Obľúbená i nenávidená cvikla: Prečo by nemala chýbať v žiadnom záhone a jedálničku?

Má svojich milovníkov, i zarytých odporcov. Nie každému chutí a jej zemitá chuť mnohých odradí. Napriek tomu patrí cvikla medzi našu najzdravšiu zeleninu a rozhodne sa oplatí zaradiť ju do jedálnička.

Cvikla prináša ľudstvu úžitok už tisícky rokov

Prvé zmienky o cvikle sú staré 3000 rokov a siahajú do Babylonie. Zaujímavý je fakt, že spočiatku sa konzumovali iba nadzemné časti, teda listy. Až oveľa neskôr sa začal využívať i koreň cvikly, väčšinou však iba na liečebné účinky.

Pred tisíckami rokov bolo teda použitie cvikly rovnomerne rozdelené, listy sa využívali v kuchyni a koreň v liečiteľstve. Za rozšírenie cvikly do Európy môžu starí Rimania. V období Rímskej ríše bola cvikla nesmierne obľúbenou potravinou, vďaka čomu sa postupne rozšírila do celej Európy s výnimkou severu, kde na pestovanie cvikle nie sú vhodné podmienky.

Grécka bohyňa Afrodita vraj vďačila za svoju krásu práve cvikle.

Superpotravina zo slovenských záhrad

Cvikla patrí medzi najzdravšie, najuniverzálnejšie a najdostupnejšie druhy zeleniny, ktoré môžeme v kuchyni využiť. Je škoda, že ju množstvo ľudí odmieta. Možno sú dôvodom, podobne ako v prípade špenátu, školské jedálne, ktoré nám ju doslova nútili často v nie práve vábne pripravenej verzii.

Cvikla obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, železo, draslík, fosfor, vápnik, horčík, sodík, meď, zinok, kyselinu listovú, betakarotén, antioxidanty betaín a betakyanín a množstvo iných zdraviu prospešných látok. Má významné antioxidačné účinky. Na druhej strane fakt, že sa u nás odjakživa cielene odporúčala v prípade anémie z nedostatku železa, je čiastočne mýtus. Cvikla železo síce obsahuje, no zároveň obsahuje aj dostatok oxalátov, vďaka ktorým sa železo v organizme nevstrebáva, má preto nízku biologickú využiteľnosť. Obsah oxalátov môžeme znížiť tepelnou úpravou cvikly. V prípade liečby anémie sa stále za najvhodnejší zdroj železa považuje mäso, predovšetkým hovädzie, jahňacie a, samozrejme, vnútornosti.

Vyhadzujete cviklovú vňať?

Cviklová vňať má silnejšie antioxidačné účinky ako mrkva, špenát, brokolica či zeler. Listy z cvikly teda po vytrhaní nevyhadzujte. Mladé, jemné lístky môžete pridať do šalátov, prípadne ich podávať samotné na spôsob hlávkového šalátu. Využiť ich môžete aj na tepelnú úpravu. Sú výborné ako prívarok, podobný špenátovému. Cvikové listy sa skvele hodia ja do smoothie. Tie najjemnejšie pridajte k čerstvej zelenine alebo k ovociu a zmixujte. Takto pripravený ranný drink vám dodá energiu, vitamíny i vlákninu na celý deň.

Cvikla podporuje trávenie

Konzumácia cvikly podporuje peristaltiku čriev. Ak vás trápi zápcha, s dôverou siahnite práve po cvikle. Obsahuje množstvo vlákniny, vďaka draslíku odvodňuje a odkysľuje organizmus. Okrem úpravy trávenia napomáha odbúravaniu toxínov v organizmu a chráni pečeň pred poškodením.

Cvikla má množstvo liečivých účinkov

Cvikla sa ako prvá voľba odporúča pri akýchkoľvek závažných ochoreniach, vrátane rakoviny. Práve onkologickí pacienti sa často stretnú s názorom, že pitím cviklovej šťavy sa vyliečia a nádory zázračne zmiznú. Napriek reálnym zdravotným benefitom cvikly treba tento mýtus upraviť. Pitím cviklovej šťavy sa ešte nikto zázračne nevyliečil. No pokiaľ ide o doplnkovú liečbu ku klasickej konzervatívnej liečbe, môže mať šťava z cvikly výborné liečivé účinky.

