Kytica, ktorá nezvädne! Mladá pestovateľka podniká so sušenými kvetmi už 6 rokov. Ako sa jej to darí?

Keď je elán a chuť k práci, aj cesta sa nájde. I tak sa dá charakterizovať príbeh mladej Slovenky, ktorá už pár rokov pestuje vlastné kvety, z ktorých vyrába kytice aj sušené aranžmány. Minulý rok otvorila samoobslužný kvetinový stánok, v ktorom predáva najmä kytice z čerstvých kvetov.

Reč je o Nikole Gažíovej, mladej Slovenke, ktorá asi pred 6 rokmi začala podnikať s pestovaním a predajom kytíc a dekorácií zo sušených kvetín, ku ktorým postupne pribudli aj čerstvé kytice. Nevlastní klasické kvetinárstvo ani nemá inú kamennú predajňu. Ako vraví, jej koncept je iný a zákazníkov si naň „musí“ trochu naučiť.

Funguje predovšetkým vďaka internetu a telefónu a napríklad čerstvé kvety do kytíc reže zo záhona, až keď príde objednávka. Samozrejme, s výnimkou kytíc do samoobslužného stánku. Preto je dobré si čerstvú kyticu u nej objednať najneskôr deň dopredu, aby kvety mohla pripraviť buď večer, alebo skoro ráno. Cez horúce dni totiž ihneď po zbere mierne zavädnú a bez dostatočnej hydratácie by to mohlo byť na kytici aj jej výdrži poznať.

Nikola o sebe hovorí: „Ja som taká multifunkčná tvorivá duša. Na svojej práci mám rada tú rozmanitosť – rada pracujem v záhrade aj rada aranžujem. A keď nemám práve náladu tvoriť z kvetov, tvorím niečo iné, napríklad si sadnem k šijaciemu stroju.“

Ako to celé začalo

Slečna Nikola, prekvapilo ma, že hneď po skončení vysokej školy ste si založili živnosť a začali podnikať v pestovaní a predaji vlastných kytíc a aranžmánov. Ako sa to celé začalo?

Vlastne postupne, už počas vysokej školy. Vyrastala som s rodičmi v paneláku, ale mali sme niekoľkoárovú záhradu na dedine, kde sme pestovali v záhonoch zeleninu a mali sme aj ovocie. Už vtedy som mala svoju malú hriadku s cíniami a inými kvetmi do vázy. Neskôr si tu rodičia postavili domček, otec, keďže robí s drevom, má veľkú dielňu. Ja som vtedy začala študovať na poľnohospodárskej univerzite v Nitre a prvý riadok s kvetmi na sušenie som vysiala asi v druhom ročníku.

Inšpirovalo vás k tomu štúdium na SPU?

Ani nie. Záhradu som mala vždy rada, ale ešte viac tvorenie. Som tvorivý typ, kreslím, šijem, skúšala som rôzne výtvarné techniky. Aj v otcovej dielni sa sem-tam „motám“. Napadlo mi, že skúsim niečo vytvárať zo sušených kvetov. Bola to taká tvorivá zvedavosť, ktorá ma viedla. Chcela som vyskúšať aranžovanie. Vyrábala som sušené kytičky a venčeky pre rodinu i priateľov a mali úspech. Plochu výsevov som postupne rozširovala. V tom čase miestne družstvo vrátilo rodičom pozemok, kde dovtedy pestovali obilniny a repku. Ostal nevyužitý asi rok či dva a práve na ňom som založila väčšie plochy kvetinových záhonov. Celkom máme 23-árový pozemok. Vo vedľajšej obci sme s priateľom kúpili domček so záhradkou a s pestovaním začínam aj tam. Keď som bola študentka, neboli v škole floristika ani aranžovanie, som hlavne samouk s praxou v klasických kvetinárstvach. Brigády počas školy mi dali veľa, spoznala som nových ľudí a čo-to sa aj priučila.

Začínali ste so „sušinou“, ale robíte aj so živým materiálom.

Áno, so sušenými kytičkami a dekoráciami som začala a najmä minulý rok (2024) som sa pustila oveľa viac do pestovania živých kvetín na kytice a aranžmány.

Klasické kvetinárstvo nehľadajte

Asi je dobré spomenúť, že nemáte klasické kvetinárstvo, ale predávate najmä prostredníctvom internetu. Názov vašej stránky je dobodky.sk. To na prvý pohľad nemá s kvetmi nič spoločné, z čoho teda vychádza?

