednoznačná a rozlišuje každý jeden druh. Pravý špendlík je Prunus insititia, mirabelka Prunus syriaca a myrobalán Prunus cerasifera.
Ešte aj na okrasu!
Jeden známy myrobalán je veľmi obľúbený v okrasných záhradách. Áno, až po čase som zistila, že to, čo sme kupovali aj do tej vlastnej ako divokú okrasnú višňu je tiež Prunus cerasifera, konkrétne Nigra.
Ide o šľachtenú odrodu, so sýtobordovými listami, na jar s nádhernými ružovými kvetmi. Je to relatívne málo rodiaci myrobalán, čo sa pri okrasnej výsadbe hodí, neostáva pod ním neporiadok.
Rodí naozaj menej, rozhodne nie je obsypaný ako divé odrody, ktoré chodím zbierať. Plody Nigra majú tuhšiu šupku, kôstka je s dužinou ako prilepená, ide ťažko oddeliť, ale chuť je výborná, plod je veľmi šťavnatý. Teda tých zopár, čo sa urodí.
Využitie
Bez ohľadu na to, aký druh a akú odrodu z týchto slivkovín pozbierate, plody budú jedlé. Pokiaľ vám subjektívne zachutia, neváhajte veru a tieto plody spracujte. Pridávam pár tipov.
Na odkôstkovanie sa hodí odkôstkovač na čerešne. Smelo spracujte podľa toho, čo robíte z ovocia bežne.
Zvyknem dať nepatrne viac cukru, keďže sú o čosi kyslejšie ako iné druhy ovocia, ale neplatí to všeobecne, ríbezle sú napríklad kyslejšie. Robila som z nich hádam všetko, čo vám napadne. Ešte aj sušila. Všetko sa zjedlo, prípadne vypilo.
Kebyže mám spraviť rebríček top produktov, na prvom mieste bude určite pálenka. Rozhodne najlahodnejšia akú sme kedy dali páliť. Porovnávam napr. s marhuľou, slivkou, mixom ovocia či jablkami. Porovnateľne dobrá oproti myrobalánovej bola jedine mirabelková, pochopiteľne. Tieto plody majú suverénne najkratší čas kvasenia, pri dobrých podmienkach vie byť kvas hotový za 2 týždne, no za 3 určite!
Druhý naj produkt sú kompóty s pridaním klinčekov.
Tretie naj sú moje obľúbené ovocné kože. Narobila som z nich obrovské množstvo, dopĺňala povedzme pár černicami, vždy osladila banánom či jablkom na vyváženie chute, sú skvelé na experimenty s pridaním kokosu či škorice.
Džem je dobrý, ale áno kyslejší. Ak sa do neho pustíte, odporúčam zaexperimentovať rovnako pridaním škorice.
Pri spracúvaní ich spravidla pasírujem. Vykôstkované som ich dokonca aj sušila. Časť dávame následne do fľaše k pálenke.
A nezabudnime na kôstky! Použiť sa dajú podobne ako čerešňové do výhrevného resp. chladiaceho vrecúška obklady pri rôznych ťažkostiach (na foto sa sušia malé myrobalánové, priplietli sa tam aj väčšie marhuľové).
Ak máte pravú mirabelku v záhrade vy, dajte nám vedieť. Fotky potešia!
Text a foto: Martina Töröková
Zaujal ma clanok, ktory dnes pribudol na tomto webe o mirabelkach, ktore su vlas…