Jar je hlavné obdobie vysievania rastlín. Najdôležitejšie rady a tipy, ako na výsevy zeleniny, prezradí skúsená záhradníčka a záhradná architektka Lucie Peukertová.
Vysievanie zeleniny zo semien sa finančne oplatí, keď pestujeme väčšie množstvo rastlín. Nevyhneme sa mu však pri druhoch, ktoré sa nedajú pestovať zo sadeníc, ani pri netradičných druhoch a odrodách, ktorých priesady sa nepredávajú.
Vlastný výsevný substrát či kupovaný?
Možno aj tento rok zvažujeme, či si vyrobíme vlastný substrát, alebo ho kúpime už hotový. Čo je lepšie? Oba typy substrátov majú svoje výhody aj nedostatky. Špeciálne vyrábané substráty na výsev a pestovanie sadeníc obsahujú piesok, vyzretý kompost, drevené vlákna a rašelinu. Každý výrobca si zloženie upravuje, preto sa môže podľa značky trochu líšiť.
Ph týchto substrátov sa pohybuje medzi 5 až 7,5, sú teda vhodné na výsev väčšiny bežne pestovaných druhov. Veľkou výhodou kupovaného substrátu môže byť jeho kvalita a predovšetkým absencia zárodkov chorôb a škodcov, čo nemožno povedať o substráte vyrábanom svojpomocne. Hoci si ho môžeme namiešať z rašeliny, záhradnej zeminy, piesku a preosiateho kompostu, ak ho nenaparíme v rúre na pečenie (pol hodiny pri teplote 100 °C), môže hroziť poškodenie vyklíčených rastlín hubovými chorobami. Pravda je, že sa bežne stretneme aj s odporcami naparovania, ktorí hovoria o rozklade prospešných látok a zabíjaní všetkého živého. Určite sa ale substrát nemá piecť, do rúry ho teda vkladáme dobre zaliaty.
Zaujímavosťou posledných rokov je možnosť kúpy takzvaného supresívneho substrátu s obsahom prospešných húb, ktorý má zabezpečiť lepšie korenenie i rast rastlín a hlavne ochranu pred patogénmi.
Pri výsevoch, neskôr i pri pikírovaní a výsadbe, dbáme na čistotu použitého náradia aj pestovateľských nádob, ktoré sa v domácich podmienkach dajú dezinfikovať zriedeným octom alebo umyť bežným saponátom na riad.
Okrem substrátu môžeme semená vysievať aj do perlitu či do rašelinových tabliet, pri ktorých celkom odpadá náročné pikírovanie. Vyklíčenú rastlinu jednoducho presadíme aj s tabletou do väčšej nádoby, prípadne aj priamo na záhon vo fáze, keď z nej vyrastajú korienky.
Teplota a vlhkosť
Väčšina druhov zeleniny potrebuje na úspešné klíčenie teplotu nad 20 °C. Výnimkou sú napríklad zeler, kapusta, kaleráb a kel klíčiace i pri nižších teplotách. Dalo by sa povedať, že predpestovanie vo februári je možné skôr v interiéri alebo vo vyhrievanom skleníku. V marci a apríli vysievame aj do nevyhrievaného skleníka, fóliovníka či pareniska. V prípade nečakaných hlbších poklesov teplôt si do určitej miery môžeme pomôcť bielou netkanou textíliou, fóliou či starými kobercami. Prvou spomenutou výsevy zakryjeme. Priesvitnú fóliu nekladieme priamo na pestovateľské nádoby či na pôdu, ale ju umiestnime na nízku drôtenú konštrukciu, čím dosiahneme provizórny ochranný tunel. Staré koberce sú zase vhodné na prehodenie na zakryté parenisko.
Teplomilné druhy zeleniny, napríklad papriky, baklažány alebo paradajky, vysievame radšej v interiéri, kde možno udržať nielen vyššiu, ale aj stabilnú teplotu.
Všetkým výsevom dožičíme mierne vlhký substrát, no vyvarujeme sa extrémov. Nepremáčame ho, no nesmie byť ani vyschnutý. Namiesto krhličky s prúdom vody substrát zvlhčujeme pomocou nádobky s rozstrekovačom, aby sa semená nevyplavovali na povrch, prípadne nezlievali. V teplom interiéri pomôže udržať vysokú vzdušnú vlhkosť kryt z priesvitnej fólie, ktorá zamedzí rýchlemu vysychaniu i prudším tepelným výkyvom.
Hĺbka výsevu
Hĺbka výsevu v niektorých prípadoch doslova rozhoduje o tom, či semeno vôbec vyklíči, preto ju nepodceňujeme. Napríklad pri príliš hlbokom výseve nemusí rastlinám klíčiacim z drobných semienok stačiť energia na to, aby prerástli vrstvu substrátu a dostali sa na svetlo. Všeobecne platí, že čím sú semena drobnejšie, tým menšia má byť hĺbka výsevu. Niektoré semienka sa so substrátom na povrchu iba zľahka premiešajú, prípadne ich povrch len zakryjeme na niekoľko dní vlhkým papierom. Hĺbka výsevu býva uvedená na obale zakúpeného osiva.
Hybridy F1 alebo odrody vhodné na získanie vlastných semien?
