Karfiol a brokolica patria do skupiny hlúbovín. Na rozdiel od listových druhov sa však pestujú pre jemné zdužnatené súkvetie, ktoré sa na rastline objavuje už v prvom roku.
Ostatné hlúboviny sú pritom dvojročné, čiže zakvitnú až druhý rok pestovania. Ťažšie predstaviteľné je dnes to, že rôzne druhy vrátane karfiolu či brokolice boli vypestované z pôvodného typu kapusty obyčajnej, ktorá sa vyskytuje na európskom pobreží Stredozemného mora a Atlantického oceánu. Botanicky patria do čeľade kapustovité (Brassicaceae).
Lahodné a diétne
Dávno sú preč časy, keď sa karfiol pestoval ako jemná lahôdková zelenina iba v južnej Európe a brokolica, kel špargľový, bola v našich končinách úplne neznáma. Oddávna patrili a dodnes patria k hodnotným základným zeleninám, bez ktorých sa nezaobíde už ani slovenská kuchyňa. V našom klimatickom pásme sa pestujú najmä v lete a na jeseň.
Karfiol i brokolica sú ľahko stráviteľné, ich kuchynská úprava je jednoduchá a rýchla, a aj preto sú také obľúbené. Obsahujú menej vlákniny ako ostatné hlúboviny. Ružice sú chutné čerstvé – surové, ale i upravené varením, smažením, pečením, grilovaním, zaváraním. Veľmi dobre sa hodia aj na mrazenie.
Karfiol je nielen biely
Karfiol (Brassica oleracea convar. var. botrytis) pochádza pôvodne z oblasti Stredomoria, kde sa pestuje celoročne pre mohutné biele zdužnatené súkvetie. Ružičky sa tvoria na krátkej zdužnatenej byli. Tvar ružice je väčšinou typicky plocho-guľovitý a jej hmotnosť býva okolo 0,7 – 1,5 kg. Vyšľachtené sú aj odrody netradičnej farby – fialové, oranžové ažlté.
Vegetačné obdobie skorých odrôd je 60 – 100, poloskorých okolo 120, neskorých až 160 – 200 dní. V druhej polovici vegetácie, ak sme ružice nepozbierali, z nich vyrastú byle so žltými kvetmi. Plodom je valcovitá šešuľa, v ktorej sú ukryté guľaté červenohnedé semená s priemerom cca 3 mm.
Nároky na prostredie
Karfiol patrí medzi náročnejšie hlúboviny. Najvyššie úrody dosahuje v mierne teplom a vlhkom prostredí, dôležitá je vysoká vzdušná vlhkosť. Ideálne je pestovať nielen karfiol, ale vôbec všetky hlúboviny v blízkosti vodných plôch, z ktorých sa vyparuje voda, ovzdušie je teda vlhké.
Najlepšie je pestovať ho v prvej trati po vyhnojení pôdy maštaľným hnojom, kompostom, pretože má vysoké nároky na obsah humusu. Vhodné sú hlinité pôdy s dobrou zásobou pohotových živín a stopových prvkov, na ktorých nedostatok je citlivý. Nedostatok molybdénu vplýva na tvorbu ružíc, ktoré sa netvoria, hovoríme o „vyslepnutí“ karfiolu. Ak sa aj ružice vytvoria, sú hnedé a horké. Deformujú sa i listy, zmenšujú sa listové čepele. Tento problém sa prejavuje najmä v kyslých pôdach. Rastlinám ho dodáme formou molybdénanu sodného alebo amónneho. Nedostatok bóru sa prejaví hnilobou rastového vrcholu – srdiečka.
Ako pripraviť pôdu?
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Dávku fosforečno- draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie. Na jar záhon plošne urovnáme, rozdrvíme hrudy, zlikvidujeme burinu a okrem spomínaného fosforečno-draselného hnojiva pridáme i štartovaciu dávku dusíkatého hnojiva.
Mohlo by vás zaujímať: Kaleráb, karfiol, kapusta, kel: Ako si vypestovať chutné hlúboviny?
Predpestovanie priesad
Osivo skorých odrôd vysievame už od konca januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujeme. Približne 10 – 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme – vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody. Ak sme v tomto roku výsev v januári nezvládli, nič nie je stratené, karfiol možno pestovať aj z priamej sejby v júli.
Výsadba priesad
Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami. Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Rastlina je totiž v dospelosti mohutná s veľkými obalovými listami. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou. Rastliny majú takto zabezpečenú zásobu vody a netvorí sa pôdny prísušok ako pri zálievke až po vysadení.
Priamy výsev
Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona. Vysievame redšie, buď do riadku, alebo naširoko. Pri výseve do riadku možno semeno vysievať husto a po vytvorení pravých listov priesady vysadiť na vzdialenosť 50 – 60 × 40 – 50 cm. Podobne ako pri výseve naširoko je nevýhodou, že veľa rastlín vyhodíme, lebo sú slabé, tenké, vytiahnuté či krivé.
