Máj je mesiacom výsevov teplomilnej zeleniny. Čo a ako práve teraz vysievať?

V máji vysievame aj sadíme teplomilné druhy priamo von na záhon. V tomto období im môže najviac uškodiť sucho.

Výsevy zeleniny v máji
Foto: Shutterstock

Šaláty a reďkovky postupne zberáme a na ich miesto môžeme vysádzať papriky, paradajky, uhorky, tekvice alebo vysievať uhorky, fazuľu, kukuricu a široké spektrum tekvicovitých druhov a odrôd.

Pokračujeme aj vo výsevoch neskorých odrôd hlúbovín. Čo sa týka šalátov, vysádzame priesady ľadových a rímskych šalátov a vysievame odrody určené na letné pestovanie. Nie je ich veľa, no sú typické tým, že pri vyšších teplotách nevybiehajú do kvetu.

Uhorka siata (Cucumis sativus)

Pri výbere odrôd uhoriek si ujasníme, aké chceme pestovať. Šalátové poľné, hadovky alebo nakladačky? Pri šalátovkách i nakladačkách existujú odrody na pestovanie vonku, pod „sklom“ a univerzálne.

Hadovky pestujeme iba v skleníku alebo vo fóliovníku. Do skleníka a fóliovníka sú takisto vhodnejšie tzv. partenokarpické odrody, ktoré vytvárajú plody bez opelenia. Dĺžka vegetačného obdobia je 60 až 70 dní. Uhorky dosť trpia na hubové ochorenia, uprednostníme odrody proti nim odolné.

Uhorky
Foto: Shutterstock

Uhorku pestujeme v I. trati

Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Plody nasadzuje najlepšie pri optimálnej nočnej teplote nad 15 °C, pri poklese pod 10 °C prestane. Pri teplotách pod 10 °C rastlina spomaľuje rast a žltnú jej listy.

Pestujeme ju v I. trati na slnečnom mieste chránenom pred vetrom. Vhodné sú výhrevné, hlinitopiesočnaté až hlinité pôdy, priepustné a s vysokým obsahom živín. Vyžaduje intenzívnu závlahu, najlepšie podmokom.

Robiť priesady, alebo vysievať priamo do pôdy?

Semená sú ploché, podlhovasté, žltobiele. Osivo morené fungicídmi je farebné – ružové, sivé i modré. Naklíčené alebo nenaklíčené osivo vysievame koncom apríla a počas mája do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 – 120 x 30 – 60 cm. S výsevom môžeme v nižších polohách pokračovať do začiatku júna. Ak sme vysiali hustejšie, môžeme ich rozsadiť alebo iba vyjednotiť a pokračovať v pestovaní.

V ponuke záhradníctiev sú i sadenice uhoriek, najlepšie s 2 – 3 pravými listami, prípadne si ich môžeme predpestovať doma. Sadenice sú veľmi krehké a aspoň niekoľko dní pred výsadbou ich otužujeme. Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla až v druhej polovici mája. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek. Odporúčaný spon pri plošnom pestovaní na pôde je 100 – 120 x 50 – 60 cm, pri vertikálnom (na opore) 100 – 120 x 30 cm.

Uhorky v záhrade
Foto: Shutterstock

Fazuľa (Phaseolus vulgaris)

Fazuľa obyčajná sa delí na convarietu vulgaris (popínavá) a convarietu nanus (kríčková). Ak chceme pestovať fazuľu prednostne pre chrumkavé struky, ktoré sú jedlé len po tepelnej úprave, vyberieme odrody vyslovene na tento spôsob konzumácie určené.

Struky majú jemnú konzistenciu a väčšinou sú bez tuhých vlákien, ktoré sa inak tesne pred spracovaním ručne odstraňujú. Jemnosti strukov pomáha i pravidelný zber zhruba každý štvrtý deň. Suché struky s dozretými semenami zberáme postupne, ako koncom leta dozrievajú.

Kde pestovať fazuľu?

Fazuľa patrí k teplomilným druhom, klíči pri teplote pôdy 8 až 10 °C, kvety a struky tvorí pri 18 až 22 °C. Výborne rastie na slnečnom, pred vetrami chránenom stanovišti so stredne ľahkou pôdou. Na predplodiny nie je náročná, pestuje sa zvyčajne v tretej trati.