V prípade osiva je určite z čoho vyberať. Pri niektorých druhoch si môžeme vybrať medzi malým hobby balením s farebnou etiketou a väčším balením pre veľkopestovateľov, čo je cenovo výhodnejší variant.
Hybridy F1 sú krížence, ktoré bývajú v porovnaní s pôvodným druhom alebo staršími odrodami odolnejšie proti chorobám, poskytujú väčšie výnosy, prípadne sú niečím atypické, nové, zaujímavé. Záhradkári, ktorí z nich pozbierajú semená so zámerom opätovného výsevu, však budú sklamaní. Osivo z F1 hybridov síce vyklíči, ale dočkajú sa odlišnej úrody, podobnej „rodičom“, z ktorých bol „potomok F1“ vyšľachtený. Na zber vlastných semien sú oveľa lepšie semienka pôvodných a starých druhov zeleniny, ktoré neprešli šľachtením. Ich sortiment je vďaka veľkému záujmu v posledných rokoch pomerne široký a zvyčajne sa dajú zohnať v špecializovaných obchodoch.
Vrúbľovaná zelenina
Nielen ovocie vrúbľujeme, táto praktika sa dá realizovať aj pri zelenine. Vrúbľovaním získa cieľová časť rastliny lepšie vlastnosti, je odolnejšia proti chorobám a škodcom, skôr dozrieva a prináša vyššiu úrodu. Keďže je odolnejšia proti stresovým faktorom, ako sú výkyvy teploty a vlhkosti či sucho, predĺži sa i jej vegetačná sezóna.
Ako sa k takýmto sadeniciam dostať? Paradajky, papriky, uhorky, baklažány, cukrové i vodné melóny sa sem-tam dajú zakúpiť ako predpestované, sú však vzhľadom na prácnosť drahšie ako nevrúbľované. Semenárske firmy ale počítajú aj s tým, že niektorí zruční pestovatelia sa do tohto „dobrodružstva“ budú chcieť pustiť sami a ponúkajú na to osivo podnoží i vrúbľov.
Čo pestujeme len z priameho výsevu?
Niektoré druhy vysievame priamo do pôdy, pretože buď neznášajú presádzanie, alebo pri ňom dochádza k degenerácii koreňov, napríklad pri dlhých kolovitých či guľatých koreňoch, čím sa výrazne zníži úroda. Výsevy nepotrebujú žiadnu špeciálnu starostlivosť okrem jednotenia po vzídení. Vyrovnávajú sa pomerne dobre s výkyvmi teplôt, ktoré sú typické pre vonkajšie prostredie. Priamy výsev aplikujeme pri reďkovkách, mrkve, koreňovom petržlene, paštrnáku, čiernom koreni, ale i špenáte, hrachu, fazuli a kôpri.
Ako na takéto výsevy?
- Pôdu týždeň až dva pred plánovaným výsevom zrýľujeme, odburiníme a porozbíjame hrudy.
- Na plochu rozsypeme kompost a pomocou hrablí ho zapravíme do pôdy. Terén urovnáme a všetky hrudy vyhrabeme a rozdrvíme.
- Nad plochu natiahneme špagát, ktorý pomôže udržať líniu riadku, alebo položíme dosku, na ktorú sa dá aj stúpať. Vytvoríme ryhu.
- Vysejeme semienka, ryhu opatrne hrabľami zahrnieme a ich opakom mierne utlačíme. Vo vyvýšenom záhone utlačíme aj rukou.
Plodiny, ktoré pestujeme z priameho výsevu aj z predpestovania
V tomto prípade máme možnosť voľby. Termín priameho výsevu býva pre nízke teploty približne o mesiac neskorší v porovnaní s predpestovaním. Podľa potreby a možnosti sa rozhodujeme pre ten či onen spôsob napríklad pri hlávkovom šaláte, uhorkách, póre, rôznych druhoch tekvíc, hlúbovinách, kukurici a kučeravom petržlene.
Plodiny, ktoré si musíme predpestovať
Poslednú skupinu tvorí zelenina, ktorú pestujeme len z predpestovaných sadeníc. Tieto druhy väčšinou vyžadujú špeciálne, stabilné podmienky pri vzchádzaní alebo sú typické dlhým obdobím klíčenia. Ich koreňový systém dobre znáša pikírovanie. Predpestovanie je typické pre koreňový i vňaťový zeler, baklažán, paradajky a papriku.
Ako na to
- Je niekoľko možností, do čoho vysievať druhy zelenín, z ktorých pestujeme priesady. Najčastejšie používame ploché nádoby a kvetináče, rastliny neskôr pikírujeme.
- Väčšie semienka môžeme vysievať jednotlivo do menších kvetináčov, vyhneme sa tak pikírovaniu. Počítame s tým, že časť semienok nemusí vzísť.
- Bez pikírovania dopestujeme i sadenice z rašelinových tabliet. Keď korienky prerastajú von, vysadíme ich do kvetináča alebo na záhon.
- Rašelinové zakoreňovače predstavujú podobne ako tablety pohodlný spôsob výsadby sadeníc bez porušenia koreňov.
Text: Ing. Lucie Peukertová, Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Dobrý deň, chcem sa opýtať 1x v živote si idem vypestovať vlastné priesady zo…