Čo by mal vedieť každý záhradkár pri pestovaní mrkvy a petržlenu? Odborník radí, ako na zdravú a chutnú úrodu

V pestovaní mrkvy a petržlenu sa skrýva množstvo drobných detailov, ktoré môžu rozhodnúť o úspechu vašej úrody. Odborník nám prezradil, ako správne vysievať túto koreňovú zeleninu a čo zabezpečí zdravé a chutné korene.

Odborníka Ing. Václava Prášila z českej šľachtiteľskej spoločnosti Semo sme sa pýtali, ako na úspešné dopestovanie mrkvy a petržlenu. Ako správne vysievať tieto plodiny, na čo si dať pozor pri zbere a aké metódy zabezpečia zdravú a chutnú úrodu? Prečítajte si celý rozhovor.

Ako si vybrať odrodu mrkvy a petržlenu

Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, no dnes si už môžeme vybrať aj z rôznych farebných variantov, ako je fialová, biela či žltá. Ktorá z nich bola pôvodná?

Podľa botanikov bola pôvodná žltá. Táto mrkva je však veľmi vláknitá a drevnatá, takže by ste si na nej asi veľmi nepochutili. Pestuje sa skôr pre svoje kvety, ktoré sa využívajú v bylinkárstve.

Líšia sa farebné korene mrkvy chuťou alebo spôsobom pestovania?

Spôsob pestovania je rovnaký, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Pri týchto farebných typoch šľachtiteľ nemá až taký priestor zamerať sa na špecifické vlastnosti. Je rád, že má peknú farbu v danej farbe. U veľkopestovateľov je primárnou motiváciou mať pestrejšiu a zaujímavejšiu ponuku ako konkurencia.

Aké typy mrkvy a petržlenu existujú a ako si vybrať správnu odrodu?

Typov mrkví je niekoľko a záleží na tom, na čo ich chceme použiť a kde ich chceme pestovať. Základným typom je Nantes, ktorý je známy dlhým a okrúhlym koreňom. Je vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú úrodu počas roka. Ďalej máme špeciálny typ Pariser, kde patrí odroda ‘Pariser Markt’. Je to malá lahôdková, okrúhla mrkva, ktorá sa dá použiť na veľmi skoré úrody.

Potom sú to odrody typu Chantenay s kratším, silnejším koreňom. Sú vhodné na skladovanie, priemyselné spracovanie, respektíve na výrobu džúsov. Vďaka veľkosti koreňa ich ľahko nastrúhame – tri veľké mrkvy sa nastrúhajú rýchlejšie ako dvadsať malých.

Ďalej je tu japonský typ mrkvy Kuroda, napríklad odroda ‘Konráda’. Pri tejto odrode si treba dávať pozor na dátum výsevu, pretože je náchylná na chlad. Ak prídu jarné mrazy, mrkva vykvitne a nemáme z nej nič. Naopak, pri správnej starostlivosti sa nám odvďačí veľmi chutným, šťavnatým koreňom, ktorý ale nie je veľmi skladovateľný.

Posledným typom je Berlikumer, medzityp medzi Chantenay a Nantes. Má dlhý, ale širší a väčší koreň. Do tohto typu patria tie najväčšie odrody, ako napríklad odroda ‘Koloseum’. Je to taká odroda na pochválenie sa, kedy môžete prísť za susedom a povedať mu: Pozrite, akú som vypestoval mrkvu.

A čo sa týka petržlenu?

Petržlen sa delí jednoduchšie, na vňaťové a koreňové odrody. Pri koreňovom petržlene máme odrody s dlhším koreňom, napríklad ‘Olomoucká dlhá’, a odrody s krátkym koreňom, ale silnejším pri vrchole, taký viac do klinu, a to je napríklad odroda ‘Atika’ alebo ‘Efes’.

Vňaťové odrody poznáme s plochým alebo kučeravým listom. Záleží na vašich preferenciách, ktoré máte radšej. Inak medzi nimi zásadný rozdiel nie je.

Je pre mňa, ako záhradkára, potrebné sledovať, aký typ mrkvy alebo petržlenu si vyberám?

Áno, určite to odporúčam. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde. Budú sa ohýbať, deformovať a tvoriť škaredé korene. Naopak, spomínaný typ Chantenay sú kratšie a silnejšie mrkvy, ktorým aj v plytkej pôde narastie pekný koreň.