Dôležité je však mať na pamäti fakt, že nie každý žalúdok čistú cviklovú šťavu znesie. Opäť platí pravidlo všetko s mierou. Pokiaľ je vám cviklová šťava po chuti a nepociťujete nevoľnosť, určite jej dajte šancu. Zjemniť ju môžete pridaním mrkvy alebo jablka. Tak ako pri každej koreňovej zelenine a jej konzumácii v surovom stave, u cvikly platí dvojnásobne fakt, že je potrebné uprednostniť domáce pestovanie, biokvalitu alebo overeného poctivého domáceho dodávateľa cvikly.

13 dôvodov, prečo konzumovať cviklu

• je bohatým zdrojom antioxidantov
• má protirakovinové účinky
• zvyšuje imunitu
• chráni organizmus pred poškodením
• znižuje krvný tlak
• chráni cievy a tepny
• je vhodná pri diéte a detoxe, obsahuje takmer 90 % vody
• zlepšuje fungovanie mozgu
• bojuje proti demencii
• podporuje správne trávenie, pomôže pri hnačke i zápche
• je vhodná pri potravinových intoleranciách
• pôsobí močopudne, pomôže pri zápale močových ciest
• podporuje športový výkon

Tajomstvo chutne pripravenej cvikly

Cvikla má využitie v studenej, ako aj v teplej kuchyni. Z hľadiska výživy patrí medzi zeleninu, ktorá tepelnou úpravou nestráca živiny, práve naopak. Uvarená cvikla má vyššie množstvo niektorých minerálnych látok (napr. draslíka) ako surová. Varenie síce trvá dlhší čas, no takto upravená je lepšie stráviteľná. Pred varením však nezabudnite šupku dôkladne umyť. Cvikla je pripravená vtedy, keď do nej poľahky vojde vidlička. Uvarená sa výborne šúpe, horšie je to však so zafarbenými rukami. Môžete použiť rukavice alebo šupku jemne stiahnuť papierovým obrúskom.

Detoxikačná cviklová šťava

Čistú cviklovú šťavu znesie máloktorý žalúdok. Stráviteľnejšia je v kombinácii s mrkvou alebo s jablkom. Na prípravu smoothie používajte menšie a mladšie cvikle. Do mixéra vložte 2 malé cvikle, jednu mrkvu a jedno jablko, doplňte vodou a zmixované smoothie čím skôr po príprave vypite. Do nápoja môžete pridať aj šťavu z citróna.

Pripravte si rýchly a chutný cviklový šalát

Môžete použiť surovú alebo uvarenú cviklu, oba varianty sú rovnako chutné. Najemno nastrúhanú cviklu zmiešame s pretlačeným cesnakom, smotanou, okoreníme a osolíme. Necháme odležať a podávame ako prílohu k hlavnému jedlu alebo samostatne s čerstvým chlebíkom.

Cviklový „tatarák“

• 2 ks uvarenej cvikle
• 100 g mletých ovsených vločiek
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 menšia červená cibuľa
• soľ, mleté čierne korenie, štipka drvenej rasce
• strúhanka
• rukola alebo iný šalát

Cviklu uvaríme domäkka, ošúpeme a najemno nastrúhame. Pridáme prelisovaný cesnak, nadrobno nakrájanú cibuľku, ovsené vločky, osolíme a okoreníme.

Z pripravenej hmoty formujeme fašírky, zľahka ich obalíme v strúhanke a opečieme na panvici s olivovým olejom. Môžeme ich však pripraviť aj v rúre. Vytvarované fašírky poukladáme na plech vyložený papierom na pečenie a pečieme pri 200 °C približne 20 minút, otočíme na druhú stranu a ešte 10 minút dopekáme.

Podávame s rukolou alebo akýmkoľvek iným dostupným šalátom. Výborné sú aj podávané s opečeným pečivom potretým cesnakom.

Text: Zuzana Paprskárová
Foto: isifa/Shutterstock

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Na jeseň je roboty v úžitkovej záhrade stále dosť. Toto sú posledné práce, ktoré nás tam čakajú Jeseňou sezóna nekončí: Tieto druhy zeleniny sa dajú sadiť a vysievať aj teraz Cvikla: Vymeňte klasické recepty za nové a vyťažte z nej čo najviac pre zdravie Keď sezóna končí: Toto sú posledné práce v zeleninovej záhrade Veľký prehľad, kedy vysievať semená, vysádzať priesady a zberať obľúbené druhy plodovej a koreňovej zeleniny Júl v zeleninovej záhrade: Čo ešte môžeme sadiť a vysievať?