Ako pestovať šalát

Kým v minulosti sme mali hlávkový šalát na tanieri najmä na jar, dnes si môžeme s trochou snahy servírovať rôzne šaláty z vlastnej záhrady takmer celoročne.

Pestovanie šalátov v záhrade — Foto: Shutterstock

Môžu za to nielen novodobé odrody hlávkových šalátov, ktoré sa dajú pestovať od jari až do jesene, ale aj iné skupiny šalátov, napríklad rímske, kučeravé, trhacie či ľadové. Všetky spomínané sú príbuzné, navyše odvodené z jedného pôvodného druhu, na rozdiel napríklad od takzvaných ázijských šalátov, ktoré patria do inej čeľade.

História šalátu

Ako rodičovský druh bol identifikovaný šalát kompasový (Lactuca serriola), slovenské synonymum tejto rastliny je locika kompasová. Ide o stepnú rastlinu rozšírenú v južnej Európe, na Blízkom východe až po severnú Indiu a severnú Afriku. Odvíja sa z nej niekoľko tisícročná história „kultúrneho“ šalátu (Lactuca serriola var. sativa, dnes sa používa latinský názov Lactuca sativa).

Napríklad v starom Egypte boli nájdené reliéfy staré okolo 4500 rokov s rastlinou zobrazujúcou rímsky šalát. Neskôr sa šalát rozšíril po celom starovekom gréckom a rímskom svete, do strednej Európy sa dostal pomerne neskoro, pravdepodobne až v časoch Karola Veľkého.

Listy a kvety šalátu

Všeobecne je šalát jedno- až dvojročná bylina, s listami typicky usporiadanými do listovej ružice. Listy sú nedelené, hladké alebo viac či menej bublinkaté, s celým alebo pílkovitým okrajom. Cieľom nášho pestovania sú práve krehké listy, či už v ružici, v hlávke, alebo trhané samostatne. Pri niektorých odrodách sa dá použiť aj hlúb.

Žlté kvietky vyrastajú v súkvetí na stonke vysokej 30 až 100 cm, ale bežne sa s nimi nestretneme, pretože šalát pozberáme skôr. A má to aj jednoznačný dôvod, listy šalátu, ktorý sa chystá kvitnúť alebo už kvitne, obsahujú veľa horkých látok, a tým sú pre nás na konzum nevhodné.

Rozdelenie do štyroch skupín

Šalát v súčasnosti v našej kultúrnej oblasti delíme do štyroch hlavných skupín:

šalát hlávkový (Lactuca sativa var. Capitata),
šalát trhací a kučeravý (Lactuca sativa var. crispa),
šalát rímsky (Lactuca sativa var. longifolia),
šalát ľadový (Lactuca sativa var. capitata nidus tenerimma).

Spoločné majú to, že ide o rastliny s relatívne krátkym vegetačným obdobím, ktoré možno pestovať aj ako predplodiny pred plodovou zeleninou alebo ako následné plodiny po skorých jarných plodinách (po hrachu, reďkovkách), ale aj napríklad po skorých uhorkách, cibuli alebo cesnaku.

Ako pestovať šalát

Pôdu pre šaláty neprehnojujeme, mohli by totiž do listov ukladať vysoké množstvá dusičnanov, ktoré nevedia využiť, čo pre nás nie je zdravé. Majú rady kyprú humóznu pôdu obohatenú o preosiaty kompost. Vyžadujú pravidelnú zálievku. Mulč udržiava vlhkú pôdu a obmedzuje rast burín.

Choroby a škodce nie sú časté, s výnimkou slizniakov, ktoré dokážu veľmi rýchlo zničiť celý porast. Okrem účinných chemických modrých granuliek sa pri ekologickom pestovaní používa najmä zálievka s parazitickými nematódami, ktoré slizniaky napadnú a zabijú.

Pre väčšinu šalátov je vhodné slnečné stanovište až ľahký polotieň. Pri letnom pestovaní uprednostníme skôr polotieň, prípadne ich v extrémne horúcich a slnečných dňoch pritieňujeme bielou netkanou textíliou.

Kedy vysievať šalát

Vysievame v interiéri na okno, do pareniska či skleníka, aby sme predpestovali priesady, ale tento krok môžeme aj vynechať a pestovať ich z priameho výsevu. Vysievame zvyčajne do riadkov, a keď sa objavia dva pravé listy, pikírujeme, pri priamom výseve môžeme i pretrhávať.

Vysádzame ich do rozstupov odporučených pre tú-ktorú odrodu. Pri letnej výsadbe alebo keď je na jar horúco, rastliny na deň až dva zakryjeme napríklad keramickým kvetináčom obráteným hore dnom, čo ich ochráni pred prudkým slnečným žiarením a intenzívnym vyparovaním. Výrazne tak zvýšime ich šance zakoreniť.

Vysievanie semien šalátu — Foto: Shutterstock

Pôdu udržiavame vlhkú, no nie premokrenú. Zberáme priebežne, ako dorastajú. Na postupný zber vysievame a vysádzame v menších množstvách, ale priebežne.

Text: Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada