Pri biopestovaní má veľký zmysel využívať aj tradičnú metódu pestovania, takzvané striedanie plodín. Poznáte ju?
Ako vystihnúť jednou vetou, čo znamená striedanie plodín? Dalo by sa povedať, že jeho cieľom je zdravie a vitalita rastlín, zachovanie úrodnosti pôdy a nevytváranie podmienok na šírenie chorôb a škodcov.
Pri domácom pestovaní zeleniny je výhodou, že sa môžeme zamerať na detail. Jednotlivé druhy zeleniny totiž vyžadujú pri pestovaní trochu iný prístup, dokonca aj iný obsah živín v pôde. Všetky skupiny zelenín potrebujú na svoj rast tri základné minerálne látky dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), pričom každá z nich podporuje niečo iné. Zjednodušene povedané, dusík podporuje celkový rast a veľkosť rastliny, fosfor koreňový systém a draslík kvitnutie a plodenie.
Aby sme dosiahli kvalitnú úrodu, musíme rastlinám zabezpečiť, čo potrebujú. Predovšetkým však zelenina potrebuje, ako sa píše v knihách, úrodnú pôdu s drobnohrudkovitou štruktúrou. Čo to znamená? Takáto pôda je dostatočne prevzdušnená a obsahuje vyšší podiel organickej zložky. Má dobré drenážne schopnosti, no zároveň dokáže zadržiavať vodu, čo sú na prvý pohľad protichodné vlastnosti. Prestavme si špongiu, ktorou umývame riad. Keď ju ponoríme do vody, celkom sa napije, keď ju zdvihneme, prebytočná tekutina z nej vytečie, no stále v nej ostáva dostatok vody. Tak podobne by mala fungovať aj dobrá pôda – vodu prepúšťa a zároveň zadržiava.
Rastliny pritom majú aj svoje individuálne preferencie. Napríklad kapusty uprednostňujú mierne alkalické ťažšie pôdy, koreňová zelenina (mrkva, petržlen a paštrnák…) obľubuje ľahšie piesčité pôdy. Šalátom a cuketám sa najlepšie darí v dobre vyživenej pôde bohatej na humus. Zemiaky na alkalickej pôde majú sklon k chrastavitosti. To, že plodine nevyhovuje pôda, zistíme podľa jej rastu. Napríklad mrkve sa v pôde s vyšším obsahom dusíka alebo v ťažkej pôde zvykne rozvetvovať koreň. Musíme vychádzať z pôdy, podmienok a možností, ktoré máme. Každú pôdu ale môžeme aktívne vylepšovať jej obhospodarovaním a pridávaním organického materiálu, či už dobre rozloženého kompostu, maštaľného hnoja, alebo tzv. zeleného hnojenia.
Klimatické podmienky majú tiež veľký vplyv na úrodu. Rôzne druhy úžitkových rastlín pochádzajú z rozličných častí sveta, takže majú odlišné nároky. Napríklad kukurica, fazuľa a paradajky pochádzajú z južnej Ameriky. Milujú teplo, preto najmä paradajky, v našich podmienkach vysievame do tepla skleníka alebo interiéru, necháme vyrásť sadenice, a až keď pominie riziko mrazov, cca po 15. máji, ich sadíme von.
Štyri skupiny
Keďže viaceré plodiny majú podobné nároky na prostredie, výživu a starostlivosť, záhradníci ich už v minulosti rozdelili do štyroch skupín, čo uľahčuje plánovanie výsadieb. Zásadou číslo jeden je, že rovnaké rastliny nepestujeme každý rok v rovnakom záhone. Záhony si rozdelíme, či už reálne, alebo pomyselne, na plôšky, medzi ktorými doslova rotujeme výsevy a výsadbu jednotlivých skupín. Na jednom mieste sa tak plodiny neobjavia častejšie ako raz za štyri roky. A presne toto je princípom striedania – rotácie plodín.
