Ak raz ochutnáte paradajky z vlastnej záhrady, po tých v obchode už zrejme tak skoro nesiahnete. Domáce paradajky sú voňavejšie, plné slnka a chuti. Aj pri ich pestovaní sa však môžeme stretnúť s nepríjemnosťami. Za niektoré môže pestovateľská chyba, iné majú na svedomí choroby a škodce.
Najčastejšie chyby pri pestovaní paradajok
Príliš skorý výsev semien
Áno, chybu môžeme urobiť už v prvom kroku, ktorým je výsev semien. Ak neplánujeme pestovať paradajky v skleníku alebo fóliovníku, optimálny čas na výsev je okolo polovice marca. Rastliny zo skorších výsevov sú často príliš tenké a slabé. Tento krok už máme v aktuálnej sezóne za sebou, ale v tej budúcej si na to určite spomeňte.
Výsadba sadeníc bez predošlého otužovania
Ak rastliny približne od konca apríla do prvej polovice mája neotužujeme, slnko môže časť listov spáliť. Prejaví sa to hnedými alebo svetlými škvrnami na listoch a odumieraním časti pletív. Rastlina potom potrebuje dlhší čas, aby sa uchytila a poriadne naštartovala v raste, čím si oddialime úrodu. Odumreté a poškodené pletivá sú aj náchylnejšie na choroby.
Výsadba na zlé miesto
Paradajky obľubujú svetlo a teplo. Ideálne je vybrať miesto, ktoré je súčasne chránené pred vetrom. Vyhneme sa však miestam, ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu počas celého dňa. Treba myslieť na to, že intenzívne slnečné žiarenie môže spôsobiť prehriate pletiva, čo sa prejaví nedostatočným vyfarbením plodov okolo stopiek. Predísť tomu vieme aj prekrytím rastlín bielou netkanou textíliou a nevylamovaním všetkých listov na rastline.
Nestriedanie plodín
Paradajky sú rastliny prvej trate. Pokiaľ je to možné, nepestujte ich na mieste, kde ste v predošlom roku pestovali papriky, zemiaky, baklažány a inú plodovú zeleninu.
Odstraňovanie listov a nevyštipovanie zálistkov
Rastlinám odstraňujeme len spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy, alebo listy, ktoré sú poškodené Zbytočným nadmerným odstraňovaním listov sa oberieme o chuť, pretože listy sú „továrňou“, ktorá produkuje stavebné látky pre rastlinu aj plody. Pri kolíkových odrodách nezabúdame pravidelne vylamovať bočné výhonky.
Nesprávna závlaha
Rastliny nikdy nezalievame na listy. Polievame odstátou vodou. Rastliny na záhonoch a vo vegetačných nádobách je najlepšie zalievať skoro ráno, prípadne v nočných hodinách. Keďže je chladnejšie, vlaha sa v pôde udrží dlhšie a rastliny majú šancu lepšie ju zužitkovať. Vždy však musíme dbať na to, aby substrát pred každou ďalšou zálievkou mierne preschol. Je to dôležité, pretože tak sa ku koreňom dostane vzduch, ktorý je nevyhnutný na ich rozvoj. Vodu, ktorú dodáme rastlinám ráno, naplno využijú. Okolie paradajok môžeme prikryť vrstvou sena, alebo tenkou vrstvou pokosenej trávy. Zabránime tak nadbytočnému odparovaniu vlahy.
Zatvorený skleník alebo fóliovník
Paradajky sú samoopelivé, ale pre svoje opelenie potrebujú prievan, alebo aspoň manuálne jemné potrasenie rastlinou. Problémom môže byť aj príliš vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá so sebou prináša hubové choroby. Preto skleník alebo fóliovník pravidelne vetráme.
Nedostatok vápnika v pôde
Prejavuje sa vo forme nekrózy kvetného konca plodov rajčín. Porucha je dôsledkom nedostatku vápnika v pôde. Problém vieme vyriešiť postrekom na listy prípravkom s vyšším množstvom vápnika, napríklad Florasin Calcium Plus .
Nepravidelná zálievka
Pri náhlej zmene pestovateľských podmienok zvyknú plody praskať. Najčastejšie to spôsobí nepravidelná zálievka alebo výdatný dážď, ktorý príde po dlhšom období sucha. Predísť tomu vieme pravidelnou zálievkou a zamulčovaním pôdy v okolí rastlín. Prudkému lejaku sa vieme vyhnúť len výsadbou rastlín do skleníka, fóliovníka alebo na miesta s presahom strechy.
Najčastejšie choroby a škodce paradajok
Rýchlo postupujúce hnednutie
Týka sa to listov, stoniek aj plodov. Zvyčajne ho má na svedomí obávaná hubová choroba pleseň zemiaková (Phytophthora infestans). Je schopná zničiť celé porasty paradajok behom niekoľkých dní. Zvyčajne sa vyskytuje po daždivých dňoch. Po objavení prvých príznakov je jedinou záchranou postrek. Existuje však aj možnosť preventívnych eko postrekov, prípadne siahneme po odrodách rezistentných proti tejto chorobe, napríklad ‘Crimson Crush F1’ alebo ‘Coctail Crush F1’. Odolnosť nie je absolútna, poškodí sa cca 10 % plochy listov, pleseň sa však ďalej nešíri. Rastlina vegetuje, rastie a plodí.
Drobné škvrny na listoch
Drobné hnedé škvrny, spočiatku vodnaté, potom suché, okolo ktorých sa šíri žltá farba, spôsobuje huba Septoria lycopersici. Podľa nej dostala choroba názov septóriová škvrnitosť. Škvrny sa postupne zväčšujú, až listy úplne odumierajú a opadávajú. Huba napáda aj stonky a stopky kvetov, plody však ostávajú zdravé. Postupu choroby môžeme zabrániť postrekmi. Najmä v začiatkoch môžeme listy so škvrnami odstrániť a spáliť.
Deformujúce sa listy, bledé škvrny
Príčinou bledých škvŕn na listoch a pridružených deformácií v raste sú často vírusy. Prenášajú ich zvyčajne vošky a vyskytujú sa na mnohých druhoch rastlín vrátane burín. Rastliny postihnuté vírusmi sa nedajú liečiť, najlepšie je ich zlikvidovať, inak ich vošky, alebo i my sami roznesieme napríklad nožnicami na zdravé rastliny.
Bzdochy na rastlinách
V posledných rokoch sa v našich končinách rozšírila bzdocha Nezara viridula. Je to pomerne závažný škodca, cicia na približne až 150 druhoch rastlín od kvetov cez ovocie až po zeleninu, najmä na paradajkách. Plody sú potom deformované, majú nepríjemnú chuť a môžu predčasne opadať.
Bzdochy zberáme ručne v rukaviciach, pri masívnom výskyte alebo veľkej ploche používame postrek určený proti žravým a cicavým škodcom, napríklad Sanium Ultra, Sanium Al, Sanium Ultra Al, Karate Zeon 5 SC, Mavrik 2F, SpinTor.
Text: Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Tešila som sa z dobrej úrody