Milovaný či nenávidený? Špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách

Špenát pestujeme skoro na jar alebo i na jeseň, keďže počas sucha a pri teplotách nad 25 °C rýchlo vybieha do kvetu.

Milovaný i nenávidený špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách

Špenát siaty (Spinacia oleracea) pestujeme pre prízemnú ružicu svetlo- až tmavozelených, rovných až bublinatých listov. Má krátke vegetačné obdobie, iba 45 – 70 dní. Listy konzumujeme čerstvé alebo tepelne upravené. Je bohatý na vlákninu, vitamíny A, B1, B2, B6, B9, B12, C, minerálne látky Ca, Fe, Mg, K. Používame ho najmä na prípravu prívarkov, polievok, vhodný je do zapekaných jedál z cestovín, pridáva sa do halušiek, pod mäso, do šalátov, omeliet, plniek, nátierok, smoothie, slaných rolád, nákypov.

Milovaný i nenávidený špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách

Niečo z botaniky

Listová čepeľ býva tvarovo veľmi rozdielna – oválna, elipsovitá, trojuholníkovitá. Kvetná stonka dorastá do výšky 50 cm. Kvety sú nenápadné, žltozelené, usporiadané v klbôčkach. Plod je jednosemenná nažka. Osivo je svetlohnedé, guľovité, s priemerom asi 3 mm. Špenát rýchlo klíči, preto sa používa aj ako značkovacia rastlina. Koreň špenátu je rozkonárený a plytký. Pamätáme na to pri kyprení pôdy počas vegetácie, aby sme ho nepoškodili.

Milovaný i nenávidený špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách

Do riadka alebo rozptylom

Špenát pestujeme na jar a na jeseň v II. prípadne v III. trati ako predplodinu, medziplodinu alebo následnú plodinu. Najvhodnejšie pôdy sú piesočnato-hlinité, dobre zásobené živinami. Optimálne pH je 7. Je náročnejší na vlahu. I keď krátkodobo znáša i teploty pod bodom mrazu, silné holomrazy ho poškodzujú.

Na jarný zber ho vysievame koncom februára, v marci i v apríli, na jesenný v auguste a začiatkom septembra. Vysievame ho do vlhkej pôdy do riadkov od seba vzdialených 15 – 30 cm, do hĺbky 1,5 – 2 cm. V riadku sa snažíme vysiať semienka redšie, na vzdialenosť 5 – 10 cm, aby mali rastliny dosť priestoru na tvorbu ružice. Výsevy môžeme zakryť netkanou textíliou na udržanie vlhkosti. Namáhavé ručné jednotenie však nebude potrebné, lebo priestor na rast sa uvoľní postupným zberom rastlín prebierkou. Iný spôsob výsevu je takzvaným rozptylom, do riadku širokého 10 – 15 cm. Vysieva sa špirálovito, akoby sa had plazil zboka na bok.

Milovaný i nenávidený špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách

Výnimočne možno špenát pestovať aj predpestovaním priesad. Priesady dopestujeme bežným spôsobom v parenisku, skleníku. Vysievame do debničky, na záhon, do zakoreňovačov, téglikov. Vysádzame v priebehu marca vo fáze 3 – 4 pravých listov do sponu 20 – 30 x 10 – 20 cm. Porast udržiavame bez burín, pravidelne kypríme až do zapojenia porastu a zavlažujeme.

Zberáme

Jarný zber začína v apríli, jesenný v septembri. V domácich podmienkach zberáme prebierkou, keď majú rastliny 5 – 6 pravých listov. Vytrhávame celú rastlinu aj s koreňom alebo odrežeme ružicu listov ešte pred kvitnutím, lebo neskôr listy horknú a nie sú chutné. Listy veľmi rýchlo vädnú, ak sú mokré a je horúco, môžu sa zapariť, preto ich urýchlene spracujeme. V čerstvom stave ich skladujeme zabalené v papieri v chladničke 3 až 5 dní.

Milovaný i nenávidený špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách

Ako mraziť špenát?

Listy špenátu konzervujeme mrazením. Vyberáme na to zdravé, zelené, najlepšie len mladé listy špenátu. Dlhé a hrubšie listové stopky odrežeme, lebo sú dosť vláknité. Listy mrazíme celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky, prípadne veľmi jemne, nie na úplnú kašu, rozmixované. Pred mrazením listy na krátky čas, asi na 1 minútu, zalejeme horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočíme, aby sa sparili, zmäkli. Vodu zlejeme, ochladíme ich studenou vodou a necháme odkvapkať na sitku. Vychladnuté listy vložíme do mikroténového vrecka, vytlačíme vzduch, zaviažeme a dáme zmraziť. Do vrecka vložíme toľko hmoty, aby sme mali dávku približne na jedno použitie. Balíček označíme menovkou a dátumom spracovania.

Milovaný i nenávidený špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách

Dobré rady

Pred kuchynským spracovaním listy špenátu preberieme. Žlté a zvädnuté vyhodíme. Dôkladne ich po jednom opláchneme studenou vodou, aby sme odstránili všetky zrnká pôdy, až potom listy ďalej spracúvame.
Listy špenátu obsahujú veľa vody. Preto ich dusíme, varíme, paríme len veľmi krátko, lebo strácajú objem. Ak si zo záhrady prinesieme plný košík špenátu, pripravíme z neho približne 4 porcie jedla.
Chuť špenátu zvýrazníme a spríjemníme nadrobno nakrájanou, do sklovita na oleji či bravčovej masti udusenou cibuľkou a so strúčikom cesnaku rozotretým so soľou.
Špenátový prívarok alebo polievku pridaním bešamelu nielen zjemníme, ale pripravíme aj viac porcií.
Tvrdšie, hrubšie stopky listov sa dajú pripraviť aj samostatne. Nemajú síce takú výraznú chuť ako samotné čepele listov, netreba ich však vyhodiť. Podusené na oleji s trochou cesnaku a soli poslúžia spolu so zemiakmi ako príloha k mäsu.
Rozmixovaný špenát môžeme zmraziť aj v plastových téglikoch alebo v silikónových formičkách. Po zmrazení ho vyklopíme, vložíme do mikroténového vrecka v množstve potrebnom na jedno použitie a opäť vložíme do mrazničky.