Mrkva nie je len oranžová! Každá farba v sebe ukrýva inú chuť a prospešné látky

Medzi záhradnými plodinami je viacero takých, bez ktorých si kuchyňu a varenie nevieme predstaviť. Jednou z nich je aj všeobecne obľúbená mrkva.

Jej popularita je daná najmä jej dostupnosťou. Mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie a pri minimálnej starostlivosti prináša slušné úrody. Okrem toho sa vyznačuje vynikajúcimi nutričnými vlastnosťami, predovšetkým vysokým obsahom betakaroténu, z ktorého si naše telo vyrába vitamín A. Obsahuje tiež vitamíny B, C a E, vápnik, pektín, vlákninu a biotín – všetko zabalené do príjemnej chuti.

Mrkvu konzumujeme surovú, či už nakrájanú ako pochúťku na zahryznutie, alebo v obľúbených šalátoch. Výborná je tiež strúhaná mrkva s medom a citrónovou šťavou. Varená či pečená sa používa v mnohých receptoch a kombináciách. Patrí medzi plodiny, ktoré sú po tepelnej úprave pre naše telo lepšie stráviteľné a výživnejšie. Pri surovej mrkve dokážeme spracovať len 25 % beta-karoténu, zatiaľ čo pri varenej alebo dusenej je to až 50 %.

Keď sa povie mrkva…

Mrkva patrí medzi rastliny, ktoré máme v kultivácii v záhradách, a zároveň sa jej divý predok, mrkva obyčajná (Daucus carota), vyskytuje aj v našej prírode. Často ju stretneme v divokej podobe, pričom jej vňať aj korene vydávajú charakteristickú vôňu, ktorá na túto príbuznosť poukazuje.

Keď sa povie mrkva, väčšina z nás si predstaví jej najrozšírenejšiu oranžovú podobu. Avšak, takúto farbu nemala vždy, a dnes sa opäť objavujú aj osivá mrkvy v rôznych farbách. Zaujímavé je, že prvé vyobrazenia mrkvy v staroegyptských chrámoch ju zobrazujú vo fialovej farbe. V Európe sa mrkva ako kultúrna plodina objavila približne v 12. storočí, pričom k nám prišla z oblastí dnešného Afganistanu, Pakistanu a Iraku.

Genetické rozbory ukázali, že medzi 10. a 18. storočím sa pestovali najmä žlté a fialové odrody. Dnes máme možnosť pestovať celú paletu farieb – od bielej cez žltú, oranžovú, červenú až po fialovú, takmer čiernu farbu.

Zdravotné benefity a chuť podľa farieb

Každý z farebných variantov mrkvy má svoje špecifické vlastnosti a dá sa povedať, že aj chuťovo sa odlišujú.

Biela mrkva

Biela mrkva je známa svojou jemnou, neutrálnou chuťou a vysokým obsahom vlákniny. Aj keď vláknina je prítomná vo všetkých druhoch mrkvy v podobnom množstve, biela mrkva neobsahuje karotenoidy, ktoré sú zodpovedné za farbu a niektoré zdravotné výhody farebnejších variantov. Hoci sa často používa ako krmivo pre zvieratá, v ľudskej výžive má rovnaké benefity ako ostatné farebné mrkvy. Je vhodná do jedál, kde nechcete, aby chuť mrkvy dominovala.

Žltá mrkva

Žltá mrkva obsahuje xantofyl a luteín, látky dôležité pre zdravie zraku. Tiež prispievajú k znižovaniu oxidačného stresu v tele, čo môže potenciálne znížiť riziko niektorých druhov rakoviny. Chuť žltej mrkvy je jemná, mierne sladká a nie tak intenzívna ako oranžová. V niektorých odrodách môže byť chuť bližšie k bielej mrkvy, ale s jemným nádychom sladkosti.

Oranžová mrkva

Najbežnejšia oranžová mrkva je bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Tento vitamín je kľúčový pre zdravie očí, imunitného systému a pokožky. Oranžová mrkva môže obsahovať aj menšie množstvá ďalších karotenoidov, ako sú luteín a lykopén, no nie v takom množstve ako žltá a červená mrkva. Betakarotén je silný antioxidant, ktorý znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a posilňuje imunitný systém. Oranžová mrkva má vyváženú, sladkú chuť. Vysoký obsah cukru jej dodáva výraznú sladkosť, ktorú poznáme z bežných mrkvových jedál a štiav.

Červená mrkva

Červená mrkva je výnimočná vysokým obsahom lykopénu a betakaroténu. Lykopén je známy ako silný antioxidant, ktorý prispieva k znižovaniu rizika rakoviny, najmä rakoviny prostaty. Okrem toho podporuje zdravie srdca a pokožky, čo z nej robí ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú podporiť celkové zdravie. Chuťou je podobná oranžovej ale môže mať mierne sladšiu a jemnejšiu chuť. Niektoré odrody môžu byť o niečo sladšie práve vďaka vysokému obsahu betakaroténu a lykopénu.

Fialová mrkva

Fialová mrkva vyniká vysokým obsahom antokyánov, čo sú tmavé farbivá s antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Obsahuje aj alfa a beta-karotén, ktoré prispievajú k zdravému zraku a posilňujú imunitný systém. Antokyány v fialovej mrkve sú známe pre svoj prínos pri znižovaní rizika srdcových ochorení, cukrovky a chronických zápalov. Okrem toho sa fialová mrkva môže vyznačovať jemne pikantnou chuťou, čo jej dodáva zaujímavý charakter.

Všeobecne platí, že čím je mrkva tmavšia (ako napríklad fialová alebo červená), tým viac môže obsahovať antioxidantov, ktoré môžu mierne ovplyvniť chuť a dodať jej pikantnejší alebo komplexnejší charakter. Naopak, bledšie mrkvy, ako biela alebo žltá, sú jemnejšie a neutrálnejšie.

Pre záhradkárov môže byť pestovanie nevšedných verzií známych či neznámych plodín príjemným spestrením. Farebná mrkva sa tak môže stať nielen ozdobou jedál, ale aj zaujímavou témou na rozhovory a zdieľanie pestovateľských tipov.

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Domácej vegete sa nič nevyrovná. Jedna ingrediencia vás prekvapí! Ako predĺžiť sezónu na zber zeleniny Viete, ako pestovať mrkvu a petržlen? Toto je pre úspech kľúčové Ešte nepestujete vo svojej záhrade mrkvu? Tieto fakty vás presvedčia, že by ste mali začať Ako úspešne zvládnuť jarné výsevy a neskôr sa tešiť z úrody Na sushi nepotrebujete surovú rybu. Vyskúšajte tieto plody z vlastnej záhrady!