Keďže sortiment je trošku širší a na stránke okrem kvetinových dekorácií ponúkam aj svadobné doplnky či drevené výrobky, rozhodla som sa pre univerzálny názov. Jednoducho, snažím sa vyrábať dekorácie a doplnky na každú príležitosť, a to „do bodky“.

Ste na pestovanie, tvorenie a podnikanie sama?

Nie, sama by som to už v tomto rozsahu nezvládla. Veľmi mi pomáhajú moji rodičia, najmä v lete zalievať, okopávať či zberať kvety na sušenie. Niektoré práce robíme vždy všetci spolu, napríklad na jar spoločne vysádzame.

Ako sa dajú predávať kytice bez kamennej predajne?

Kvetinárstvo či obdobnú kamennú predajňu nemám a zatiaľ ju ani neplánujem. V predajni by som musela mať aj zamestnancov, a to by už vlastne stratilo môj rukopis. Celý môj koncept je iný a ľudia sa naň musia naučiť. Navyše, v súčasnom kvetinárstve sa mi nepáči, že kvety, kým prídu ku koncovému zákazníkovi, precestujú množstvo kilometrov, čo má negatívny vplyv na životné prostredie. Chcem pestovať čo najviac ekologicky a lokálne. S tým súvisí aj to, že čerstvé kvety predávam od jari do jesene, sušené celoročne. Mnohí moji zákazníci sa už naučili, že keď potrebujú kytičku, veniec, kvetinový box zo živých kvetov, musia mi dať vedieť aspoň deň dopredu. Kvety totiž nezbieram do zásoby a neudržiavam ich vo vázach, to by skracovalo ich životnosť. Navyše, keď je veľmi teplo, kvety režem len ráno alebo večer. Dám ich do vody a chladu a keď sa dodatočne napijú, až potom z nich tvorím. Hotové veci čakajú na zákazníka v chladnej pivnici. Nerada viažem kytice na počkanie, najmä v horúcich dňoch sa s kvetmi ihneď po zbere veľmi zle pracuje a ich trvanlivosť môže byť znížená.

Okrem objednávok sa však čerstvé kytice od vás dajú kúpiť aj v samoobslužnom stánku. Funguje to?

Áno, ten som po prvýkrát otvorila v lete roku 2024 v Potvoriciach, kam sme sa pred rokom s priateľom odsťahovali. Stánok sme pri rekonštrukcii starého plota zabudovali priamo do nového oplotenia. Prakticky všetci ma od tohto kroku odhovárali, vraveli, nerob to, kytice ti odtiaľ zmiznú a ľudia ti nezaplatia.

Ako to dopadlo?

Veľmi milo ma prekvapilo, že doteraz všetci poctivo zaplatili. Mám tam nainštalovanú kameru, vďaka ktorej na diaľku sledujem, či je treba kytice doplniť, keďže stánok mám v jednej dedine a hlavné záhony v druhej a kytice tam vozím. Kamera slúži tiež pre zákazníkov, ktorí si priamo na našom webe môžu pozrieť, či je stánok momentálne otvorený a čo sa v ňom práve nachádza. Stánok totiž nebýva otvorený každý deň, ale zvyčajne od piatka do nedele a tiež v dňoch, keď je nejaký sviatok alebo meniny oslavujú ľudia s pomerne rozšíreným menom.

Samoobslužný stánok so živými kyticami je umiestnený priamo v oplotení a zatiaľ je otvorený najmä cez víkend počas vegetačnej sezóny. oto: Nikola Gažíová

Sezóna kvetov

Spomínali ste, že sa snažíte pracovať len s vlastnými kvetmi. Dopĺňate nejako tovar z veľkoskladov, prípadne zberáte rastliny na lúke?

Z veľkoskladu veľmi zriedka, naozaj sa snažím používať takmer všetko svoje. Pracujem prevažne s letničkami a tie kvitnú od začiatku leta až do mrazov. Na lúke alebo na medziach zberám iba občas trávy do suchých väzieb a aranžmánov.

Čo jarná sezóna?

V menšom množstve pestujem tulipány, ale v našej ílovitej pôde sa im príliš nedarí. V posledných rokoch býva aj veľmi teplá jar a pri tulipánoch nastáva problém s rýchlym prekvitaním. Hlavnými kvetmi mojej jarnej sezóny sú iskerníky. Pestujem ich z hľúzok, ktoré už na jeseň namočím, nechám predklíčiť a vysádzam. Robím to postupne, od septembra až do januára, čím „termínujem“ ich kvitnutie. Hľúzky sa v pôde množia, každý rok ich po sezóne vyberiem viac, ako som zasadila, a používam ich opakovane. Iskerníky sú však háklivé na mrazy, je s nimi dosť práce. Aby prezimovali, staviam im nízke fóliové tunely, prípadne ich sadím do skleníka. Keď hlásia teploty nižšie ako –10 °C, ešte ich dodatočne zakrývame.

