Práve začínajú dozrievať. Popri cestách, ale aj v parkoch, pri starých družstvách, či v zabudnutých ovocných sadoch. Mirabelky, ktorých skutočné meno ostáva pre mnohých stále skryté. Ovocie, ktoré sa nachádza niekde na polceste medzi čerešňou a ringlotou.
Malé, guľaté, žlté či červené, s kôstkami, veľmi šťavnaté, cukornaté a kyslé zároveň, plné vitamínov a minerálov.
Ak sa pýtate, či stojí za to nájsť si nejaký stromček mimo frekventovanú cestu, nazbierať plody a spracovať, po prečítaní tohto článku si určite nájdete odpoveď.
Zber
Plody sa zbierajú ľahko a rýchlo. Zrelé mirabelky doslova ostávajú v rukách. Obťažkávajú rodný stromček neraz až k zemi, takže vám s tým môže pomôcť aj malé dieťa. Konáre má ohybné, pritiahnete si aj tie sladšie horné kúsky.
Plody sú prevažne zdravé, málokedy červivé. Z troch vedier som našla jediného červíka a pár kúskov bolo nahlodaných nejakým hmyzom, no 99,5 % z toho, čo nazbierate, je v poriadku.
Odkôstkovanie
Áno, toto by mohlo človeka odradiť. Ale len na prvý pohľad. Odkôstkovať mirabelku nie je o nič ťažšie ako čerešňu či višňu.
Využívam na to ten istý základný odkôstkovač, investícia približne 5 eur, vydrží vám veky. Pri odskakovaní kôstok treba rátať s tým, že mirabelky sú veľmi šťavnaté a aj napriek kyslosti majú veľa cukru, takže po tom, kto sa s nimi piplal, ostanú lepkavé fŕkance. No nič dramatické, čo by nešlo ľahko zmyť.
Chuť a vôňa
Bez výhrad. Môže to byť samozrejme otázka vkusu, ale je to kyslasto-sladké voňavé ovocie slivkového druhu s malou kôstkou, ktorú vie vypľuť aj naša 17-mesačná dcéra.
Tipy na využitie
S mirabelkami sa dá urobiť všetko, čo aj z iných podobných plodov, čiže všetko, čo ide z čerešní, sliviek či ringlôt. A teda hlavne jesť čerstvé. O krem toho som napiekla lekvár, zavarila, nasušila v sušičke a vyrobila ovocné kože. Kto je zvedavý na detaily, čítajte ďalej.
Pečený mirabelkový jäger-lekvár so škoricou
Ide o vlastný výmysel, ale inšpirovaný viacerými receptmi. Na ten môj budete potrebovať:
- cca 2 kg mirabeliek (vážené v neodkôstkovanom stave)
- 300 g cukru
- mletá škorica
- za kalíšok Jägermeistra
- trošičku octu
Odkôstkované mirabelky postupne navrstvíme do misky a zasýpame cukrom. Necháme vo vzájomnom objatí na noc v chladničke. Ráno ponorným mixérom čiastočne rozmixujeme hmotu, kto nechce nechať kúsky, môže rozmixovať aj dôkladne.
Rozpálime si rúru na 200°C. Následne do mirabelkovej hmoty pridáme pochutiny ako škoricu a alkohol. V tomto sa ale fantázii medze nekladú. A rovnako nebude chybou tam ani nič nepridávať. Ale keď, tak zrejme radšej menej ako veľa.
Kým sa rúra postupne zahrieva, ešte pripravíme plech. Niekto to nerobí, niekto áno, mne sa to osvedčilo, lebo sa naozaj nič neprilepilo – takže finta znie – potrieť octom. Vyberáme plech s vyššími stenami. Spodok a boky potrieme octom. Jablčným alebo aj obyčajným. Len navlhčiť utierku a potrieť.
Vylejeme na plech ovocnú hmotu a dáme piecť. Keď mirabelky bublú, znížime teplotu na 130-140 °C. Ja som každú polhodinu premiešala, vyšlo mi to na celú a pol a bolo to veľmi praktické.
Lekvár je hotový keď má super konzistenciu, drží na lyžičke, alebo v ňom lyžička stojí. Komu ako je príjemné. Ja som aj koštovala, môj bol po 2 a pol hodine dostatočne hotový. Naložíme do fľašiek, otočíme ich na polhodinu hore dnom a už necháme potom len voľne vychladnúť, hotovo.
Zavárané mirabelky s klinčekmi
S klinčekmi preto, lebo si túto kombináciu mirabelky priam pýtajú. Nadýchate sa toho ovocia a spýtate sa, či by to čosi nechcelo a ono by to chcelo klinčeky.
Inak nemám nejaký špeciálny postup. Časť som zavarila celé s kôstkami a jednu prémiovú fľaštičku bez. Sladký nálev v pomere cukor:voda – 1:4.
Sušené mirabelky
Sušené mirabelky sú omnoho lepšie ako som si myslela hneď po ich dosušení. Sprvoti sa totiž javili veľmi tuhé, nepríjemné na žuvanie. No musím na poslednú chvíľu editovať túto pasáž. Po jednom dni od uzavretia sušených mirabeliek do sklenej nádoby pekne „povolili“, jemne odtuhli a sú veľmi chutné a požuť sa dajú rovnako dobre ako akékoľvek iné sušené ovocie. Postup je úplne jednoduchý.
Odkôstkované mirabelky som naložila do sušičky. Najprv bez rozmyslu, no rýchlo som prišla na to, že musia ležať šupkou na site a nie dužinou na site, lebo tá sa v procese sušenia prilepí. Sušila som na najvyššom stupni a občas skontrolovala v akom sú stave. Sušenie trvalo niekoľko hodín. Zo sušičky putovali vychladnuté do uzatvárateľnej nádoby.
Mirabelkové kože
Mirabelkové ovocné kože sú výborné. Odkôstkujeme a treba sa zbaviť aj tuhých šúp, takže pomixujeme a následne prepasírujeme.
Pridávam k nim vždy banán, nielenže ich osladí, ale sa vyslovene k nim aj hodí. A pre exotiku som pridala veru aj mletú škoricu. Dáme sušiť na slnko a o pár hodín stiahneme z papiera na pečenie.
Tentoraz som porciovala pomocou cik-cak nožníc, aby boli zase raz trošku iné.
A aj keď je manžel spokojný, že mu nechávam „odpad“ z pasírovania bežne do kvasu, začala som si odkladať aj ten. Usušiť na slnku podobne ako kože a bude súčasť zimných čajových zmesí.
Mirabelkovica
Takmer som zabudla! Popri všetkých vyššie spomínaných dobrotách, aj tak najviac mirabeliek treba do kvasu. Je to super, lebo tam idú celé, netreba nič, žiadne odkôstkovanie, len nazbierať a šup s nimi do suda.
Minuloročná 52 %-ná mirabelka môjho manžela je veru lahodná.
Doplnenie k článku:
Rada by som doplnila, že ovocie v článku je myrobalán. Ľudovo sa u nás všetky tieto plody zvyknú volať síce mirabelka, ale teda väčšinou sú rozšírenejšie myrobalány, presný botanický názov v latinčine Prunus cerasifera. Všetko ostatné v článku platí. Viac o tom píšme v článku:
Text a foto: Martina Töröková
Zaujal ma clanok, ktory dnes pribudol na tomto webe o mirabelkach, ktore su vlas…