Dajte šancu strukovinám! Sú prospešné pre nás aj pôdu a niektoré druhy môžeme stále vysiať

Strukoviny si pre obsah bielkovín aj iných prospešných látok zaslúžia lepšie postavenie v našom jedálničku. Viete, že z pôdy nielen berú, ale ju aj obohacujú? Toto sú základné dva dôvody, prečo ich pestovať.

Donedávna sme v záhradkách zo skupiny strukovín pestovali predovšetkým hrach a fazuľu, občas bôb. Úspešne pestovať však môžeme aj sóju fazuľovú, bôb, cícer baraní, menej známu vignu čínsku či dokonca šošovicu.

Nároky na pestovanie všetkých spomínaných sú v podstate rovnaké, akurát termín výsevu môže byť odlišný. Vyberáme slnečné stanovište, pôdu s dostatkom živín, ale neprehnojenú.

Dusík získavajú zo vzduchu vďaka hrčkotvorným bakteriám

Strukoviny vo všeobecnosti môžeme zaradiť do tretej či štvrtej trate. Je to celkom logické, pretože časť živín, konkrétne dusíka, nezískavajú z pôdy, ale zo vzduchu, a to vďaka hrčkotvorným baktériám, ktoré žijú na ich koreňoch a vytvárajú na nich typické hrčky. Navyše získaný dusík reťazia do bielkovín v semenách, čo je pre túto skupinu typické.

A niečo z dusíkatých zlúčenín po nich ostane i v pôde. Hrčkotvorným baktériám sa darí v prevzdušnených pôdach pri súčasnom dostatku vlahy, vtedy sa hrčky tvoria nielen na koreňoch pod povrchom pôdy, ale aj na tých, ktoré sú uložené hlbšie. Veľkopestovatelia dokonca semená pred výsevom „očkujú“ týmito baktériami, čím zabezpečia rýchlejšie a intenzívnejšie pútanie vzdušného dusíka a kvalitnejšie semená.

Výsev podľa druhu od jari až do leta

Strukoviny sa podľa druhu vysievajú od jari až do začiatku leta, niektoré aj opakovane kvôli predĺženiu zberu, predovšetkým to platí pre hrach a kríčkovú fazuľu.  Posledný výsev by mal byť naplánovaný najneskôr na začiatok júla, aby struky stačili dozrieť do konzumnej dĺžky.

Fazuľa, vigna a cícer sú na rozdiel od hrachu náročné na teplo, preto s výsevom čakáme na druhú polovicu mája až na jún, keď je dostatočne vyhriata zem a je istota, že semená v zemi nezhnijú, ale rýchlo vyklíčia.

Jednotlivé druhy nevysievame po sebe 3 – 4 roky, zaradíme ich do plánu striedania plodín.

Hrach

Spomedzi strukovín ho vysievame ako prvý, obzvlášť skoré odrody povedzme od marca. Skoré odrody však môžeme skúsiť vysievať aj od polovice júla pre jesenný zber. Kým kedysi patril hrach k typickým jarným plodinám, dnes už sú vyšľachtené aj letné odrody.

Pri výbere semien okrem termínu výsadby dáme pozor i na výšku rastlín, tie vyššie, ktoré dorastajú 1 až 1,5 m, vyžadujú pri pestovaní oporu, inak poliehajú po zemi a struky sa nielen špinia, ale môžu i nahnívať. Bez opory je možné pestovať nízke odrody dorastajúce okolo 50 – 60 cm.

Veľkou zaujímavosťou je česká odroda Kudrnáč, ktorá má listy premenené na úponky a rastliny sa tak vzájomne podopierajú. Ako opora sa dajú použiť napríklad suché konáre broskýň, ale aj špagáty natiahnuté na tyčiach, siete na uhorky a podobne.

Hrach do riadkov vysievame do hĺbky asi 3 cm na vzdialenosť jednotlivých zŕn 5 – 10 cm. Vysievať môžeme aj opakovane s odstupom asi dvoch týždňov, predĺžime si tak obdobie zberu. Hrach má vo všeobecnosti krátke vegetačné obdobie.

Fazuľa

Fazuľu môžeme pestovať kríčkovú, s výškou do približne 40 cm, a tyčkovú, s výškou aj viac ako 2 m. V oboch prípadoch sú na výber odrody so zelenými, žltými a s fialovými strukmi. Pestovanejšie kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie. Preto má zmysel vysievať ich opakovane. V porovnaní s tyčkovými sú síce menej výnosné, ale nepotrebujú oporu.

Tyčkové odrody majú dlhšie vegetačné obdobie a zber je rozložený na dlhší čas. Pre úspešný rast a vývoj potrebujú pevné opory, buď drôtenú konštrukciu, alebo tyče. Pri výbere semien tiež zohľadníme, či plánujeme zberať najmä struky za zelena, ktoré majú krehkú šupku bez tvrdých vlákien a dajú aj dobre mraziť, alebo chceme prednostne dopestovať fazuľové semená na uskladnenie.