Používate do živých kytíc aj druhy pestované na sušenie?

Samozrejme, a má to i výhodu – ich trvanlivosť. Dávam ich do živých kytíc a aranžmánov čerstvé a niekedy sa mi ozývajú zákazníci aj po 4 týždňoch, že aranžmán alebo kytica je ako celok stále pekný, stačilo vybrať či vymeniť nejaký kvet. Dlho vydržia napríklad limonky, eukalyptus. Čo nevyužijem do živých produktov, vysuším a použijem neskôr.

Ak počítam všetky letničky, trvalky, dvojročky, cibuľoviny a hľuznaté rastliny, tak pestujem viac ako 50 druhov. Ale určite som na niečo zabudla a nezrátala všetky.

Eukaulyptus asi kupujete z dovozu.

Nie, mám ho vlastný zo semena. Rastie veľmi intenzívne, mám v záhrade vysadených niekoľko kusov, majú zo 5 rokov. Nie vždy však prezimujú. Počítam s tým, a preto ich každý rok vysievam znova. Nepoužívam ho bežne do všetkých kytíc, skôr do honosnejších na oslavy, na svadby.

Odkedy dokedy je u vás sezóna živých kvetín?

Všetko závisí od počasia, ale zhruba od konca marca až do prvých mrazov. Jarnú sezónu mi ťahajú najmä iskerníky podporené dvojročnými druhmi, napríklad tureckými klinčekmi, večernicami, mesačnicami či orlíčkami. Po nich začnú kvitnúť otužilé letničky z jesenných výsevov, ako sú ostrôžky, prerastlík, okrasná mrkva, írske zvončeky, kúkoľ, okrasná kapsička a iné.

Čo letná sezóna?

Najviac pestujem letničky, ktoré na jar vysejem a mám plnú záhradu kvetov celé leto. Nájdete u mňa limonky, slamienky, pestrovky, cínie, kraspédie, papuľky, astry a mnoho iného. Sortiment postupne dopĺňam o niektoré trvalky, napríklad rebríčky, alchemilky a hľuznaté rastliny, ako sú georgíny a spomínané iskerníky. Veľmi vďačná je i rimbaba, z jesenných výsevov kvitne začiatkom leta, z jarných na jeho konci.

Pestovanie a výber kvetov do kytíc

Koľko druhov dnes približne pestujete?

Ak počítam všetky letničky, trvalky, dvojročky, cibuľoviny a hľuznaté rastliny, tak viac ako 50 druhov. Ale určite som na niečo zabudla a nezrátala všetky:-).

Pestujete aj vlastné ruže?

Mám vysadených niekoľko ružových kríkov, skôr záhonové odrody, ale nevyužívam ich. Ruže vnímam ako beh na dlhu trať, od výberu odrody cez výsadbu až po plnohodnotné kvitnutie prejde pár sezón. Sú tiež pomerne náročné na starostlivosť.

Pestujete letničky z vlastných semienok?

Áno, z druhov, z ktorých je to možné, si zberám vlastné semená a vysievam ich. Niektoré rastliny, napríklad papuľky, sú hybridy F1 a z tých vlastné osivo získať neviem, preto ich nakupujem od českých a slovenských profesionálnych predajcov osiva. Občas nakupujem aj u slovenských a českých kvetinových fariem. Hľuzy iskerníkov aj georgín vyberám, delím a ostávajú mi do ďalších rokov.

Dá sa povedať, že všeobecne sú teraz viac „trendové“ trvalky. Vy ste však stavili práve na letničky. V čom vidíte ich prednosti? 

Trvalkové záhony sú skvelou voľbou v okrasných záhradách. Sú určite menej náročné na údržbu ako záhony z letničiek, už len z dôvodu, že ich nemusíte každý rok vysádzať znova. Ich prednosť vidím aj v tom, že trvalky nekvitnú celé leto, ale počas roka sa v záhone prestriedavajú a tým sa záhon počas sezóny neustále mení. Pestovať trvalky k rezu je však, rovnako ako pri ružiach, beh na dlhú trať. Navyše, je na to potrebná veľmi veľká pestovateľská plocha.

