Figovníky sú hitom posledných rokov. Ako ich pestovať nám vysvetlil odborník, ktorý sa im venuje desaťročia

Rozhovor s odborníkom – pestovateľom z Nitry o pestovaní fíg

O tom, ako dopestovať sladkú úrodu, nám porozprával Ing. Andrej Danek z Nitry.

Ako dlho sa venujete pestovaniu jedlých figovníkov?

Už asi 50 rokov. Kedysi som ich dokonca zbieral a mal som asi 60 odrôd. Časom ma zberateľstvo prešlo a ponechal som si pre mňa najlepších 6 odrôd.

A aké to sú, prezradíte?

Paradoxne sú to väčšinou odrody, ktoré mám od iných pestovateľov zo Slovenska a nemajú obchodný názov. Nazývam ich tak podľa seba. Mám skorý figovník s veľkými plodmi, so žltými plodmi, zelenoplodý figovník rozmnožený od múru piaristického kostola, ďalej od Dušana z Lapáša, čapatý a tmavočierny.

Ako dlho sa pestujú figovníky?

Patria k najstarším kultúrnym rastlinám. Pestujú sa pravdepodobne ešte dlhšie ako obilie, niektoré zdroje uvádzajú aj viac ako 15-tisíc rokov. Vitamínov a bioaktívnych látok obsahujú v porovnaní s niektorými inými ovociami menej, ale ich sladká chuť je to, prečo si ich ľudstvo tak obľúbilo. Cukor je podľa mňa droga, v minulosti okrem ovocného cukru a medu iný nebol.

A u nás?

Napríklad tu v Nitre je známy stále živý exemplár pri múre piaristického kostola, ktorý by mal mať už okolo 200 rokov. Figovníky sú veľmi životaschopné nižšie stromy, takmer až „buriny“, ktoré však neznášajú dlhodobo mráz nižší ako –15 °C. Preto sa u nás zvyčajne pestujú ako vyššie kry, pretože ak sa nám aj podarí dopestovať kmienok s korunkou, zvyčajne raz za pár rokov vymrzne.

Z koreňa následne vyrastie množstvo nových výhonov, rastie zo zeme ako taká „metla“. Keď sa toto stane, odporúčam znížiť ich počet a nové výhony zaštipovať za tretím, štvrtým alebo piatym listom. Figovník sa rozkonári, zaštipnuté vetvičky rýchlejšie zrejú (drevnatejú) a sú potom odolnejšie proti mrazom. Dokonca aj viac rodia.

Rozkonárený ker tvorí na jeseň spiace puky s plodom pre prvú úrodu v ďalšom roku. U nás sa dajú pestovať iba v južných častiach Slovenska, najlepšie na stanovištiach chránených pred zimou a vetrom.

Spomínate dve úrody. Plodí figovník opakovane?

Áno, figovníky prinášajú dve, niekedy aj tri úrody za sezónu. Niekedy sa stane, že plodia kontinuálne. Závisí to nielen od odrody, ale najmä od priebehu počasia v danom roku. Naopak, môže sa stať, taktiež zvyčajne kvôli počasiu, že úroda bude len jedna.

Niektorí pestovatelia sú nešťastní, že im nedozrieva druhá úroda. Čím to je?

Zvyčajne ide o mikroklímu daného stanovišťa, regiónu. Možno jar nastupuje neskôr ako na juhu, prípadne sa koncom leta skôr a hlbšie ochladí. V takom prípade úroda nedozrie. V našich podmienkach je kľúčová prvá úroda.

Môžem si figovníky doviezť zo zahraničia z dovolenky?  

To nie je dobrý nápad. U nás pestujeme takzvanú adriatickú skupinu, ktorá je partenokarpická, čiže vytvára plody aj bez opelenia hmyzom. Na juhu Európy aj v Afrike pestujú iné, nepartenokarpické odrody. Žije tam osička naviazaná len na figovníky, ktorých kvety opeľuje a u nás sa nevyskytuje.

Figovník vytvára zvláštny dovnútra otočený kvet, a táto osička je schopná vliezť dovnútra a následne vyliezť. Navyše, ak by ste si priviezli semenáč vybraný niekde z pôdy, je to ešte zložitejšie. Existujú totiž aj samčie rastliny figovníkov, ktoré nikdy nevytvoria jedlé plody. Preto semenáče často nerodia.

Kúpim si teda rastlinu, kde ju mám vysadiť a do akej pôdy?