Zelené struky zberáme postupne podľa termínu výsevu, a to približne od polovice júla do polovice septembra. Konzumnú zrelosť posudzujeme pri ich rozlomení. V správnej zrelosti je lom hladký, kolmý, bez vlákien a pergamenu.

Keď pestujeme fazuľu na semená, struky zberáme postupne, ako usychajú. Uschnuté struky nenechávame na rastline pridlho, zvyknú sa otvárať a semená vypadajú. Kríčkové odrody vysievame do riadkov vzdialených od seba 40 – 50 cm a v riadkoch 25 – 30 cm od seba po troch až štyroch semenách. Tyčkové fazule vysievame do hniezd priamo k pripraveným ihlanovitým konštrukciám z tyčí s výškou aspoň 250 cm.

Vigna čínska

Ide o rastlinu podobnú fazuli, hovorieva sa jej aj čínska fazuľa. Vytvára tenké, ale dlhé struky, 40 – 100 cm. Pre svoj rast potrebuje oporu vysokú aspoň 2 m.

Semená vysievame do hĺbky asi 3 cm, najlepšie približne od polovice mája až začiatkom júna, keď je už dostatočne vyhriata zem a osivo veľmi rýchlo a dobre klíči. Do sponu 40 × 40 cm dávame na jedno miesto po dve semená. V priebehu vegetácie rastliny pomerne rýchlo rastú. V kuchyni využívame struky aj zrelé semená.

Sója

Ide o jednoročnú strukovinu kríčkovitého typu. Rastlina je silne ochlpená. Na Slovensku sa síce pestuje zriedka, ale už asi 100 rokov. Na jednej rastline sa tvorí 20 – 40 strukov s dĺžkou 25 – 70 mm. Počet guľatých alebo oválnych semien v struku je 1 – 4.

Vysievame ju koncom apríla až začiatkom mája do sponu cca 50 × 10 cm a do hĺbky 3 – 5 cm. Za priaznivých teplotných a vlhkostných podmienok vzchádza za 10 – 12 dní. Dozrieva koncom augusta a v prvej polovici septembra, vo vyšších a chladnejších polohách neskôr. Zberáme ju v plnej zrelosti, keď listy žltnú, usychajú a opadávajú.

Cícer baraní

Cícer je známy aj pod prezývkou rímsky hrach. Ide o jednoročnú teplomilnú strukovinu s pevnou, nepoliehavou stonkou. Struk obsahuje 1 – 2 zrná smotanovej farby, ktoré sú o niečo väčšie ako hrach. Vegetačné obdobie je približne 130 dní.

Obvyklý výsev u nás je v prvej polovici apríla do sponu 30 × 5 cm do hĺbky okolo 5 cm. Struky zberáme postupne, ako usychajú, inak sa otvárajú a semená môžu vypadávať.

Bôb

Bôb vysievame od začiatku marca do mája do sponu 50 × 20 cm a do hĺbky 4 – 8 cm. Pri dosiahnutí výšky rastliny 10 – 15 cm ich okopávame a prihŕňame pôdou. Porast udržiavame bez burín a podľa potreby ho zavlažujeme.

Keď sú rastliny dostatočne zakvitnuté, zaštipneme vrcholec, čo podporí zrenie semien a obmedzí napádanie bôbu voškou makovou, ktorá uprednostňuje mladé vrcholce rastlín. Zelené struky pri skorom pestovaní zberáme už od júna, nezrelé semená v auguste a zrelé semená koncom augusta a neskôr.

Šošovica

Kto rád pestuje a skúša málo pestované plodiny, môže siahnuť aj po šošovici. Dorastá do výšky približne 50 cm a mierne polieha. Je teplomilná a u nás sa jej darí v teplých oblastiach.

Struk diskovitého tvaru obsahuje obvykle 1 – 2 semená. Vysieva sa koncom apríla až začiatkom mája do sponu 15 × 25 cm a do hĺbky 3 – 4 cm.

Galéria k článku

Text: Ing. Monika Felixová
Foto: iStock, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Kvíz: Ako dobre poznáte strukoviny? Rozšírte si vedomosti hravou formou Využite zimnú vlahu a vysejte si strukoviny. Teraz je správny čas Antraknóza strukovín (hnedé škvrny na strukovinách) Naplánujte si apríl v úžitkovej záhrade! Vysievame do voľnej pôdy, sadíme a nezabúdame včas pikírovať Obyčajná a vírusová mozaika fazule (škvrny na listoch fazule) Obaľovač hrachový (červivý hrach)

Urob si sámTúto zeleninu dokáže vypestovať každý a úrodu môže zberať už po niekoľkých týždňoch!Môj dom3 najčastejšie poruchy chladničky. Ako ich identifikovať a čo urobiť ako prvéASB.skPavel Pelikán z JTRE: Zimný prístav pre mňa nie je téma. Pri rozšírení Eurovei sme nehľadali AmerikuASB.skAko postupovať, ak stále nemáte energetický certifikát k štvrtej výzve Obnov dom?