V bežnej záhradníckej praxi sa tejto metóde hovorí aj pestovanie v štyroch tratiach. Najlepšie tak dokážeme využiť pôdu, hnojivo a predchádzame tiež množeniu chorôb a škodcov. Striedanie zeleninových plodín pritom vychádza aj z faktu, ako rastliny znášajú hnojenie maštaľným hnojom. Niektoré totiž v čerstvo vyhnojenej pôde prinášajú veľké úrody, iné, naopak, sú chorľavé a rastú slabo.
Keď pestujeme iba málo
Ak s pestovaním zeleniny začíname, zvyčajne pestujeme iba v lete plodiace druhy, ako sú paradajky, cukety, a to opakovane v jednom záhone aj niekoľko rokov po sebe. Takto sa pôda môže rýchlo vyčerpať. Preto je lepšie založiť si viac záhonov. Aby sme ich aj využili, pridáme i rastliny plodiace skoro na jar a neskoro na jeseň. Ak nič iné okrem (napríklad) paradajok pestovať nemôžeme alebo nechceme, do záhona, ktorý práve nevyužívame, vysejeme a neskôr do pôdy zapracujeme zelené hnojenie. Aj to je spôsob, ako plodiny rotovať a pôdu v záhonoch udržiavať dlhodobo v dobrom stave.
Konkrétny plán výsadieb a striedania
Plán striedania pre naše štyri záhony si môžeme nakresliť na počítači alebo na papier. Základom sú štyri listy linkovaného papiera, ktorý rozdelíme zvislými líniami na 12 častí (mesiacov) podobne ako kalendár. Ak pestujeme iba sezónne, prispôsobíme tomu aj počet zvislých línií. Každý jeden papier predstavuje jeden záhon. Jeho veľkosť sa snažíme na papier zaznačiť v mierke, napríklad 2 cm na papieri zodpovedajú 1 m v skutočnosti. Horizontálne linky na papieri môžu značiť riadky v záhone. Vpíšeme mená rastlín a počty kusov presne tak, ako keby sme ich sadili rovno do záhona. Zaznačiť si môžeme i výsevy.
Zvislé linky používame nato, aby sme vedeli, v ktorých mesiacoch bude plodina reálne rásť a plodiť. Niektoré druhy rastú v záhone väčšinu sezóny, iné, napríklad skorý šalát, reďkovky hrášok či skoré zemiaky, sú na ňom len zopár až týždňov, napríklad do júna. Ľahko tak uvidíme, na ktorých miestach v záhone a v akom čase sa uvoľní miesto, a ľahko naplánujeme plodiny pred a po hlavnej plodine. Plán nevyhadzujeme, zaznačíme si doň počas roka poznámky, aby sme ho vylepšili a napasovali na vlastné skúsenosti a podmienky. Rovnaký plán využijeme i ďalšie roky, no vždy na inom záhone v rámci štvorročného rotačného cyklu.
Tradičné striedanie zelenín
Táto metóda pestovania chráni pôdu pred jednostranným vyčerpaním a zabraňuje premnoženiu niektorých chorôb a škodcov. Rozdelenie zelenín do štyroch skupín vychádza predovšetkým z toho, ako reagujú na hnojenie maštaľným hnojom. Niektoré ho milujú, iné neznášajú, čo sa prejaví na úrode. Maštaľný hnoj je totiž „silné“ hnojivo plné živín. Zapracúva sa do pôdy na jeseň. Ak máme úžitkovú časť rozdelenú na štyri záhony (časti), každý rok na jeseň zapracujeme hnoj iba do jedného z nich.
Prvý rok po vyhnojení (hovorí sa aj v prvej trati) v ňom pestujeme druhy veľmi náročné na živiny* – hlúboviny (okrem kalerábu), plodová zelenina, zeler a pór.
