Popri množstve nových odrôd a cudzokrajných plodín je tradičná podzemná zelenina základom našej výživnej kuchyne. Okrem jednoduchého pestovania v našich nížinách sa vyznačuje výbornou skladovateľnosťou. Mrkva, zeler, petržlen, paštrnák, cibuľa, cvikla, ale i sladké zemiaky a mnoho inej zeleniny patrí medzi dary, ktoré pestujeme pod zemou. Viete o nich všetko?
Hľuza povojníka batatového, batat alebo sladký zemiak, v tropických oblastiach nahrádza zemiaky. Bataty patria medzi najvýživnejšiu zeleninu vďaka obsahu betakaroténu, draslíka, vitamínu B6, vitamínu C, vlákniny, cukru či pektínu. Existuje viac ako 400 druhov sladkých zemiakov na celom svete, ktoré sa líšia svojou farbou, dužinou a chuťou. Medzi odrodu s najvyšším podielom antioxidantov patria:
Podiel antioxidantov u fialových zemiakov môže byť až 4x vyšší ako pri klasických zemiakoch.
Ešte chvíľku zostaneme pri téme sladkých zemiakov. Ak nemáte veľkú záhradu a napriek tomu po doma dopestovaných batatoch túžite, zvoľte si odrodu vhodnú aj do malých záhrad. Nezabudnite však, že bataty majú rady slnečné stanovište. Na dozretie potrebujú cca 100 až 120 dní. Pri správnom skladovaní vydržia aj 6 mesiacov. Viete, ako ich správne skladovať?
Vyvarujte sa uchovaniu sladkých zemiakov v chladničke, pretože si budú vytvárať pevný stred a budú mať nepríjemnú chuť. Bataty vystavené teplotám pod 12 °C sa síce môžu zdať zvonku normálne, ale vnútro môže byť hubovité s výrazne zmenenou chuťou.
U zeleniny, ktorá obsahuje vyššie množstvo inulínu sa môže po konzumácii u niektorých jedincov objaviť plynatosť. Stále však prevládajú jej zdravotné benefity. Svojho času bola zaradená medzi invazívne druhy a jej pestovanie bolo u nás zakázané. Viete, o akú plodinu ide?
Zázvor patrí medzi tropickú teplomilnú rastlinu. Výbornou správou je, že si ho môžete pestovať pohodlne doma v kvetináči. Zázvor môžeme zberať postupne podľa potreby – vždy sa odhrnie len časť koreňa, ktorá sa odreže a zvyšok môžeme opäť zahrnúť substrátom a nechať na neskôr. Zabezpečíte si tak pravidelný prísun čerstvého zázvoru počas celého roka. Tušíte však, ako dlho si na vypestovaný koreň zázvoru počkáte?
Úrodu zázvoru môžeme začať zberať hneď, ako sa listy začnú sfarbovať do žlta.
Vedeli ste, že klasická oranžová mrkva, ako ju tradične u nás poznáme, je len výsledkom holandského experimentu? Pôvodné odrody mrkvy boli v bielej a fialovej farbe. Práve chuť fialovej mrkvy je výnimočná. Je sladšia, no zároveň korenistá, v závislosti od odrody. Biela mrkva je vraj najchrumkavejšia. Oranžová mrkva je zase plná betakaroténu. Do ktorého storočia siahajú počiatky pestovania mrkvy v Európe?
Mrkva je jedna z mála zelenín, ktoré sú výživnejšie po tepelnej úprave.
Červená repa, Beta vulgaris, u nás väčšinou známa ako cvikla, sa pýši množstvom liečivých účinkov. Snáď najvýraznejším je podpora pri liečbe anémie, stabilizácii hladiny cukru v krvi, zníženie krvného tlaku a antioxidačným účinkom. Za svoju purpurovú farbu vďačí pigmentu s názvom:
Šalátová reďkovka, zimná reďkev, orientálna reďkev a mnoho iných druhov vnímame väčšinou pod spoločným názvom reďkovka. Patrí medzi nenáročnú, no zároveň krehkú, lahodnú a chrumkavú zeleninu, chutnú na obloženie chlebíka, ako prílohu, do šalátov, alebo aj na tepelnú úpravu. Medzi jednu z najkvalitnejších odrôd reďkovky, vyznačujúcu sa guľatou buľvou a netradičnou zeleno-bielou šupkou patrí:
Šalotka je najjemnejšia zo všetkých druhov cibule. Od cibule sa šalotka líši v spôsobe rastu, rastie v trsoch s viacerými cibuľkami a zároveň v chuti, ktorá je jemnejšia. Má nepopierateľné zdravotné benefity. Zlepšuje trávenie a má antioxidačné účinky. Viete, na čo sa používa vývar z cibuľových šupiek?
Poznáte sloní cesnak? Oproti klasickému cesnaku má jemnejšiu arómu a chuť. Vďaka svojim rozmerom sa jednoduchšie šúpe. Chuť a vzrast slonieho cesnaku pripomína skôr pór ako cesnak. Tento skvost medzi cesnakmi nemá takmer žiadnych škodcov a nepodlieha chorobám. Viete, čo je na ňom ešte zaujímavé?
Sloní cesnak je skvelý na vyčistenie a udržiavanie zdravých pľúc a žalúdka. Lieči kvasinkové ochorenia a infekcie pľúc, uvoľňuje toxíny z tela a chráni pečeň pred poškodením.
Zeler bol už v starom Egypte využívaný ako korenina. Starí Rimania z listov zeleru vili smútočné vence. Zeler má blahodarný vplyv na tráviaci systém a obsahuje veľké množstvo éterických olejov, ktoré stoja za jeho typickou arómou. Okrem svojej typickej korenistej a výraznej chuti sa cení pre vysoký podiel vitamínov a minerálov. Zeler sa v minulosti využíval aj ako:
Zeler pôsobí aj ako prírodné diuretikum, podporuje tvorbu moču, čím rozpúšťa usadeniny a pomáha ich odplavovať z tela.
Pripravila: Zuzana Paprskárová
Foto: isifa/Shutterstock
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…