Sčasti ste mi odpovedal na ďalšiu otázku. Ak máme odrodu mrkvy s dlhým koreňom, je potrebné dbať na hĺbku pôdy?

Pri výbere odrody určite zvážte typ pôdy. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhýbať dlhým koreňom a voliť kratšie odrody. Vyhneme sa už spomínaným deformáciám a uľahčíme si aj zber.

Ak mám iba menšiu záhradu, stačí mi pestovať iba koreňovú odrodu petržlenu a používať aj jeho vňať?

Vňať koreňového petržlenu sa dá použiť. Petržlen je však veľmi pomaly rastúcou plodinou a ak mu budeme odoberať listy, bude to na úkor koreňa. Túto listovú plochu bude musieť rastlina regenerovať, pretože ju potrebuje celkovo pre svoj rast, a samozrejme, aj rast koreňa.

Odrody, ktoré sú vyšľachtené za účelom pestovania vňate, majú väčšiu produkciu a hustejší porast. Preto by som odporučil vyčleniť si malý kúsok len na vňaťový petržlen. Môžeme si tiež vybrať variant s plochým alebo kučeravým listom.

Vydrží vňaťový petržlen na jednom stanovišti dlhšie, alebo sa musí vysievať každoročne?
Bohužiaľ, vňaťové odrody je treba vysievať každý rok. Petržlen, rovnako ako mrkva, je z botanického hľadiska dvojročná rastlina. To znamená, že na druhý rok po zime by nám aj tak vykvitla, pokiaľ by nevymrzla a neuhynula.

Rozdiel medzi petržlenom a paštrnákom

Aký je rozdiel medzi petržlenom a paštrnákom?

Z botanického hľadiska patria oba do čeľade mrkvovitých, ale ide o rozdielne druhy. Každý, kto videl koreň paštrnáka vedľa koreňa petržlenu, si už určite všimol, že ich stavba je odlišná. Paštrnák vytvára oveľa väčšie a silnejšie korene. Zásadný rozdiel je aj v aróme a chuti. Niektorí ho majú radi, iní nie. U nás je rozšírenejší petržlen, ale v niektorých krajinách sa pestuje iba paštrnák.

Podmienky pestovania mrkvy a petržlenu

Líši sa pestovanie mrkvy a petržlenu?

Aj keď ide o rôzne druhy, ich pestovanie je veľmi podobné. Zásadný rozdiel spočíva v rýchlosti rastu. Mrkva vyklíči už za zhruba 14 dní, zatiaľ čo petržlenu to môže trvať až mesiac. To so sebou prináša určité úskalia.

Pri petržlene väčšinou robíme jeden výsev, z ktorého zbierame počas roka, pričom zvyšok zostáva až do konca roka. Mrkvu môžeme vysievať viackrát – podľa toho, na čo ju chceme využiť a koľko toho chceme pozbierať.

Aké stanovište potrebujú?

Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka.

Ako a kedy je potrebné pripraviť pôdu na výsev? Stačí na jar, lebo niekedy sa skloňuje aj jeseň?

Pôdu na výsev väčšina záhradkárov a profesionálnych pestovateľov pripravuje na jar. Z hľadiska vlahových podmienok niektorí odporúčajú prípravu už na jeseň. V niektorých záhradkách skúšajú aj jesenné výsevy. No treba si dať pozor na riziko zmrznutia rastlín alebo na jarovizáciu (prvé štádium fyziologického vývoja rastlín, pozn.red.), čo môže spôsobiť , že rastliny začnú kvitnúť namiesto toho, aby vytvorili koreň.

Ako pripraviť pôdu, ak nemáme pôdu vhodnú na pestovanie koreňovej zeleniny?

Špeciálne pripraviť pôdu sa asi nedá, ale odporúčam lepšie prekyprenie. Ak máme ťažší typ pôdy, mrkvu si môžeme dopestovať, ale môžeme sa stretnúť v problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Predsa len, keď koreň narastie do hĺbky pôdy, musíme ho z nej potom dostať. Preto čím ľahšia pôda, tým ľahšie sa koreň vyberá.

Ako a kedy vysievať mrkvu a petržlen

Kedy a ako vysievame semienka mrkvy a petržlenu?

Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Pri odrodách je dobré vedieť, že existujú veľmi skoré až neskoré odrody, ktoré si záhradkári niekedy pletú. Neskorá odroda znamená, že je potrebné, aby bola dlho na poli, takže je lepšie ju vysievať na jar. Pri neskorších výsevoch je lepšie voliť skoré odrody, ktoré sa dajú následne lepšie skladovať.

Pri petržlene máme zopár rozdielov. Odporúča výsev, v závislosti od počasia, koncom marca alebo v apríli, aby stihol pekne narásť.

Ak by som si chcela v záhrade nakombinovať skoré, poloskoré a neskoré odrody. V akom poradí alebo v akom časovom horizonte ich mám vysiať?

Ak chcete mať mrkvu čo najskôr, odporúčam vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser, ktorá je veľmi skorá a chutná. Potom môžete vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer. Tieto mrkvy tvoria veľké korene a sú vhodné na výrobu šalátov alebo džúsov. K týmto odrodám potom môžete pridať ďalšie skoré odrody, ktoré vysejete neskôr.

Ako prebieha samotný proces výsevu?

Dlhodobo odporúčame záhradkárom vytvoriť väčšie a širšie hrobčeky, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu pôdy. Takýto spôsob zároveň uľahčuje rasť koreňov do pôdy a ich následný zber. Na vrchu hrobčeku by mal byť dvojriadok, prípadne trojriadok koreňovej zeleniny, či už je to mrkva, petržlen, alebo paštrnák. Ak by ste urobili hrobček užší, ľahšie by vysychal, pretože je nad úrovňou pôdy, a zároveň pri zálievke by sa mohol viac deformovať.

Môžeme pestovať mrkvu a petržlen aj mimo záhrady, napríklad na terase v kvetináči?

Pri štandardných odrodách by bolo pestovanie v kvetináči problematické, pretože koreň potrebuje dostatok priestoru na rast. V kvetináči nie je zvyčajne miesto smerom dole, kam by sa koreň mohol vyvíjať.  
Jediným typom mrkvy, ktorý by sa mohol dať zvážiť na pestovanie v kvetináči, je okrúhla mrkva typu Pariser.

Je možné pestovanie mrkvy a petržlenu v skleníku?

Pestovanie mrkvy a petržlenu v skleníku príliš neodporúčam, maximálne ak máte miesto, ktoré sa dá dočasne prikryť skleneným krytom. Napríklad na skorý výsev sa to dá využiť, ale lepší je výsev na štandardnom záhone.

Okrem zmrznutia rastlín sú ešte nejaké výhody a riziká výsevov na jeseň?

Hlavnou výhodou je skorosť. Ak bude teplá jar a nenastane žiadny problém, rastlina získa náskok pred jarnými výsevmi. Najväčším rizikom, okrem zmrznutia, je, že tieto rastliny sú dvojročné. Ak sú dostatočne vyvinuté a prejdú výrazným chladom, začnú namiesto koreňa tvoriť kvet. A to nechceme.

Ako odborník odporúčate výsev skôr na jar či na jeseň?

Odporúčam výsev skôr na jar. No ak má niekto dostatočné priestory, môže si skúsiť vysiať jeden-dva riadky na skorý zber skúsiť.

Prečo sa zvykne vysievať reďkovka spolu s mrkvou a petržlenom?

Reďkovka je jedna z prvých zelenín, ktoré sa vysievajú na jar. Pri nej zbierame tiež koreň, aj keď to v skutočnosti koreň nie je. Reďkovka tiež znáša podobný stav pôdy ako mrkva a petržlen.

Problémy s klíčením

Môžeme urýchliť klíčenie mrkvy a petržlenu?

Pri mrkve nie, ale u petržlenu sa dá kúpiť predklíčené osivo vybraných odrôd. Toto osivo vyklíči oveľa rýchlejšie, pretože je už v špeciálnych podmienkach akoby prebudené. Vo chvíli, keď ho vložíme do pôdy, veľmi rýchlo zareaguje. Treba si však dávať pozor na to, kedy predklíčený petržlen vysievame. Osivo je na rozdiel od štandardných semienok živé a môžu ho ohroziť jarné mrazy. Zároveň je treba dbať na dostatočnú závlahu, aby semienka nezaschli.

Čo robiť, keď semienka nevzídu?  

Ak semienka nevzídu, väčšinou iná možnosť ako presev nie je. Jedine, ak nevzišli z toho dôvodu, že celý čas ležali v suchej pôde. Teda nevzišli, pretože nemali dostatok vlhkosti, aby vôbec začali klíčiť.