Na rovnakom mieste sa odporúča pestovať ju najskôr po 4 rokoch. Na jej koreňoch žijú v hľuzkách baktérie, ktoré dokážu pútať vzdušný dusík. A dusík je jednou zo základných stavebných látok rastlín. I takto je možné vysvetliť vyšší podiel bielkovín v semenách v porovnaní s inou zeleninou.

Fazuľa
Foto: Shutterstock

Pred výsevom ju môžeme namočiť

Pestujeme ju priamo zo semien, bez predpestovania priesad. Klíčenie urýchli namočenie zŕn pred sejbou do vlažnej vody na približne 12 hodín. Osivo napučí, odbúrajú sa inhibítory rastu, ktoré inak zabraňujú klíčeniu. Po namáčaní necháme odkvapkať a vysievame.

Vzchádza o 7 – 10 dní. Počas vegetácie porast kypríme až do zapojenia. Po dosiahnutí výšky 10 cm prihrnieme pôdu k rastlinám. Kypríme len do začiatku kvitnutia, neskorší zásah vedie k opadávaniu kvetov. Závlaha v suchých rokoch zvyšuje úrodu.

Ako vysievať odrody fazule?

Kríčkové odrody vysievame do hniezd v riadkoch 50 cm od seba, po 3 – 4 semená (približne 10 cm od seba) do hĺbky cca 3 cm. Výsevy môžeme opakovať každé 2 týždne s cieľom postupného zberu.

Tyčkové odrody dorastajú až do 3 metrov. Výhodné je najskôr pripraviť oporu – buď do radu, alebo v tvare užšieho indiánskeho vigvamu, napríklad s priemerom cca 1,5 – 2 metre, a potom k všetkým tyčkám (vzdialeným od seba minimálne 50 cm) vysiať približne 3 semená.

Tekvice a cukety

Ide o širokú skupinu druhov s množstvom odrôd. U nás je najčastejšie pestovaným druhom tekvica obyčajná – záhradná (Cucurbita pepo), kam patria i cukety, patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné variety.

Dnes populárne hokaido alebo obrovité oranžové tekvice vychádzajú z druhu tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima). Takzvaná maslová tekvica je zástupcom tekvice muškátovej (Cucurbita moschata). Ich pestovanie je veľmi podobné.

Tekvice a cukety
Foto: Shutterstock

Tekvice sú naozaj teplomilné

Na dobrý rast a dobrú úrodu vyžadujú slnečné a nie veterné stanovište. Vyhovuje im denná teplota 16 – 30 °C. Potrebujú kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Pestujú sa v I. trati. Pôdu je dobré zásobiť kompostom aspoň 40 kg/10 m2.

Z priameho výsevu

Priesady tekvíc sú krehké, a tak mnohí pestovatelia uprednostňujú ich pestovanie z priameho výsevu. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C. Vysievame ich už od začiatku mája – podľa priebehu počasia v tom-ktorom roku.

Keďže sú citlivé na chlad, vzchádzajúce rastliny môžeme na noc zakrývať sklenenými či plastovými fľašami. Priesady si dopestujeme „pod sklom“ (v apríli) alebo si ich zakúpime (v máji). Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15. máji.

Cukety vo vyvýšenom záhone
Foto: Shutterstock

Veľké rozstupy

Tekvice s výnimkou cukiet sú plazivé rastliny. Tomu zodpovedajú i pomerne veľké rozstupy. Semená vysievame do riadka do mierne vyhĺbenej misky – do „hniezda“, obvykle 2 až 3 semená asi 5 cm od seba. Pri veľkoplodých tekviciach môžu byť rozstupy až 150 – 200 × 80 – 100 cm.

Cukety, rastúce kríčkovito, pestujeme v rozstupoch 80 – 100 × 80 cm. Zavlažujeme podmokom, nie na listy. Korenia skôr plytko, časté okopávanie pôdy nie je vhodné. Výživu zlepšíme, ak tekvicové šľahúne na niekoľkých miestach zasypeme kompostom. Zakorenia a pomáhajú živiť rastlinu.

Galéria k článku

Text: Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku