Parenisko, fóliovník, či skleník? Pomôžeme vám s výberom

V parenisku, fóliovníku a v skleníku predpestujeme priesady, urýchlime zber, zvýšime úrodnosť a kvalitu, prípadne rozšírime sortiment o rastliny so špecifickými požiadavkami.

Pýtate sa, čo z toho si máte zaobstarať? Pokúsime sa odpovedať. Všetky tri stavby majú svoje prednosti i nedostatky, závisí od uhla pohľadu a od toho, na čo ich budeme využívať.

V porovnaní s pareniskom je veľkou prednosťou fóliovníka a skleníka ich výška a zvyčajne i veľkosť, takže v nich priamo vieme pracovať. Ak si zabezpečíme police alebo stoly, spríjemníme si tak aj jarné prípravné práce, keď je vonku ešte sychravo. Parenisko využijeme samostatne, ale i v kombinácii s fóliovníkom alebo skleníkom. Má význam najmä na jar, keď ho používame na predpestovanie priesad, rýchlenie reďkoviek a šalátov. V lete sa dá používať ako bežný záhon.

Mikroklíma fóliovníka a skleníka

Pre skleník aj fóliovník platí, že chránia rastliny, aj nás pri práci s nimi pred nepriaznivým počasím, predovšetkým skoro na jar. Z dôvodu veľkého objemu uzatvoreného vzduchu sú vo vnútri menšie teplotné výkyvy, čo pozitívne ovplyvňuje rast a zrenie plodín. Ak dovnútra umiestnime zásobnú nádrž na závlahovú vodu, jej teplota sa prispôsobí vnútornej teplote. Pri zálievke rastlín tak predídeme teplotným šokom s následným spomalením rastu.

Skleník aj fóliovník môžeme pristaviť k južnej, juhovýchodnej či juhozápadnej stene domu alebo chaty. Využijeme tak tepelnoizolačnú a tepelnoakumulačnú vlastnosť steny a zužitkujeme odpadové teplo z budovy. V prípade bielej steny poslúži aj odraz svetla, rastliny tak budú intenzívnejšie osvetlené.

Stabilný skleník

Kým skleník je stabilná stavba, dobre odolná proti zmenám a výkyvom počasia, slúžiaca dlhé roky, fóliovník má zvyčajne kratšiu životnosť.

Skleník sa umiestňuje na pevné základy, ktoré môžeme hĺbkovo tepelne izolovať pred zimným premŕzaním zboku a zospodu. Väčšinou má otváravé dielce, cez ktoré sa dá vetrať, pričom účinnejšie je vetranie cez strechu.

Môžeme si ho nechať vyrobiť na mieru alebo zakúpiť už hotový model, čo spravidla vyjde lacnejšie. Ani svojpomocná stavba nemusí byť pritom lacnejšia ako prefabrikovaný model. Všeobecne ale platí, že vyššiu vstupnú investíciu skleníka posudzujeme v súvislosti s jeho dlhou životnosťou, minimálnou údržbou, poveternostnou odolnosťou a inými prednosťami. Vyhrievaný skleník je investične a prevádzkovo finančne náročnejší, a preto sa oplatí najmä tam, kde jeho produkciu vieme aj finančne zúročiť.

Finančne výhodnejší fóliovník

Svojpomocná výstavba fóliovníka môže byť v tej najjednoduchšej forme veľmi lacná, najmä ak na kostru využijeme už použitý materiál. Nižšia vstupná investícia ale nemusí byť výhrou z dlhodobého hľadiska. Stavba ako taká je menej stabilná a odolná, následná starostlivosť je náročnejšia. Podľa potreby, často po zime alebo po víchrici, opravujeme poškodené miesta lepením. Fóliu ako celok meníme dokonca každé dva až štyri roky. Veľkou výhodou fóliovníka bez základov ale je, že ho môžeme po čase ľahšie presunúť na iné miesto. To oceníme najmä v prípade, že pôda je na danom mieste už vyčerpaná alebo zamorená chorobami.

Krycia fólia z polyetylénu, v porovnaní so skleníkovým sklom, prepúšťa až 75 % UV slnečného žiarenia, sklo takmer O %. Táto časť spektra je dôležitá jednak pre pestovanie priesad, ktoré sa následne vysádzajú von (pretože si na slnko postupne zvykajú), ale aj pre mnohé zeleniny. Zistilo sa totiž, že spektrum, ktoré sa blíži k prirodzenému slnečnému spektru, iniciuje v rastlinách vyššiu tvorbu bielkovín, podobne ako je to vonku. Veľmi citeľné je to napríklad
pri karfiole. Pri dlhšej práci pod takouto PE fóliou si však dávame pozor a používame ochranný krém, keďže tu slnko opaľuje.

Letná ochrana

Kým v prechodných obdobiach chceme, aby do fóliovníka alebo skleníka preniklo čo najviac slnečného žiarenia, v lete je neraz nevyhnutné rastliny vo vnútri pred slnkom, najmä jeho tepelnou zložkou, chrániť. Z tohto pohľadu je pre rastliny najhoršie číre sklo. Na ochranu používame tieniace nátery, rohože a textílie.