Ako polievať počas prvej fázy, kým vyklíčia?

Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie, že na záhon chodíme každý deň s troškou vody. Zvlášť v prípade hrobčekov je dôležité, aby sme zaliali celý profil a nie len vrchnú časť. Lepšie, ak raz dva až tri dni poskytneme rastlinám dostatok vody, samozrejme, v závislosti od počasia. Pri zálievke si treba dávať pozor aj na to, aby na povrchu pôdy nevznikala krusta, ktorá by rastúcim semienkam bránila dostať sa z pôdy von.

Upravuje sa množstvo zálievky, keď rastlinka vyklíči a rastie?

Zálievka je kľúčová práve pri klíčení, obzvlášť petržlenu, ktorý klíči veľmi dlho. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením. Takto môžeme intenzitu zálievok čiastočne obmedziť, čím odľahčíme aj pôdu.

Čo sú výsevné pásiky a ako funguje výsev prostredníctvom nich?

Výsevné pásiky sú pre mňa trochu kontroverzná záležitosť, ale pre záhradkárov môžu byť niekedy nápomocné. Osivo je na pásikoch rovnomerne rozmiestnené v určitých vzdialenostiach, čo uľahčuje výsev. Potom nemusíme riešiť jednotenie, aby sme mali presný počet rastlín, ktorý potrebujeme.

Jednotenie rastliniek

Ak sme ich nepoužili, čaká nás jednotenie. V akej fáze rastliny pretrhávame a na akú vzdialenosť?

Rastliny môžeme pretrhávať, keď má maternicové lístky. Niekto to robí trochu neskôr, keď má rastlina jeden-dva pravé listy, pretože sú v tejto fáze sú rastlinky väčšie a ide to aj o trochu ľahšie.

Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Ak ide napríklad o odrodu ‘Tena’, čo je typ Chantenay, ktorý vytvára síce krátke, ale široké korene, môžeme medzi rastlinami nechať medzeru 4-5 centimetrov. Naopak, ak zasejeme karotku, typicky odrodu ‘Nantes’ alebo ‘Anina’, ktorá robí pekné dlhé korene, a chceme zbierať priebežne, môžeme nechať porast trochu hustejší. Tým, že budeme v priebehu vegetácie postupne pretrhávať a zbierať menšie korene, rastlina nepotrebuje toľko miesta.

Môžeme použiť tieto vyjednotené rastliny ako sadenice a presadiť ich na iné miesto?

Životnosť týchto rastliniek už skončila. Dôvodov je niekoľko. Po prvé, tieto rastlinky sú veľmi malé a náchylné na poškodenie. Navyše, väčšinou pri vytrhávaní jej poškodíme koreň, minimálne čiastočne, o ktorý nám pri pestovaní ide. Rastlina na to rôzne reaguje, preto by sa mohlo stať, že vytvorí krátky, rozvetvený škaredý koreň, ktorý nám aj tak k ničomu nebude. Alebo sa rastlina aj tak dlho nedožije.

Starostlivosť o vysiate rastliny na záhone

Ako sa starať o rastliny počas rastu až do obdobia zberu?

Závlaha by mala byť taká štandardná. Jednoducho, keď je sucho, rastliny zalejeme. To spoznáme aj podľa vňate, vidíme, že rastlina začína vädnúť.

Pri pestovaní v hrobliach odporúčam po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu. Rastlina si vodu nájde sama vďaka svojmu koreňovému systému.

Pri zálievke petržlenu by som ešte rád spomenul, že v auguste alebo v druhej polovici augusta sa už príliš neodporúča zalievať. Dochádza potom k hrdzi koreňov, chorobe, ktorá sa vyskytuje väčšinou kvôli nedostatku vzduchu v pôde. Riziko hrdze je menšie v ľahších pôdach. Ak by sme zbytočne zalievali, riziko si môžeme ešte sami zvýšiť.

Ako na hnojenie?

Všeobecne odporúčam, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu ani petržlen nijak zvlášť hnojiť. Čo by sa však nemalo robiť – mrkvu ani petržlen nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky. Rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom. Naopak, odporúčam ľahké prihnojenie nejakým kompostom.

Je potrebné kupovať nejaké špeciálne hnojivá na mrkvu a petržlen?

Špeciálne hnojivá určite nie sú potrebné. Môžeme použiť klasické kombinované hnojivo typu NPK alebo veľmi dobre sa dá využiť kompost.

Čo robiť s burinou medzi rastlinami?

Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka. Pri hrobliach musí byť človek opatrný, aby si ho veľmi nezdeformoval a nezničil.

Kedy zbierať mrkvu a petržlen

Kedy je mrkva a petržlen zrelá na zber?

Popravde, podľa vňate to úplne nepoznáme. Musíme sa pozrieť na koreň a odhadom posúdiť, či je už zrelý. Napríklad pri čerstvej karotke, keď je odtrhnutá skoro, je pokožka úplne jemnučká. Zatiaľ čo pri neskoršom zbere je už trošku hrubšia – do tejto fázy by sa mrkva mala dostať, ak ju chceme ďalej skladovať. Ak chceme úrodu na priamy konzum počas roka, tam nie je v podstate čo riešiť.

Ak chceme mrkvu na skladovanie, ktorá mala by prežiť počas zimy, musíme si počkať až na ten úplne posledný zber?

Je to tak. Mali by sme počkať, kým mrkve krásne dozreje pokožka. Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne. Pri nevyzretej mrkve môže dôjsť k poškodeniu, čo samozrejme ovplyvní aj kvalitu skladovania.

Funguje tento princíp aj pri petržlene?

Áno, funguje úplne rovnako. Akurát u mrkvy si môžeme vyberať, či sejeme neskoršie odrody na jar, ktoré pozbierame neskôr, alebo skoré odrody z neskoršieho výsevu. Pri petržlene treba začať s výsevom zavčasu a počkať do jesene. Neskoro vysiaty petržlen už nebude vhodný na skladovanie

Dokedy môžeme nechať mrkvy a petržlen na hriadke? Treba úrodu pozbierať pred prvými mrazmi?

Určite by bolo dobré vyhnúť sa prvým mrazom. Akonáhle niečo zmrzne, nejaké poškodenie nastane. Inak odporúčam zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí. Má to, samozrejme, aj vplyv na veľkosť koreňov, ktoré pozbierame.

S čím môžeme kombinovať mrkvu a petržlen?

Mrkva a petržlen sa dá pestovať so spomínanou reďkovkou. Reďkovka však na záhone dlho nevydrží – je tam zo začiatku vegetácie, potom ju pozbierame a zostane nám iba mrkva a petržlen. Rovnako sa dá na jar vysiať alebo vysadiť aj šalát. A to je v podstate ten istý príbeh. Tiež dlho nevydrží, lebo ho čoskoro pozbierame a opäť zostane len mrkva s petržlenom.

Z hľadiska výsevného postupu odporúčam ďalšiu koreňovú zeleninu, napríklad šalátovú repu, ktorú zbierame v podobnom časovom úseku. Zbytočne si tým nerozčleňujeme pozemok na časti, kde nám na kúsku niečo rastie a niečo nie. Namiesto toho máme kus, kde rastie koreňová zelenina od jari do jesene a na jeseň ju celú pozbierame.

Najčastejšie chyby pri pestovaní mrkvy a petržlenu

S akými najčastejšími chybami, ktoré robia záhradkári pri pestovaní mrkvy a petržlenu, sa stretávate?

Častou chybou sú príliš skoré výsevy, ktoré vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa. Ďalším problém býva nesprávna zálievka. Záhradkári síce zalievajú každý deň, ale veľmi ľahučko, čím podporia vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú. Počas dní, kedy svieti ostré slnko a máme nad 20 stupňov, môžu najmä hrobky veľmi ľahko a rýchlo vyschnúť. Rozklíčené semienka potom zasychajú a z úrody nie je nič.

Choroby a škodce mrkvy a petržlenu

Postihujú mrkvu a petržlen rovnaké choroby a škodce?

Niekoľko je spoločných, zopár je rozdielnych. Mrkvu a petržlen zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám. Ak sú napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. V posledných rokoch je však problémom veľký výskyt vošiek.

V prípade, že sa vošky zletia na malú mrkvu alebo petržlenovú vňať, ktorá ma napríklad 4-5 cm, sú schopné porast úplne zdecimovať. Spoznáme to podľa toho, že sa listy akoby krútia a na listoch vošky aj vidíme. Vtedy je dobré vykonať zásah, aby sme z rastlín niečo mali.

