Začiatkom októbra prebehla médiami správa, že na Slovensku, konkrétne v Palárikove, bol prvýkrát identifikovaný invázny sršeň ázijský. Ako prebehol jeho odchyt a čo sa zistilo skúmaním jedincov a jeho hniezda sa pýtame zoológa Mgr. Adriána Purkarta, PhD., MBA z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK.
Pán Purkart, to, že sa na našom území pravdepodobne vyskytne sršeň ázijský, sa tak trochu čakalo, keďže jeho výskyt bol zaznamenaný v Maďarsku a minulý rok aj v Česku. Bolo jeho objavenie práve v Palárikove niečím prekvapivé?
Hoci niektorí ľudia v našom tíme boli týmto nálezom prekvapení, ja osobne ani nie. Na základe rôznorodých klimatických modelov je toto územie pre výskyt sršňa ázijského pomerne ideálne. Predpokladáme, že sa trvalo vyskytuje, no ako my vedci vravíme: kým nie je vzorka, nie je dôkaz. Ich populácia je však pravdepodobne ešte veľmi malá na to, aby sme ju dokázali efektívne zachytiť nálezmi. Predstavte si, že také hniezdo operuje v teritóriu s priemerom asi 2-3 kilometre – je preto pomerne náhoda, ak akurát v tom čase a mieste bude niekto mať šťastie ich pozorovať, správne identifikovať a ešte aj nahlásiť odborníkom.
Dá sa teda predpokladať, že sa k nám dostal z Maďarska? Potvrdili to neskoršie analýzy?
Hoci sa to tak často interpretuje, nie je zatiaľ jasné, či šírenie prebieha gradačne postupne od západnej Európy, alebo či sa k nám dostali napríklad s tovarom v kamióne. Taktiež zatiaľ nevieme, či sa rozšírili zo Slovenska do Maďarska, alebo naopak. Je to hotová detektívka.
Hľadanie a odchyt sršňov
Vy ste boli aj pri hľadaní a odchyte hniezda. Popíšte nám, ako sa také hniezdo hľadá a ako dlho to v tomto prípade trvalo.
Náš tím bol prítomný v celom procese od prvého nálezu až po ich nateraz posledné pozorovanie. Na hľadanie hniezda sa využíva viacero sofistikovaných metód. Najefektívnejšie je odchytávanie samotných sršňov, ich nakŕmenie sladkou šťavou a následné vypúšťanie z vopred vybraných miest. Sleduje sa, ktorým smerom sršeň odletí – zvyčajne smerom k hniezdu. Ak si tieto trajektórie zaznačíte do mapy, zúži sa vám priestor, kde treba hľadať hniezdo. Využitá bola taktiež telemetria a drony. Hniezdo bolo nájdené do týždňa od prvého pozorovania. To pokladám za veľmi rýchle, aj vzhľadom na to, že nie všetky dni bolo dobré počasie a sršne tak neboli aktívne.
Bol niekto z tímu poštípaný?
Chvíľu som rozmýšľal, či ich žihadlo nevyskúšam na vlastnej koži, ale potom som si to rozmyslel (smiech). Pošťastilo sa však pánovi Filovi, ktorý na mieste činu reprezentoval Slovenský zväz včelárov.
Ako zareagoval?
Nič mu nebolo, asi akoby ho poštípala naša osa.
Kde ste napokon hniezdo našli a aké bolo veľké? Je nebezpečné priblížiť sa do jeho blízkosti?
Hniezdo bolo umiestnené v korune topoľu v asi 22-metrovej výške a malo odhadom 80 centimetrov v priemere. Podobne veľké hniezdo bolo zistené aj v Českej republike. Či a ako reagujú na človeka sme si preto nedokázali vyskúšať, keďže bolo eliminované na diaľku pomocou dlhej tyče, ktorou sa dá aplikovať insekticíd.
Ako prebiehalo odobratie hniezda? Mali ste pritom skafandre? Asistovali hasiči?
Pri ničení hniezda bol prítomný tím ľudí zložených z odborných pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR, Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, Slovenskej akadémie vied (SAV), včelárov, dobrovoľných hasičov a profesionálnych deratizérov. Počas zásahu boli osoby chránené špeciálnymi odevmi. Amatérske zásahy voči sršňom by som bez dostatočnej ochrany rozhodne neodporúčal.