Pri pestovaní kvetov k rezu je nutné kvety stále strihať, a preto sú letničky ideálne. Oproti trvalkám majú krátke vegetačné obdobie, zakvitnú len pár mesiacov od výsevu. Obrovskou výhodou niektorých druhov je aj to, že čím viac ich striháte, tým viac kvitnú.

Ako docielite, aby ste mali stále z čoho vyrábať čerstvé kytice a aranžmány?

Jednak výberom druhov s odlišným obdobím kvitnutia a jednak postupnými výsevmi a výsadbami, čím sa dá kvitnutie niektorých druhov celkom dobre časovať. Napríklad limonky kvitnú celé leto, no sú druhy, ktoré zakvitnú len raz a tie vysievam postupne, s časovými odstupmi. Zaujímavé je, že nič nefunguje každý rok úplne rovnako, pretože veľký vplyv má počasie.

Prác okolo kvetov je veľa

Vyznávate ekologický a lokálny koncept, no čo ak sa na rastlinách vyskytne nejaký škodca alebo choroba?

Nemám to sama so sebou nastavené tak striktne, žeby som nikdy nepoužila chemický postrek. Samozrejme, keď viem, že existuje prírodná alternatíva, použijem tú. Pri niektorých škodcoch som však naozaj bezmocná, napríklad pri skočkách. Rastliny náchylné na napadnutie skočkami, ktoré sa dajú pestovať skoro na jar (kým nie sú skočky), pestujem len vtedy, napríklad matioly, kapsičku a neskôr už nie, pretože by som chemický postrek musela aplikovať stále. Podobne mám problém s ucholakmi. Všade sa síce uvádza, že sú užitočné, ale u nás v záhonoch je ich obrovské množstvo. Ohrýzajú a vycvakávajú mi lupienky georgín, hlavne začiatkom leta. Toto sa vždy zhorší v rokoch, keď na okolitých poliach poľnohospodári pestujú kukuricu. Vtedy sú ucholaky natoľko premnožené, že sa pustia aj do mladých sadeníc. V jednom roku mi dokonca zlikvidovali mladé sadenice slamienok. Kvety sa snažím chrániť skôr mechanicky, napríklad na prvé georgíny dávam vrecúška z organzy, aby sa k nim škodca nedostal. Zaujímavé je, že ucholaky uprednostňujú biele a bledoružové lupienky, do oranžových a červených kvetov georgín takmer nejdú. Všade okolo nás sú polia, rovnováha krajiny je veľmi narušená. Niečo je premnožené a iného je málo. No odkedy pestujem kvety, začali u nás lietať motýle, ktoré sa tu predtým príliš nevyskytovali. Stačí niekoľko kvetinových záhonov a  záhrada hneď ožije a zvyšuje sa biodiverzita.

Nakoľko je vaša práca sezónna? Je to tak, že od jari do jesene pracujete a ostatný čas máte voľno?

To vôbec nie. Síce živé kytice naozaj predávam len povedzme od jari do mrazov, ale prác v záhrade a okolo kvetov je stále veľa. S prvými výsevmi začíname už v decembri a januári, napríklad kraspédie je nutné vysievať takto skoro, aby vôbec stihli zakvitnúť.

Keď koncom sezóny prídu prvé mrazy a ukončia sezónu čerstvých kvetov, musíme povyberať hľuzy, očistiť ich, uskladniť. Kompostujeme, chystáme pôdu. Už od jesene pripravujeme iskerníky, staráme sa o ich zimnú ochranu. V októbri pripravujem venčeky na dušičky, potom pokračujem s výrobou vianočných dekorácií. Zo sušeného materiálu môžem vyrábať celoročne. Šijem, vyrábam svadobné doplnky a chystám objednávky. Určite to nie je tak, že nám s jeseňou takpovediac „padla“.

Apropo, pôda. Ako sa o ňu staráte?

Pôdu máme ílovitú, zlepšovať jej štruktúru je treba dlhodobo. Keď nám družstvo vrátilo časť pôdy, kde sú dnes kvety, navozili sme tam na jeseň maštaľný hnoj, zapracovali ho a ďalší rok vysiali zelené hnojenie. Po štyroch rokoch sme opäť zapravili maštaľný hnoj a keď sa mi v lete uvoľní niektorý záhon, využívam zelené hnojenie.

Máte kvapkovú závlahu?

Nie, ale chystám sa ju vybudovať. Zalievame hadicou v lete asi každý druhy deň, čo je časovo veľmi náročné. Našťastie, veľmi mi pomáhajú rodičia.

