Čím štipľavejšia paprika, tým skôr ju treba vysiať. Naplánujte si jej výsev už teraz

Termín výsevu papriky je február až marec. Viete však, že čím štipľavejšiu papriku plánujete pestovať, tým skôr je vhodné ju vysiať, niektoré dokonca už v decembri?

Odrody štipľavej papriky
Foto: Shutterstock

S odrodami štipľavých papričiek sa v posledných rokoch, ako sa hovorí, roztrhlo vrece. Šľachtitelia sa doslova predháňajú, kto vyšľachtí tu najštipľavejšiu odrodu na svete. Takýto rekord však zvyčajne vydrží len niekoľko rokov, kým sa na prvé miesto dostane niečo nové.

Na porovnávanie štipľavosti bola vytvorená tzv. Scovilleova stupnica, v skratke SHU. Čím vyššia je hodnota, tým je plod pálivejší. Naše chuťové poháriky si na ostrosť dokážu postupne zvykať a pri pravidelnom „tréningu“ sa schopnosť konzumovať pálivejšie a pálivejšie jedlá zvyšuje. Papričky s vysokými hodnotami SHU v rádoch stovák tisíc až miliónov sú však také pálivé, že je vlastne otázne, nakoľko ich vieme reálne využiť v kuchyni. Z vlastnej skúsenosti by som povedala, že extrémna štipľavosť prebíja všetky iné chute.

Vyznáte sa v druhoch?

Kedysi sme v našich končinách pestovali predovšetkým papriku ročnú (Capsicum annum), pre ktorú stále platí spomínaný obvyklý termín výsevu február až marec, a to aj pre jej štipľavé odrody. Mnohé výrazne pálivé papriky, ktoré sa do povedomia dostávajú v posledných rokoch, ale zvyčajne patria k botanicky inému druhu, ako je paprika čínska (Capsicum chinense), páperistá (C. pubescens), nazývaná aj rocoto, kríčkovitá (C. frutescens) a bobuľnatá (Capsicum baccatum), známe aj pod názvom ají.

Na rozdiel od papriky ročnej, ktorá klíči zvyčajne 14 dní, potrebuje väčšina ostatných na vzídenie o týždeň až dva viac. Ukázalo sa aj to, že potrebujú dlhší čas na dozretie plodov. Ak plody pozberáme predčasne, nedostatočne vyfarbené, hodnota SHU bude výrazne nižšia. A práve pomalšie klíčenie a dlhšie obdobie zrenia sú dve hlavné príčiny, prečo tieto papriky vysievať skôr.

Červená štipľavá čili paprika Habanero
Foto: Shutterstock

No šľachtitelia nelenia a snažia sa prispôsobiť obľúbené papričky našej klíme, a tak už dnes aj mnohé „habanera“, patriace druhovo k paprike čínskej, možno vysievať rovnako ako papriku ročnú. Každopádne odporúčaný termín výsevu jednotlivej odrody má byť uvedený na obale so semienkami a to je pre nás ako malopestovateľov záhradkárov smerodajné.

Paprika potrebuje svetlo a teplo

Kým pri výsevoch vo februári až marci stačí papriky postaviť na parapet do čo najslnečnejšieho okna, pri výsevoch v decembri a začiatkom januára treba rastliny umelo prisvetľovať špeciálnymi lampami s vyhovujúcimi vlnovými dĺžkami. Inak budú sadeničky slabé a vytiahnuté.

Paprika ročná spoľahlivo klíči pri teplote cca 25 °C, ostatným spomínaným svedčí teplota o trochu vyššia, 29 – 30 °C. Po vzídení rastliniek môžeme teplotu v obidvoch prípadoch o niečo znížiť. Semienka však vzídu aj pri o trochu nižšej teplote, ako je ideálna, no zvykne to trvať o pár dní dlhšie.

Vhodná na záhon aj do kvetináčov

Papriky vytvárajú menšie kríčky s výškou pol až jeden meter, paprika čínska a bobuľnatá aj dva metre. Podľa toho volíme pri výsadbe rozstupy v záhone. Existujú aj miniodrody vhodné na pestovanie v kvetináčoch na balkóne.

Všeobecne papriky majú rady slnečné a teplé stanovište, pri pestovaní v skleníku vyžadujú v lete jeho zatieňovanie a cirkuláciu vzduchu, prehriatie má negatívny vplyv na opelenie a celkovo rast rastliny. Výnimkou je paprika páperistá pôvodom z horkých oblastí Ánd, ktorú postavíme do polotieňa.

Pestovanie čili papričiek Trinidad Moruga Scorpion v kvetináčoch
Foto: Shutterstock

Ako dopestovať extra pálivé odrody bez prisvetľovania?

  1. Siahneme po extra pálivých odrodách druhu paprika ročná s termínom výsevu február a marec. Spomedzi iných druhov vyhľadáme vyšľachtené odrody vhodné aj na februárový výsev.
  2. Pri odporúčanom termíne výsevu odrody december/január semienka vysievame až na konci januára. Kým rastlinky vzídu, prejdú približne tri až štyri týždne, a to sa už z hľadiska svetla posúvame do polovice až na koniec februára, čo môže byť pre ďalší rast postačujúce aj bez umelého osvetlenia.
  3. Väčšina zmienených druhov, na rozdiel od papriky ročnej, sa dá pestovať niekoľko rokov. Ak bude úroda prvý rok slabšia, nevadí, rastlina nám to vynahradí ďalšie sezóny. Pri niekoľkoročnom pestovaní vysadíme mladé sadenice do kvetináčov s objemom minimálne 15 litrov. To na jeseň umožní ich presun najskôr do skleníka a neskôr po ostrihaní asi na polovičnú dĺžku dovnútra. Zimujeme ich podobne ako oleandre a muškáty, teda v svetlej miestnosti, kde nemrzne a teplota je okolo 10 °C. Približne po 15. máji, keď už nehrozí riziko mrazov, ich prenášame von, predtým ich postupne otužujeme.
  4. Pri zimovaní sa nezľakneme, rastline zvyčajne opadajú listy, no neskôr začnú rásť nové. Rizikom je i výskyt plesní, preto sme so zálievkou veľmi opatrní a preventívne môžeme použiť raz za mesiac fungicíd. Podobne rastliny kontrolujeme na výskyt vošiek, na ktoré sú rastliny v tomto období citlivé. V predjarí ich môžeme znova trochu ostrihať a preniesť do skleníka, prípadne cez teplé jarné dni ich cez deň vyložíme von.
  5. Ak nám predsa len vyrastú slabšie a vytiahnuté sadeničky, odštipneme im vrcholček, rastliny sa tak rozkonária a zahustia. Nie je to na škodu najmä pri paprike čínskej a bobuľnatej, pretože tie môžu vyrásť až do 2 metrov.

Text: Ing. Monika Felixová v odbornej spolupráci s Ing. Radek Aust
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku