Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môže byť pre jednu alebo obe prospešná. Poznáte, ktoré to sú? Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry. Výhody vzájomných vzťahov môžu byť od poskytovania tieňa cez oporu, dodávanie živín až po ochranu pred chorobami a škodcami.
Výhodou pestovania vzájomne prospešných kombinácií plodín je nižšia pravdepodobnosť nutnosti chemických zásahov a, naopak, vyššia pravdepodobnosť dopestovať zdravšie, odolnejšie rastliny bez chémie a dosiahnuť i lepšiu úrodu. No nezaobíde sa to bez aktívneho predchádzania únavy pôdy.
Inšpirovať sa môžeme prírodou, kde odjakživa funguje polykultúrny systém založený na kolobehu prvkov i energií. Veľa rôznych druhov žije vedľa seba, či už na lúke, v lese alebo inom spoločenstve. Príkladom fungovania sú prirodzené biocenózy, teda dlhodobé harmonické koexistencie všetkých organizmov na určitom území, napríklad biotop smrekového lesa, rašeliniska, močiaru alebo lúky.
V prírode tiež funguje bezodpadový kolobeh živín, keď odpad jedného organizmu je súčasne živinou ďalších organizmov. V našej záhrade to musíme principiálne robiť podobne. Keďže odoberáme plody, listy či korene, ktoré by sa normálne stali súčasťou spomínaného kolobehu, k udržaniu úrodnosti si pomáhame prírodnými hnojivami a úpravou pestovateľského systému. Predchádzame tak únave pôdy, ktorá vedie nielen k zníženiu úrodnosti, ale postihuje aj zdravotný stav rastlín.
Škodlivé monokultúry
V extrémnych prípadoch nesprávneho pestovania môžeme pôdu zdevastovať. Intenzívne pestovanie totiž ochudobňuje pôdu o mnoho prvkov, priamo či nepriamo ju zamoruje výlučkami rastlín, chemickým balastom zo syntetických hnojív a rezíduami postrekových chemických látok. Okrem toho sa v pôde kumulujú aj choroboplodné zárodky a škodcovia.
Aby sme takúto pôdu zregenerovali, nestačí len dobre hnojiť. Musíme zamorenú pôdu zbaviť časom nahromadených nežiaducich látok, ktoré v prvom rade ničia neviditeľný mikroskopický, ale pôdu zúrodňujúci pôdny život, a teda aj úrodnosť pôdy. Tieto látky potláčajú aj plodný potenciál a odolnosť pestovaných rastlín.
Biopestovanie v záhradke
Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená:
- Na pestovateľskej ploche striedame nepríbuzné plodiny, pričom berieme do úvahy aj ich vzájomnú znášanlivosť. Ide o takzvanú alelopatiu, čo je jeden zo základných typov biologických interakcií medzi dvoma či viacerými organizmami. Napríklad koreňové výlučky jednej rastliny slúžia ako živina či ako ochranná látka druhej rastline, alebo práve naopak, úplne znemožnia jej pestovanie vedľa seba alebo po sebe.
- Striedame riadky alelopaticky znášajúcich sa alebo ochranných rastlín. Špeciálnym príkladom zmiešanej kultúry je mrkva – cibuľa, ktoré sa vzájomne chránia pred chorobami a škodcami.
- Záhony vysadenej zeleniny môžeme lemovať ochrannými rastlinami. Vysádzame ich súčasne so zeleninou alebo v predstihu už pri jesennej príprave záhonov, čo je výhodnejšie. Ochrannými rastlinami sú aj rôzne bylinky, najmä aromatické, ale chrániť sa môžu aj vybrané zeleniny navzájom. Podľa toho vznikajú zmiešané kultúry: zeleniny – bylinky alebo zeleniny – zeleniny.
- Medzi zmiešané kultúry zaradíme zelené hnojenie.
- Medzi striedané kultúry zaradíme tzv. pasený úhor, ktorý osejeme vhodnými kŕmnymi rastlinami. Po skončení pasenia slúžia ako zelené hnojenie. V menších záhradkách realizujeme pasenie prostredníctvom malých domácich zvierat pomocou posuvnej ohrady. Dosiahneme tak ozdravenie pôdy, pohnojenie rastlinami i zvieracím trusom a pri hydine aj vyčistenie od hmyzích škodcov.
- Na tej istej pôde nepestujeme opakovane monokultúry tej istej rastliny, pretože sa jednostranne vyčerpajú najmä stopové živiny, čím oslabujeme odolnosť, úrodnosť a prosperitu rastlín. V pôde sa navyše akumulujú jednostranne koreňové výlučky, zvyšuje sa množstvo infikovaných zostatkov daných rastlín, čo vedie k premnoženiu chorôb a škodcov.
- V záhrade vytvoríme akési zásobné záhony hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami. Podobne poslúži aj kvetinová lúčka.
- Vytvoríme systém striedaných väčších pestovateľských a susedných menších ochranných záhonov alebo výsadbových pásov s priamo chrániacimi rastlinami, alebo rastlinami na odlákanie škodcov od našich zelenín, kde ich zničíme.
- Pri príprave záhona na pestovanie zdravej zeleniny do unavenej alebo škodcami zamorenej pôdy vysadíme najprv predplodinu, ktorá ju má ozdraviť. Príkladom je zelené hnojenie alebo pri háďatku vysadenie aksamietnic.
Autor radí
1. Príklad vhodných vzájomných vzťahov:
- Vedľa seba vysádzame rastliny plytko a hlboko koreniace, lepšie sa využijú živiny v rôznych hĺbkach pôdy.
- Striedame vysoké a nízke rastliny, lepšie sa využije dopadajúce slnečné svetlo.
- Zaujímavá je už od pradávna Inkami využívaná symbióza kukurice a ťahavej fazule. Fazuľu nechali ťahať po vedľa nasadenej kukurici, ktorá jej bola oporou. Kukurica je náročná na dusíkaté živiny, ktoré jej dodávajú nitrofilné baktérie žijúce v hľúzkach koreňov fazule.
2. Nevhodné striedanie zelenín:
- Nesadíme po sebe rastliny z tej istej čeľade a rodu, a to najmä tie, ktoré intenzívne odčerpávajú rovnaké živiny z pôdy a tie, ktoré vylučujú do pôdy podobné odpadové výlučky. Neplatí ani tradovaná skúsenosť, že rajčiny môžeme na tom istom mieste pestovať stále dokola. Sledovania totiž ukázali zníženie úrody pri rajčinách cca o 20 % v treťom roku na rozdiel od prvého roku, pri uhorkách klesol výnos z 21,7 kg/m2 v prvom roku až na 16,9 kg/m2 v druhom roku, pri paprike z 9 kg v prvom roku až na 3,5 kg v treťom roku.
- Nesadíme po sebe alebo vedľa seba rastliny z rôznych čeľadí, ktoré sa navzájom neznášajú, viď tabuľka.
- Nepestujeme tú istú rastlinu viackrát po sebe v tej istej pôde.
3. Príklad konkrétnych nevhodných vzťahov:
- Vzájomná neznášanlivosť po sebe pestovanej červenej repy a špenátu.
- Po kalerábe a kučeravom keli by sme nemali pestovať čierny koreň, reďkovku, reďkev, ale najmä nie kapustu, karfiol, brokolicu, ružičkový kel, a to ani v opačnom poradí striedania.
- Obojstranne nestriedame ani cibuľu, pór a cesnak.
- Pre uhorky sú nevhodnou predplodinou rajčiny, kapusta, karfiol, ružičkový kel, brokolica.
- Nevhodné je aj obojstranné striedanie špenátu a šalátu.
Vzájomná ochrana rastlín v zmiešaných kultúrach
1. Silno aromatický zeler buľvový vysadíme medzi kapustoviny. Chráni ich pred húsenicami mlynárika kapustového, muchou kvetovkou kapustovou a odpudzuje aj skočky. Kapusta chráni zeler pred hubovými chorobami.
2. „Doktor cesnak“ zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami. Vysádzame ho medzi šalát, mrkvu, rajčiny, čierny koreň, uhorky, jahody i ovocné dreviny.
3. Striedavá výsadba cibule alebo póru a mrkvy chráni mrkvu pred vŕtavkou mrkvovou a cibuľoviny pred kvetovkou cibuľovou.
4. Vzájomne sa chránia kapusta a rajčiny.
5. Kôpor vysiaty v medziradí mrkvového výsevu urýchľuje jej klíčenie zo semena a chráni zdravotný stav. Podobne účinkuje aj pri červenej repe, uhorkách a kapustovinách.
6. Aksamietnica a nechtík vysiate medzi zemiakmi a jahodami,chránia pred zemnými háďatkami a pri cesnaku pred háďatkom zhubným.
7. Silná aróma trebuľky medzi šalátmi odpudzuje mravcov, slimákov, vošky i múčnatku.
8. Majorán medzi cibuľou chráni pred múčnatkou, mravcami a predlžuje jej skladovateľnosť.
9. Bazalka chráni uhorky pred múčnatkou a podporí ich úrodnosť.
10. Harmanček podporuje obranyschopnosť mnohých zelenín proti hubovým chorobám a chráni pór pred červivosťou.
11. Mäta pieporná podporuje zdravý rast zemiakov a chráni ich pred nebezpečnou zemiakovou plesňou. Má repelentný účinok na skočky a mlynárika kapustného.
12. Levanduľa odpudzuje mravce, ploštice, vošky.
13. Papraď samčia odpudzuje slimákov.
14. Yzop lekársky odpudzuje slimákov a slizniakov.
15. Saturejka chráni fazuľu pred voškami.
16. Šalvia lekárska má repelentný účinok na mlynárika kapustového a slimákov.
17. Chren a hluchavka odpudzujú pásavku zemiakovú.
18. Cibuľa a pór potláčajú medzi hlúbovinami nádorovitosť ich koreňov.
Vzájomnú znášanlivosť rôznych druhov zeleniny nájdete v prehľadnej tabuľke v článku Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
10 krokov k prírodnej záhrade. Buďte IN a pomôžte prírode aj sebe
Záhrada bez rýľovania alebo no-dig gardening. Ako na to?
Ekozáhrada, ktorá lieči: Darujte si zdravie z vlastnej záhrady
Prírodná záhrada sa opäť vracia do módy. Aké sú jej princípy?
Vyskúšajte zmiešané výsadby, sú krásne a produktívne
Zdravím! Na spodnej časti pňa 4-ročnej jabloni Idared,podpník M9,sa objavil od z…