Analýza nájdeného hniezda
Hniezdo putovalo aj na váš pracovný stôl na Katedru zoológie Prírodovedeckej fakulty. Čo sa dialo ďalej?
Výskumný materiál si prerozdelilo viacero inštitúcií a veľká časť hniezda skončila v našich laboratóriách. Treba uznať, že aj pre nás je to nová skúsenosť, no našťastie máme na univerzite dostatočné ľudské aj technické kapacity. V prvom rade sa zisťovalo, aké zloženie pohlaví je prítomné medzi vyliahnutými jedincami a v plodových komôrkach. Následne sme odoberali rôzne vzorky pre genetické analýzy. Ide však o technologicky pomerne komplikované procesy a prvé väčšie výsledky možno očakávať na jar. Určite sa musím aj touto formou poďakovať môjmu tímu študentov, ktorí promptne nastúpili do práce v laboratóriu, aby sme hniezdo a jeho obsah spracovali čo možno najskôr.
Akým spôsobom sa počíta alebo odhaduje počet jedincov v hniezde?
Toto je náročnejší proces a dá sa vykonať skôr v rovine odhadov. Vieme zhruba rekonštruovať pôvodný tvar a veľkosť hniezda, no sťažuje nám to fakt, že hniezdo bolo počas odstraňovania poškodené. Budeme však približne poznať, či a koľko budúcich kráľovien a samcov sa v ňom vyvíjalo. Hniezdo bolo našťastie odstránené včas a nepredpokladáme, že sa sršne ázijské z Palárikova stihli rozmnožiť do ďalších generácií.
Čo bolo vo vnútri hniezda?
Vo vnútri hniezda sme nenašli nič, čo by nás prekvapilo. Bolo relatívne čisté a zdá sa, že netrpeli na žiadne parazity a iné problémy, ktoré postihujú naše pôvodné druhy ôs. Nedá sa však vylúčiť, že ich to môže dobehnúť v budúcnosti – príroda sa učí a prispôsobuje. Napríklad predátory postupne zistia, že aj tento živočíšny druh sa dá požierať. V hniezde bol najmä plod sršňov v rôznych štádiách vývinu od vajíčok až po čerstvo vyliahnuté sršne.
Ďalší výskyt ázijského sršňa na Slovensku
Myslím si, že to, že sršeň ázijský zalietaval na záhradu práve prírodovedcov, prispelo k jeho rýchlemu odhaleniu. Je možné, že je ich na Slovensku v tejto chvíli viac, akurát neboli odhalené?
Určite áno. Aj napriek veľkej osvete, ktorá v médiách prebieha, ich nemusí verejnosť zaznamenať. V tomto prípade sme mali šťastie, že Dušan Senko aj s manželkou dokázali tento druh rozoznať, hoci sa venujú botanike.
Ako nahliadať na tento prvý výskyt sršňa ázijského u nás a čo nás pravdepodobne čaká v ďalších rokoch?
Nie je to ľahká otázka. Ako sa ukázalo, minuloročné nálezy sršňov ázijských v okolitých krajinách sa tento rok nepotvrdili, a tak nevedno, či sa invázii podarilo zabrániť, alebo sme len nemali šťastie na ďalšie nálezy. V tomto momente musí byť či už odborná, ale aj široká verejnosť v pozore, aby sme si navzájom pri hľadaní inváznych druhov pomáhali. Vedci a ochranári nemôžu mať oči všade a práve záhradkári, včelári, ale aj nadšenci prírody sú tí, ktorí v rámci občianskej vedy prinášajú veľkú pomoc. Myslím si zároveň, že sršeň ázijský sa stane súčasťou našej prírody a my sa s tým budeme musieť naučiť žiť. Nie je to len o tomto druhu, máme tu stovky ďalších inváznych druhov hmyzu, ktorým naša príroda čelí. Akurát, že niektoré si všímame viac – hlavne ak sa nás bytostne dotýkajú, alebo majú vplyv na hospodárstvo.
Myslíte, že snaha, aby sme ostali územím bez tohto invázneho druhu, môže byť úspešná?
Inváziu sršňa ázijského pravdepodobne nie je možné zastaviť, ale je možné tento prienik spomaliť. Získame tak čas na zmenu v našich životoch a pracovných postupoch.
Ďakujeme za rozhovor.
Viac podrobností o náleze
Galéria k článku
Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA
Priateľ Romeo poslal foto jeho hrušky.