Loboda záhradná (Atriplex hortensis) sa považuje sa za starú kultúrnu rastlinu, známu aj ako francúzsky špenát. Využiť ju môžeme v surovom stave do zmiešaných šalátov. Najmä jej červeno listá varieta v nich pôsobí veľmi dekoračne.
Tepelne upravená sa používa podobne ako špenát, čiže v prívarkoch alebo dusená ako príloha k mäsu či rybe. Z červenolistej formy sú na konzumáciu najlahodnejšie predovšetkým mladé jarné listy, zo zelenej som ich zbierala a používala aj v lete, pričom prívarok z nich chutil celkom ako zo špenátu.
Čo sa o nej píše v knihe Flóra Slovenska?
V minulosti sa druh pestoval takmer v celej Európe ako špenátová zelenina s vysokým obsahom vitamínu C a nižším množstvom kyseliny šťaveľovej, ako má Spinacia oleracea (špenát, pozn. aut.). Dnes sa miestami vysieva znovu, častejšie v červeno fialovo listovej variete (var. rubra) ako doplnková dekoračná rastlina.
Pomerne zriedkavo sa využíval v ľudovom liečiteľstve pre diuretické účinky a ako purgatívum (preháňadlo, pozn. aut.), tiež v Rusku aj v súčasnosti ako zdroj modrého farbiva. (citácia z: Flóra Slovenska VI/4, 2016, kolektív autorov, Vyd. SAV)
Z uvedeného teda vyplýva, že v porovnaní so špenátom obsahuje menej kyseliny šťaveľovej a tak nie je problém ani s o niečo častejšou konzumáciou. Varené jedlá zo zeleniny, ktorá obsahuje vyššie množstvo kyseliny šťaveľovej – rebarbora, štiav ale aj špenát – sa odporúča celkom vynechať, ak je v tele nedostatok vápnika. Spomínaná kyselina šťaveľová ho viaže a tak telu zneprístupňuje. Dokonca, u predisponovaných osôb predstavuje konzumácia spomínaných druhov i riziko tvorby obličkových kameňov.
Tak ako i iná listová zelenina, je loboda záhradná bohatá na vitamíny A a C a obsahuje i minerálne látky draslík, vápnik, horčík a fosfor. (citácia: de.wikipedia.org)
Náš tip:
Zbierajte mladé listy až do začiatku kvitnutia, prípadne odstráňte byle s kvetmi, aby sa podporila nová tvorba listov.
Ako si dopestovať lobodu
Semená lobody záhradnej sa dajú kúpiť, či už v zelenej, žltozelenej ale i červenej podobe. Je to jednoročka – letnička. Vysievame ju skoro zjari, už od februára, marca, do pareniska. Neskôr ich presadíme na cieľové stanovište. Červená forma sa dobre vyníma i v kvetinových záhonoch. Pozor však, dorastá i do viac ako dvoch metrov, preto ju umiestnime tam, kde to nevadí.
Vysievame priebežne
Semená pre ďalší rok ľahko získame z jednej rastliny, ktorú necháme vykvitnúť a plody dozrieť. Sú veľmi dobre klíčivé a zachovávajú si svoje vlastnosti. Ak zber semienok na jeseň nestihneme, nevadí. Keď ju necháme na stanovišti vysemeniť, hneď z jari nájdeme desiatky mladých rastliniek. Sadenice vyrastú samé, bez rýľovania, siatia a keď trošku podrastú, stačí ich presadiť. Vysievať sa však dá aj priebežne až do jesene, a tak si môžeme zber čerstvých listov naplánovať takmer na celý rok.
Vo voľnej prírode
Lobodu záhradnú, predovšetkým jej zelenú formu, nájdeme i v prírode, kde prirodzene splanieva, najmä v okolí záhradkárskych kolónií, na násypoch pri ľudských sídlach. Podľa už vyššie spomínanej knižky Flóra Slovenska je u nás jej prirodzený výskyt do maximálne 540 m n. m..
Avšak skôr, ako ju v prírode začneme sami zbierať, naučme sa ju bezpečne poznať, ideálne vo vlastnej záhradke alebo u niekoho, kto ju pestuje. Jej listy sú stopkaté a typické je, že listy v dolnej časti rastliny sú proti sebe stojace a vo výške striedavé. Tvar listu je trochu premenlivý, dolné sú vajcovito trojuholníkové, horné oštepovito trojuholníkové. Ich okraj je buď celistvý, laločnatý alebo zúbkatý. Ideálne, keď budeme vývin rastliny pozorovať celú sezónu. Keď ju raz dostaneme „do oka“, tak ľahko si ju s inými druhmi nepomýlime.
Dva tipy, ako ju spracovať
Mäsová polievka s tromi bylinami
Na tejto polievke sa mi páčia najmä dve veci.
Za prvé: Používam do nej listy rastlín, ktoré mi na záhrade rastú samé, bez mojej vloženej energie. Proste iba prídem a nazbieram. Takouto je vytrvalá burina kozonoha hostcová a medzi cesnakom vysemenená jednoročná loboda záhradná červená. A keď už to má byť polievka s listami, tak už rovno zužitkujem i listy reďkovky ráno vytrhnutej z minipareniska, ktoré ako jediné z tejto trojky vyrástli samozrejme cielene pomocou výsevu.
Za druhé: Keďže je to polievka s mäsom a mäsovým vývarom, tak si na nej pochutia aj „jedáci – klasici“.
Čo budeme potrebovať:
- bravčové mäso a mäsový vývar,
- olej,
- sójová omáčka Kikoman alebo Tamari,
- soľ,
- čierne korenie,
- mladé listy kozonohy hostcovej, reďkovky a lobody záhradnej červenej,
- cestoviny do polievky
Mäso nakrájame na drobné slíže, dáme na rozpálený olej, osolíme, okoreníme, prilejeme trochu sójovej omáčky a pár sekúnd necháme za stáleho miešania na oleji. Zalejme mäsovým vývarom (môžeme nahradiť vodou a mäsovým bujónom). Povaríme až do zmäknutia mäsa.
Medzitým postavíme a uvaríme polievkové rezance. Umyjeme a nakrájame na slíže listy bylín. Keď je mäso v polievke mäkké, pridáme do nej byliny a povaríme asi dve minúty. Odstavíme. Rezance dáme priamo na tanier a zalejeme polievkou.
Zapečené šampiňóny s lobodou a syrom, pšeno ako príloha
Budeme potrebovať:
- šampiňóny,
- listy lobody,
- menšia cibuľa,
- list ligurčeka,
- strúhaný syr,
- pšeno,
- soľ,
- čierne korenie
Šampiňóny opláchneme a vyberieme z nich stopku. Tú nasekáme na drobné kúsky. Na drobno nasekáme i cibuľku, listy lobody a ligurčeka. Pridáme strúhaný syr, všetko spolu zmiešame, posolíme a okoreníme. Aj šampiňóny znútra posolíme a okoreníme. „Farebnú zmes“ opatrne „natlačíme“ do šampiňónov. Uložíme na plech na papier na pečenie a dáme do vyhriatej rúry približne na 15 minút.
Pšeno opláchneme a dáme s trochou soli variť. Z „farebnej zmesi“, ktorá ostala, pripravíme šalát, stačí ju napríklad zakvapkať šťavou z citróna. Keď sú šampiňóny upečené, servírujeme.
Dobrú chuť!
Text: Ing. Monika Králová
Foto: Ing. Monika Králová, isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdravím! Na spodnej časti pňa 4-ročnej jabloni Idared,podpník M9,sa objavil od z…