Pri kvalitných hybridných F1 odrodách, ktoré sú i drahšie (za 50 ks semien v malospotrebiteľskom balení zaplatíme cca 2,50 €), môžeme vysievať i presne, čiže do riadkov od seba vzdialených 50 – 60 cm a v riadku na vzdialenosť 40 – 50 cm. Ušetríme si tak osivo aj namáhavú ručnú prácu pri jednotení.
Ošetrovanie počas vegetácie
Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť. Zavlažujeme, prihnojujeme zvyšnou tretinou hnojiva a ošetrujeme proti chorobám, ako sú nádorovitosť koreňov hlúbovín, „vyslepnutie karfiolu“, baktériová škvrnitosť, pleseň kapustová, a škodcom – mlynárik kapustový, mora kapustová, molička kapustová, skočky, voška kapustová, molica lastovičníková.
Postupný zber
Ružice zbierame postupne, ako dozrievajú, lebo sa vyvíjajú nerovnomerne. Priemer by mal byť pri zbere okolo 16 – 25 cm. Odrežeme ju s niekoľkými vnútornými obalovými listami, ktoré ju chránia pred poškodením. Skoré odrody zberáme začiatkom júna, letné v priebehu júna až septembra, jesenné od polovice septembra do polovice novembra.
Zelené zdravie – brokolica
Botanicky sa brokolici hovorí aj kel špargľový (Brassica oleracea var. asparagoides, syn. convar. italica). Pochádza pravdepodobne z Apeninského polostrova. Vzhľadom sa podobá karfiolu, akurát má mohutnejší vzrast a výšku až 40 – 60 cm. Ružica je menej kompaktná a chuťou pripomína špargľu. Obsahuje viac vitamínov ako karfiol. Ružica dosahuje hmotnosť 0,40 – 0,60 kg. Podľa odrody môže byť nielen zelená, ale i žltá až fialkastá. Jedlé sú aj mladé listy brokolice, v porovnaní s karfiolom sú oveľa jemnejšie.
Nároky na prostredie
Požiadavky na pestovanie a ošetrovanie sú podobné ako pri karfiole. Najlepšie sa jej darí v stredne ťažkých, kyprých pôdach, ktoré dobre hospodária s vodou. Záhon treba dobre zásobiť živinami a humusom. Má krátke vegetačné obdobie od výsevu po zber, okolo 70 – 90 dní. Brokolica pestovaná v jarnom období je pri vyšších teplotách náchylná vybiehať do kvetu, preto sa odporúča jesenné pestovanie.
Optimálna teplota pri pestovaní je 10 až 25 °C. Znáša však i vysoké letné teploty či krátkodobý pokles teplôt do –5°C. Vyžaduje slnečné stanovište s dostatkom vlahy. Darí sa jej aj vo vyšších nadmorských výškach, v horských dolinách s vyššou vlhkosťou vzduchu. Je tiež náročná na mikroelementy molybdén a bór.
Pestovanie, ošetrovanie
Pestujeme ju z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad. Na zber v júni ju vysievame na jar – v marci až apríli. Na jesenný zber v októbri až novembri ju vysievame koncom mája až do začiatku augusta. Výsev robíme do riadkov vzdialených od seba 60 cm, v riadku tiež na 60 cm alebo nahusto, pričom neskôr rastliny jednotíme alebo rozsadíme.
Ošetrovanie spočíva v kyprení až do zapojenia porastu a v zálievke. Po objavení sa ružíc zálievku obmedzíme.
Kedy zberať brokolicu
Za slnečného a horúceho počasia súkvetie veľmi rýchlo narastie do konzumnej zrelosti, preto treba zber často opakovať.
Zdužnatené zelené súkvetie odrezávame, keď dosiahne priemer 8 až 25 cm, a to so stonkou dlhou 10 až 20 cm. Stonka je jemnejšia ako v prípade karfiolu, preto ju pri kuchynskej úprave neodstraňujeme.
Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay.com
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Hlúboviny po celý rok: Čo robiť, aby bola úroda čo najväčšia?
Ako pestovať kaleráb a ktorý nezdrevnatie?
Kedy vysievať semená a vysádzať priesady kapustovej zeleniny, listovej zeleniny a strukovín?
Apríl v znamení výsevov zeleniny: Všetko, čo by ste mali vedieť, aby ste sa tešili z krásnej úrody
Ochutnali ste už romanesco? Je chutnejšie ako brokolica a karfiol!
Cuketa alebo cukina? Takto si ju ľahko dopestujete. Viete, čo robiť, ak kvitne, ale nerodí?
Ma niekto sortu hurmikaki ktora nie je trpka, ktora sa da jest rovno zo stromu b…