Ak na vás doľahla jesenná melanchólia z toho, že už v záhrade nič nemáte, neotáľajte a poďte si vysiať zeleninu nanovo. Áno, teraz na jeseň.
Niektoré druhy zeleniny dokážu doslova prezimovať a vyrásť skoro na jar aj v chladnejších podmienkach. Stačí vysiať na jeseň, kým je pôda ešte dostatočne zohriata, aby ste si mohli pochutnať na vašej čerstvo dopestovanej jarnej úrode zeleniny. Vďaka ozimnému pestovaniu niektorých druhov zeleniny dokážete predbehnúť zber na jar aj o 3 týždne.
Obľúbený hlávkový šalát
Mať vždy po ruke čerstvé šalátové listy je na nezaplatenie. Vitamíny z neho oceníte predovšetkým v jarnom období, kedy sa príroda bude nachádzať ešte pod snehom. Ak vlastníte fóliovník, či skleník, v ktorom už nič nepestujete, vysejte si napríklad niektoré druhy zimného hlávkového šalátu.
Vegetačná doba hlávkového šalátu sa vo všeobecnosti pohybuje od 30 do 100 dní. A keďže je šalát ľahko pestovateľný aj v chladnejších podmienkach, určite sa mu bude dariť aj v jesennom období. Niektoré zimné odrody sú dokonca odolné voči mrazom a dokážu krásne prezimovať. Najvhodnejšie je stihnúť výsadbu do polovice októbra, aby sa rastlinky stihli dobre zakoreniť. Svoje vegetačné obdobie počas zimy prerušia a na jar z nich vyrastú plnohodnotné listy. Medzi ozimné odrody patrí napríklad šalát hlávkový Humil.
Netradične tradičný bôb
Poznáte bôb? Ide o strukovinu podobnú hrachu alebo fazuli. Mladý bôb je dokonca šťavnatejší než hrášok a obsahuje množstvo vitamínov a minerálov. Vedeli o tom už naše babičky a prababičky, pre ktoré nebolo pestovanie bôbu ničím nezvyčajné.
Táto strukovina je odolnejšia aj voči chladnejšiemu počasiu a ak sa s jej výsadbou poponáhľate, pochutíte si na mladom bôbe veľmi rýchlo. Mladé rastlinky znášajú teplotu až – 4 °C.
Zvýšenú pozornosť treba venovať zálievke, bôb totiž patrí k rastlinám obľubujúcim vlhké prostredie. Vyskúšajte napríklad odrodu Aquadulce. Neskorý letný a jesenný výsev je vhodný pre južné časti krajiny s teplejším podnebím.
Doplnenie železa s listami cvikly a špenátu
Vedeli ste o tom, že mladé cviklové listy obsahujú viac železa než listy špenátu? Zužitkujte každý kúsok vašej jesennej záhradky a vyskúšajte si ešte vysiať cviklu iba pre jej zdraviu prospešné listy.
Ak viac preferujete špenát, zvoľte zimné odrody, ktoré nevybiehajú do kvetu, napríklad Winter Riesen alebo Emilia F1. V črepníku na parapete sa bude dariť baby špenátu. Chutné mladé listy tak budete mať rýchlo a stále po ruke.
Poctivý domáci cesnak
Asi najčastejšie vysádzame na jeseň práve cesnak. V poslednom období patrí doslova medzi veľmi kontroverzné plodiny – na pultoch obchodov sa dá nájsť kvalitný a poctivo vypestovaný, ale často sa stretneme aj s rýchlo vypestovanými nekvalitnými hlavičkami, ktoré doma rýchlo hnijú alebo plesnivejú. Vypestujte si svoj domáci zdravý cesnak, ktorého kvalitu spoznáte na vlastnom jazyku.
Na výsadbu použite overený zdroj s jasnou krajinou pôvodu. Najideálnejšie je sadiť poctivé zdravé strúčiky, ktoré si môžete zakúpiť už ošetrené morením proti škodcom a chorobám, alebo si morenie strúčikov na výsadbu zabezpečíte doma aspoň 2 dni pred samotnou výsadbou. Použiť sa dá aj nemorený cesnak, voľba je výhradne na vás. Pre výsadbu si však vždy vyberte zdravé a veľké strúčiky.
Cesnak obľubuje slnečné stanovisko, stredne ťažkú pôdu a darí sa mu na miestach, kde predtým rástli iné plodiny než je cesnak a cibuľa. Samotné miesto na sadenie je dobré predpripraviť aj týždeň vopred. Pôdu môžeme prekypriť a zbaviť sa buriny.
Najvhodnejším obdobím na výsadbu zimného cesnaku je október a november. Teplota by mala byť nižšia než 9°C a zároveň by ešte nemalo mrznúť. Cesnak sadíme tzv. podpučím dole v riadkoch vzdialených približne 20-30 cm od seba.
Vzájomná vzdialenosť strúčikov by mala byť približne 10 -15 cm. Hĺbku výsadby zvolíme v závislosti od klimatických podmienok, približne 8-12 cm.
V chladnejších podmienkach sadíme strúčiky cesnaku hlbšie, aby sme ich ochránili pred zamrznutím. Na úrodu cesnaku zasadeného na jeseň sa môžeme tešiť už začiatkom júna.
Nevynechajte ani cibuľu, mrkvu a petržlen
Ani na tieto druhy zeleniny nemusíte čakať do jari. Semienka, ktoré vysejete na jeseň, vám prinesú úrodu už skoro na jar vďaka dostatočnej jarnej vlahe. Vhodné odrody na jesenný výsev mrkvy sú napríklad Calibra F1, Nektarina alebo Tempo F1. Pri petržlene vyskúšajte Brandenburský alebo Cukrový. Cibuľa na jesennú výsadbu je bežne dostupná v záhradných centrách, dostať červenú, žltú, bielu i šalotku.
Na čo treba myslieť pri jesennej výsadbe a výsevoch zeleniny
Semienka treba vysievať pred príchodom mrazov. Pozor si treba dať ale na to, aby nevyklíčili skôr. Klíčky by mohli totiž vymrznúť a úrody by sme sa nedočkali. Semienka môžeme vysievať hustejšie ako na jar, môže sa totiž stať, že niektoré z nich vymrznú.
Jesenná pôda je ešte dostatočne vyhriata na to, aby sa výsadba prijala a rastlinky sa dostatočne zakorenili. Pred neskoršími mrazmi môžeme niektoré druhy rastliniek ochrániť použitím netkanej textílie, vrstvou lístia, či rašeliny, čím ochránite ich koreňový systém. U niektorých rastlín je dôležitá pravidelná zálievka, ktorá zabezpečí rovnomerný a rýchly rast.
Chladnejšie podmienky nevyhovujú niektorým druhom škodcov ako aj rôznym plesniam a nákazám. Tým sa zabezpečí ochrana vysádzaných rastlín.
Na jesenný výsev sa okrem vyššie spomenutej zeleniny hodia aj iné rastliny s krátkym časom vegetácie. Sú to napríklad rôzne druhy čakanky, šalátik poľný, či valeriánka poľná a rukola.
Text: Mgr. Zuzana Mišotová
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdravím, viete mi poradiť, resp. potvrdiť, či je to mangold alebo niečo iné?…