Figovníkom sa u nás najlepšie darí na Podunajskej nížine. V inom regióne je dobré zvoliť slnečné stanovište, ideálne na kopci, kde bude rastlina zhora a od severu chránená najlepšie nezateplenou budovou, úniky tepla z nej totiž tiež pomáhajú. Na kopec sa totiž lepšie opiera slnko v porovnaní s dolinou, kam navyše v zime klesá studený a mrazivý vzduch.

Dajú sa pestovať aj v kvetináčoch a zimovať v pivnici, pretože v zime po opadaní listov svetlo nepotrebujú. Viem si predstaviť aj teplé zimovanie figovníkov v byte, kde treba dbať, aby bolo svetlo v rovnováhe so závlahou a teplotou. Ak ich chceme zimovať v teple, vyžadujú čo najviac svetla. Naopak, ak v chlade, tak pokojne aj po tme.

Neodporúčam nezateplenú zimnú záhradu, kvôli striedaniu tepla a zimy. Avšak v pôde sa im, a to nielen u nás, darí lepšie. Čo sa druhu a typu pôdy týka, je figovník veľmi nenáročný.

Čo hnojenie a zálievka?

Figovníky nevyžadujú pravidelné hnojenie ani zálievku. Rovnako ako každá rastlina však v kvalitnej a optimálne zalievanej pôde rastú lepšie a rýchlejšie. Keď prší, zalievať nemusíme. Zalievame ich akurát v období sucha. V druhej polovici leta a na jeseň je dodatočné hnojenie dusíkom dokonca vyslovene nevhodné, pretože podporuje rast a výhony horšie vyzrievajú, čo môže mať negatívny vplyv na prezimovanie.

Kedy a ako rezať figovníky?

Môžu sa rezať na jeseň aj v predjarí, počas vegetácie sa predovšetkým presvetľujú a zaštipujú.

Vyžaduje figovník zimnú ochranu?

Vyslovene nevyžaduje, pokiaľ neprekáža, že občas namrzne a občas, obzvlášť v niektorých lokalitách, zmrzne všetko, čo je nad pôdou. Dokonca je niekedy zimná ochrana vyslovene nevhodná. Ak by sme chceli rastlinu na zimu zakryť netkanou textíliou či textilnými alebo prírodnými rohožami, je dobre vybudovať aj striešku, aby figa nezmrzla v prípade, že textílie zvlhnú a spôsobia zmrznutie.

S akými škodcami alebo chorobami sa u nás stretávame?

V posledných rokoch sa u nás rozšírila listomôlka figová (Choreutis nemorana), jej húsenice vyžierajú v listoch chodbičky. Hoci to nevyzerá dobre, figovník tento škodca nezničí. Horšie sú roztoče, ktoré som zatiaľ u nás nevidel, ale na juhu Európy áno. Po napadnutí rastliny sa im celkom rozpadajú listy. Dozrievajúce plody u nás priťahujú aj osy a sršne.

Ako spracovávate úrodu?

Figovník, vzhľadom na jeho chuť a sladkosť, je vlastne taká lahôdka. Výborný je surový, z plodov sa dá vypáliť aj alkohol. Plody zvyknem spracovávať do džemov s iným, kyselkavým ovocím, napríklad so zemolezmi (tie dám na jar do mrazničky, pretože sa termínovo nestretávajú s figami) alebo s aromatickými muchovníkmi. Figy sa dajú aj sušiť, a to nielen v sušičke, ale aj prirodzene v prievane na slnku alebo lepšie v polotieni.

Ako sa dajú rozmnožiť figovníky?  

Pestovať figovníky zo semena u nás nie je vhodné, pretože 90 % vzídených sadeníc budú samčie rastliny. Množíme ich hlavne odrezkami. Ľahko zakoreňujú v pohári s vodou, vo vlhkom substráte, v perlite alebo v piesku, dokonca zakorenia aj vo vlhkom vzduchu. Na množenie používame odrezky odstrihnuté počas vegetácie alebo po opadaní. Kľúčové je, aby bol substrát teplejší ako vzduch, to ich povzbudí k tvorbe koreňov.

Galéria k článku

Za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock, archív Ing. Andreja Daneka
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Dá sa figovník obyčajný pestovať aj v byte? Starý figovník zarodí, no malé plody vždy opadnú. Prečo? Martin Čurda radí: Ako si rozmnožiť figovník? Vírusová mozaika figovníka (škvrny na listoch figovníka) Hrdza figová (hnedé škvrny na listoch figovníka) Viete, kedy rezať figovník? Poradíme, či tak robiť na jeseň alebo radšej na jar