Trend sušených kytíc a dekorácií

Na svojom blogu píšete o sušených svadobných kyticiach, to ma zaujalo a priznám sa, nenapadlo by mi to.

Mám pocit, že trend svadobných sušených kytíc neustále rastie. Sušená svadobná kytica zostane neveste ako pamiatka. A možno tomuto trendu nahrávajú aj vysoké letné teploty. Takáto kytica nezvädne, vydrží fotenia v priebehu horúcich letných dní. Nevesty si ju u mňa môžu objednať aj na diaľku, pretože ju bez problémov dokážem poslať kuriérom. Ku kytici, samozrejme, vždy zladím aj pierko pre ženícha, prípadne aj ozdoby do vlasov či iné doplnky.

Ako dlho vydrží sušená kytica či iná dekorácia?

Nedá sa to zovšeobecniť, je to veľmi individuálne a záleží od viacerých faktorov. „Sušina“ časom trochu bledne, lebo je to prírodný materiál, obzvlášť zelené súčasti blednú dosť rýchlo. Dôležité je však jej umiestnenie. Závisí tiež od toho, ako veľmi na ňu svieti slnko. V interiéri vydržia sušené dekorácie mesiace až roky, vonku je to skôr sezónna záležitosť. Ak je veniec zavesený na dverách v exteriéri, je veľmi dôležité, aby bol chránený pred dažďom, inak materiál pomerne rýchlo sčernie.

Sušené kvety majú pred čerstvými jednu obrovskú výhodu a tou je výdrž. Pri dobrej starostlivosti vydržia nezmenené či len mierne zblednuté týždne, mesiace a niekedy aj roky.

Čo mole?

Všetok sušený materiál sa snažím skladovať v nádobách, tak aby sa k nemu mole nedostali. Do každej nádoby vkladám aj vrecká s levanduľou na odpudzovanie molí. Materiál, ktorý je na mole náchylný, napríklad obilné klasy či cirok, sa snažím zberať ešte zelený, predtým, než sa vytvoria zrná, ktoré mole lákajú. Ide však o prírodný materiál, občas sa stane, že sa tomuto škodcovi pri sušených kvetoch ubrániť nedá. Keď už sa objavia, dá sa ich ľahko zbaviť umiestnením dekorácie na pár dní do mrazničky, tým vyhubíte všetky ich vývojové štádiá.

Ako sa správne o sušenú dekoráciu starať, aby vydržala čo najdlhšie?

Životnosť sušeným dekoráciám sa dá predĺžiť, ak sa z nich občas zľahka sfúkne prach, pokojne ústami, vysávač nie je vhodný, a prestreknú sa lakom na vlasy.

Zber kvetov na sušenie

Kedy a ako zberať kvety určené na sušenie?

Kvety zberáme výlučne len za suchého a slnečného počasia. Nesmú byť mokré od dažďa ani rosy, inak hrozí, že sa po vysušení rozpadnú, sčernejú či chytia pleseň. Každý druh je iný a je treba poznať, v ktorom štádiu ho treba zberať, aby sa vysušil správne, po vysušení sa nerozpadával a podobne.

Ako sušiť kvety?

Kvety sa dajú sušiť rôznymi spôsobmi, my využívame ten úplne najjednoduchší. Pozberané ich zbavíme listov a gumičkami nazväzkujeme. Jednotlivé zväzky potom hlávkami nadol zavesíme pomocou háčikov na šnúru a sušíme v tmavej miestnosti. Dôležité je, aby pri sušení dostatočne prúdil vzduch, preto treba miestnosť dobre vetrať. Vysušené kvety ukladám do plastových nádob a tak ich skladujem.

Galéria k článku

Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: Nikola Gažíová
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Trvalky alebo letničky? Oslovili sme záhradnú dizajnérku, ktorá v tom má úplne jasno! VIDEO: Ako sušiť kvety hortenzií? Vyskúšajte túto prírodnú metódu bez námahy TOP 10 rastlín, ktoré na našom webe v roku 2024 najviac zaujali záhradkárov. Pestujte ich aj vy! Bezúdržbová záhrada je mýtus, tvrdí známa dvojica Čurda a Laššák. Ako sa k nej priblížiť a čo si myslia o trendoch? Dnes je Medzinárodný deň psov: Ako nám pomáhajú v záhrade? Toto ste možno nevedeli Ako vyzerá prvé hniezdo sršňa ázijského na Slovensku? A bolí jeho bodnutie? Toto odhalil výskum slovenských vedcov