Záhradkári sa často stretávajú s dierami v mrkve, ktoré spôsobuje vŕtavka mrkvová. Ako proti nej zakročiť?

Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava. Vo chvíli, keď ju už fyzicky vidíte, je väčšinou už neskoro. Spravidla sa však nestretávam s tým, že by bola takým zásadným problémom. Ide väčšinou o zopár mrkví, ktoré netreba ošetrovať.

A čo drôtovce?

Drôtovce môžu byť problematické, ale proti nim sa nedá robiť veľká ochrana. Odporúča sa babská rada – do pôdy vložiť napoly rozkrojený zemiak, do ktorého drôtovce vlezú a zemiak následne zlikvidujeme. Je to, samozrejme, veľmi malé riešenie problému, pretože ním neodstránime všetky jedince. Drôtovce sú väčšinou sezónny problém, ktorý sa vyskytuje raz  za 5-6 rokov, je to dané ich vývojovým cyklom. Ako polyfágna larva však žerú všetko, na čo narazia, takže nás nebude trápiť iba v mrkve a petržlene. Rovnaké diery nám urobia aj do zemiakov. Zároveň dokážu likvidovať koreňové systémy rastlín, čím narobia problémy prakticky v čomkoľvek.

Aké ďalšie ochorenia a škodce sprevádzajú petržlen?

Pri petržlene sa môžeme stretnúť ešte s hubovými chorobami, ako je septorióza (septóriová škvrnitosť listov) alebo múčnatka. Väčšinou ide o slabé napadnutie, ktoré nie je potrebné ošetrovať.

Vieme pestovať mrkvu a petržlen na tých istých hriadkach aj ďalší rok? Alebo je to potrebné nejako obmeniť?

Som skôr zástanca výsevného postupu, preto by som mrkvu a petržlen radšej vysial na iné miesto. Okrem toho, chemická ochrana týchto dvoch plodín počas vegetácie môže byť ľahko problematická. Ak počas roka robíme čerstvý zber a zájdeme si odtrhnúť pár koreňov, chemickou ochranou by sme si obmedzili úrodu a museli čakať, kým vyprší ochranná lehota týchto prípravkov.

Aké sú najlepšie predplodiny koreňovej zeleniny?

Pokojne to môže byť plodina hnojená hnojom, pretože mrkva a petržlen nemajú radi priame hnojenie hnojom. Avšak vyhnojenú pôdu znášajú dobre. Prípadne ich potom zaradiť do tretej trate. Záleží, ako má záhradkár rozvrhnutý svoj výsevný postup a ako ho dokáže optimalizovať.

Ako skladovať mrkvu a petržlen

Ako skladovať koreňovú zeleninu, aby vydržala čo najdlhšie čerstvá?

Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Koreň má v sebe zakódované, že chce pokračovať do druhého roka, keď vytvorí kvet a bude sa ďalej množiť. Naopak, ak je v priestore príliš sucho, napríklad v klimatizovaných priestoroch, korene akoby vysychajú, „gumovatejú“ a strácajú svoju chrumkavosť a krehkosť.

Je dobré vyskúšať viacero metód a nájsť takú, ktorá nám bude fungovať najlepšie. Niektorí záhradkári skladujú zeleninu priamo v hline, v ktorej rástla, a korene nedočisťujú, ale nechávajú ľahko zabalené v hline, ktorá ich ochráni pred vonkajšími vplyvmi. Iní skladujú koreňovú zeleninu v debničkách alebo nádobách naplnených pieskom. Niekomu stačí uložiť do debny alebo prekryť aspoň fóliou, aby zelenina zbytočne nevysychala. To sú najčastejšie metódy, ktoré stoja za vyskúšanie.

Ešte by som spomenul opatrnosť pri samotnom zbere, aby sme nevytvárali priestor na infekciu skladovými chorobami. Niekto vňať pri zbere zrezáva, iný ju odtrháva. V prípade odtrhávania je potrebné strhávať dostatočne jemne, aby sme koreň veľmi nepoškodili. Ak zrezávame, nesmieme orezávať veľmi blízko ku krčku koreňa, aby sme nepoškodili vrchol srdiečka.

Čo robiť v prípade, že nemáme pivnicu?

Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, veľa možností, ako efektívne skladovať koreňovú zeleninu nemáme. V tomto prípade môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne. Časť môžeme tiež skonzumovať a časť spracovať na neskoršie využitie.

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: podcast Záhrada