Najčastejším a najjednoduchším spôsobom ochrany je sklo natrieť náterom z vápna, ktorý je neskôr možné odstrániť kefou. Použiť sa dajú aj špeciálne tieniace textílie alebo bambusové či trstinové rohože, ktoré môžeme pripevniť na strechu z vonkajšej strany. Rozhodne tiež nezabúdame na výmenu horúceho vnútorného vzduchu vetraním.

Jednoduchá stavba pareniska

Stavbu pareniska zvládne každý šikovný domáci majster. Tvorí ho drevený doskový rám, ktorý môžeme jednoducho zhlobiť z dosák, najlepšie borovicových.

Využiť sa dajú aj drevené zvyšky. Rám je na zadnej strane, otočenej na sever, vysoký asi 40 cm a na prednej 30 cm, takže okno naň položené bude šikmo obrátené na juh. Bežná šírka je 1,5 m, aby rastliny v ňom boli dobre prístupné z obidvoch strán. Dĺžka by mala byť 2, 3 či 5 m. Bočné steny s pozdĺžnymi doskami priklincujeme v rohoch na drevené hranoly 5 × 5 × 50 – 60 cm, impregnované proti hnilobe a na konci zašpicatené, aby sa dali do pôdy zatĺcť. Ak nemáme impregnovaný hranol, aspoň ho opálime.

Zvnútra môžeme na drevený rám pripevniť tepelnoizolačnú dosku z polystyrénu potiahnutú kašírovanou fóliou. Na zakrytie pareniska sa používajú staré okná či iné pevné priesvitné plasty. Provizórne použijeme rámy okien potiahnuté polyetylénovou fóliou.

Ako v ňom pestovať?

Keďže sa pôda v parenisku intenzívne využíva, meníme ju častejšie (raz za jeden – dva roky), za zdravotne čistejšiu, nezamorenú hubami a škodcami a za výživnejšiu, bohatú na humus. Počas slnečných dní parenisko vetráme, lebo vysoké teploty nad 30 °C môžu rastliny poškodiť alebo zablokovať ich fotosyntézu. Počas teplých dní kryt otvoríme naplno alebo ho dáme celkom nabok, čo rastliny pripraví na priame slnečné žiarenie. Okná udržujeme čisté, aby mohla fotosyntéza bežať na plné obrátky.

Na noc alebo v chladných jarných dňoch okná prekryjeme tepelnoizolačnými slamenými rohožami či polystyrénom a opatrne ich zaťažíme proti vetru. Naopak, v lete pri slnečnom úpale nie je problém parenisko prekryť riedkymi tieniacimi rohožami alebo natrieť okná nabielo vápenným mliekom. Zavlažujeme vlažnou, nie studenou vodou, aby sme predišli tepelnému šoku pestovaných rastlín, inak sa zabrzdí rast a oddiali zber. Vyhýbame sa chemickej ochrane, uprednostníme biologickú či mechanickú.

Studené alebo teplé parenisko?

Podľa vyplnenia pestovateľského priestoru môžeme mať tzv. studené a teplé parenisko. Aký je medzi nimi rozdiel? V obidvoch typoch pareniska používame ako substrát pôdu dobre premiešanú s väčším množstvom preosiateho zrelého kompostu v hrúbke asi 30 cm.

V studenom parenisku už nie je nič iné, ohrieva sa iba slnečným žiarením. Teplé parenisko okrem slnka vyhrieva odspodu rozklad organického materiálu. Pod vrstvu substrátu umiestnime väčšiu vrstvu ušliapaného hnoja, ideálne konského. Ak nemáme hnoj, nahradíme ho rozkladajúcim sa horúcim kompostom, prípadne zmiešaným s lístím alebo slamou, do ktorého pridáme dusíkaté hnojivo na podporenie rozkladu.

Ako vylepšiť parenisko?

Pareniská môžeme opatriť relatívne jednoduchým automatickým otváraním okien na zabezpečenie vetrania priestoru. Od pravidelnej zálievky nás odbremení do pôdy ponorená priesaková hadica na zavlažovanie. Proti krtom, hlodavcom a krtonôžkam ho chránime hustou kovovou sieťovinou zakopanou do podložia. Proti slimákom ho opatríme protislimačou zábranou vytvorenou okolo pareniska či priamo zvonka na jeho bočných stenách.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Jednoduchá malá stavba pomôže odštartovať sezónu skôr. Z čoho ju postaviť? Ako využiť parenisko čo najlepšie Kedy vysádzať priesady paradajok? Spoznajte tajomstvo ich úspešného pestovania Spoznajte zásady úsporného skleníka Cuketa alebo cukina? Takto si ju ľahko dopestujete. Viete, čo robiť, ak kvitne, ale nerodí? Vyvýšený záhon krok za krokom: Bohatá úroda bez namáhavej starostlivosti