Po nedávnom príspevku o menej známych bylinkách, ktorý vás celkom zaujal, sa dnes môžeme pozrieť na menej bežné druhy zeleniny. S niektorými ste sa už určite stretli, ale možno vás prekvapí, že sa dajú pestovať aj u nás. A niektoré zrejme vďaka tomuto článku len objavíte.
Stonkový mangold
Na úvod si predstavíme stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla). Možno túto rastlinu poznáte z dovoleniek – na Balkáne a v Stredomorí je to veľmi obľúbená zelenina. Na Slovensku sa však dá tiež veľmi dobre pestovať.
Rozlišujeme dva typy mangoldu – listový a stonkový. Listový, ako prezrádza jeho označenie, sa pestuje pre listové čepele. Zo stonkového mangoldu môžeme rovnako používať listy, lenže má aj mohutné stonky, ktoré sú vhodné na všestrannú úpravu. Môžeme ho pripravovať ako špargľu či krájať do jedál pripravovaných vo woku. Hodí sa aj do zeleninových polievok.
Mangold má špecifickú arómu a chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému, no v jedlách nijako neprekáža. Obsahuje cenné množstvo zdraviu prospešných látok. K dispozícii je už veľmi skoro po zime, v miernej zimnej perióde dokonca aj počas zimy. Pestuje sa ako dvojročná rastlina a za zmienku stojí, že je to vlastne druh listovej repy.
Samotné listy môžeme používať rovnako ako špenát. Veľmi atraktívne sú zmesové kultivary, ako napríklad Bright Lights. Jeho mohutné listové stonky majú výrazné odtiene bielej, žltej, oranžovej, červenej, bordovej, ružovej a zelenej farby s rôznymi prechodnými odtieňmi. Okrem jedál tak ozdobí i samotnú záhradu. Hoci má nenápadné kvety, voňajú veľmi intenzívne.
Metrová fazuľa – vigna čínska
Ak máte radi fazuľové struky, určite vás zaujme tzv. „metrová fazuľa“. Je to druh s botanickým menom vigna čínska (Vigna sinensis), je teda odlišný od našej fazule. Ako názov napovedá, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a na pestovanie si vyžaduje oporu, na ktorej jej bohatá úroda vynikne. Plody prináša dlhšie obdobie. Nie je náročná a v kuchyni sa dá používať rovnako ako naša struková fazuľa, je však ešte jemnejšia.
Špargľový hrach
Hoci je táto rastlina u nás takmer neznáma, na Západe ju bežne poznajú. Jej anglické označenie „asparagus pea“ sa dá voľne preložiť ako špargľový hrach. Keďže je v našich končinách tento druh ojedinelý, jeho označenie je v slovenčine ťažké vystopovať. Spomína sa pod názvom ľadenec purpurový (Tetragonolobus purpureus). Je z príbuzenstva bôbovitých a v kuchyni sa používajú celé mladé a krehké struky. Nedá sa povedať, že má extrémne ohromujúcu chuť, veľkosť či štruktúru, má však krásne purpurové kvety a na ozvláštnenie záhrady je ideálny.
Špargľový šalát
Medzi zeleninu, ktorá nie je celkom obvyklá a pripomína špargľu, patrí aj špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina). Jeho anglický názov je „celtuce“. Je to vlastne listový šalát, ktorý môžeme postupne oberať po listoch. Od klasického šalátu sa líši tým, že má vežovitú, pomerne dužinatú hlavnú stonku, z ktorej listy vyrastajú. Stonka je pomerne dlhá a vzdialene pripomína špargľu. Dá sa konzumovať surová alebo tepelne upravená. Šalát pochádza z Ázie, ale je čoraz populárnejší už aj na Západe.
Karda, plodná náhrada artičoky
Artičoku ako zeleninu, ktorá sa bežne konzumuje v Stredomorí, zrejme mnohí poznáte. V našich končinách máva niekedy problém s prezimovaním, preto sú staršie rastliny, ktoré by poskytovali zaujímavú úrodu, vzácne. V kombinácii s jej veľkými nárokmi na priestor je tak jej pestovanie diskutabilné.
Existuje však rastlina, ktorá je jej blízka príbuzná, no bohatú úrodu poskytuje už v omnoho mladšom štádiu. Karda, alebo inak aj artičoka kardová (Cynara cardunculus), sa pestuje pre mohutné listové stonky, resp. ich široký a dužinatý základ. Z každého vyvinutého listu získame viac hmoty ako z jedného kvetu bežnej artičoky. Kvalita a chuť, rovnako aj použitie, je podobné ako pri klasickej artičoke. Pestovanie a nároky na pôdu sú tiež zhodné.
Okra
Z teplých oblastí Balkánu a Stredomoria pochádza aj ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus), známejší pod názvom okra. Má podlhovasté končisté plody so slizovitými vláknami, ktoré sa pridávajú do jedál v juhoeurópskych krajinách. U nás sa však zatiaľ pestuje zriedkavo, čo môže byť spôsobené s neznalosťou jeho využitia a spracovania v kuchyni.
Okra je veľmi pekná a jej kvety môžu smelo súperiť s okrasnými rastlinami. Plody obsahujú látky s priaznivými účinkami na organizmus. Podľa odrody môžu byť zelenej alebo červenej farby.
Tomatillo
Ako poslednú exotickejšiu zeleninu spomenieme tzv. tomatillo, teda machovku lepkavú (Physalis philadelphica), ktorá sa pestuje najmä v Južnej Amerike, ale aj v krajinách južnej Európy. Je príbuzná machovke peruánskej, ktorá je u nás obľúbená skôr ako ovocie. Tomatillo však tvorí súčasť mnohých jedál ako zelenina. Plodmi sú bobule ukryté v srdiečkovitých lapmášikoch, ktoré sú omnoho väčšie ako pri ovocnom druhu a neraz svojou rozmernosťou roztrhnú jemný obal oplodia. Môžeme sa stretnúť s odrodami, ktoré majú zelené, ale aj fialové plody. V kuchyni sa dá machovka využiť na sladko aj ako zelenina.
Stále je čo objavovať
V našom regióne už tiež poznáme donedávna neznáme druhy, ako sú cucamelon (mexická kyslá uhorka), ačokča (nazývaná aj paprikouhorka), lagenária (indická uhorka) či viac okrasný ako chutný jahodový špenát. Všetky tieto druhy sú vítaným spestrením a osviežením našich záhrad. Niektoré sa osvedčia viac ako iné, ďalšie nezaujmú a mnohé ostávajú v našom výsevnom repertoári dlhšie. Aké máte skúsenosti vy? Čo vás zaujalo na potulkách svetom alebo internetom a chceli by ste vyskúšať? Podeľte sa s nami o vaše dojmy a poznatky.
Text: Martin Kohútek
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Ak takto spotrebujete špenát, budete sa cítiť ako pri mori!
Zaplňte prázdne hriadky! Dve plodiny, ktoré môžete vysievať počas celého júla
Ako vydrží uskladnená zelenina dlhšie
Milovaný či nenávidený? Špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách
Ako úspešne zvládnuť jarné výsevy a neskôr sa tešiť z úrody
Akých chýb sa vyvarovať pri plánovaní záhrady pre krásu aj úžitok?
Pestujem Asiminu, drobné kiwi, figy, čučoriedky, a ešte nejaké drobnosti, mám ne…