Druhý rok (v druhej trati) do toho istého záhona zaradíme zeleninu stredne náročnú na živiny, konkrétne koreňovú zeleninu okrem zeleru, cibuľovú okrem póru, listovú zeleninu.
Tretí rok (alebo v tretej trati) pestujeme zeleninu menej náročnú, ktorú môžeme prihnojiť priemyselnými hnojivami. Patrí sem koreninová zelenina (rôzne bylinky, koreniny) aj šaláty. Po prihnojení kompostom pestujeme aj reďkovky.
V štvrtom roku (v štvrtej trati) zaradíme strukoviny, pretože dusík, ktorý by chýbal iným rastlinám, si dokážu samy získať zo vzduchu, vďaka baktériám žijúcim na ich koreňoch. Môžeme tu pestovať aj sadzačku.
Prvý záhon: Veľmi náročná zelenina
Patria sem najmä plodová zelenina a hlúboviny. Milujú veľmi dobre vyhnojený záhon, pretože aby priniesli úrodu rádovo v kilogramoch, potrebujú poriadnu dávku živín.
Čo potrebujú
Bohato vyhnojenú pôdu, ktorá dobre zadržiava vodu. Nezaškodí aj cielené prihnojovanie extra počas sezóny, napríklad na podporu kvitnutia.
Príprava pôdy
V prvej trati, čiže prvý rok po vyhnojení maštaľným hnojom, pestujeme plodovú zeleninu (rajčiny, paprika, baklažán, cuketa, melón), ale i hlúboviny (karfiol, brokolica, kapusta, kel) s výnimkou kalerábu, ktorý relatívne čerstvý maštaľný hnoj zle znáša. Veľa živín má rád aj pór a zeler.
Pôdu na jar dôkladne zrýľujeme, čím ešte raz dobre premiešame hnoj pridaný na jeseň, ktorý sa už začal rozkladať. Ak nepoužívame hnoj, nahradíme ho výdatnou dávkou kompostu alebo iného organického hnojiva. Tým vylepšíme aj štruktúru pôdy. Povrch zarovnáme a rozbijeme veľké hrudy. Spomínané rastliny intenzívne rastú a plodia, vyžadujú preto i pravidelnú zálievku. Záhon podľa potreby buď odburiňujeme a okopávame, alebo medzi rastliny nastielame organický mulč. Počas sezóny môžeme kvitnúce druhy prihnojiť hnojivom s vyšším obsahom draslíka, čo podporí opakované kvitnutie a tvorbu plodov.
Výhody
Rastliny náročné na živiny sústredíme v najlepšie vyhnojenom záhone. Znášajú aj hnojenie maštaľným hnojom, ktoré robíme na jeseň. Zeleninu pestujeme v riadkoch alebo ju medzi sebou striedame podľa znášanlivosti.
Kľúčová plodina: Rajčiny
Vysievame v marci „pod sklo“, čiže do zatepleného skleníka alebo na okenný parapet. Dopestujeme sadenice, ktoré po 15. máji (po „troch zamrznutých“) vysádzame von, no nie príliš nahusto, aby sme predchádzali plesni. Vyžadujú veľa živín a zálievky.
Ďalší rok pestujeme v tomto záhone rastliny druhej trate.
Druhý záhon: Stredne náročná zelenina
Patrí sem väčšina koreňových a cibuľových zelenín okrem zeleru a póru, ktorým sa lepšie darí v prvej trati. Páči sa tu listovej zelenine, čiže rôznym šalátom, ktoré potrebujú veľa živín na rýchly rast.
Čo potrebujú
Koreňová zelenina potrebuje hlbokú, skôr ľahšiu a dobre prekyprenú pôdu bez kameňov, s dobrou schopnosťou zadržiavať vodu.
Príprava pôdy
Pôdu spracujeme do hĺbky, porozbíjame hrudy, odstránime všetku burinu a kamene.
Koreňová zelenina má drobné semienka, preto povrch dôkladne urovnáme. Vysievame ju do riadkov, nikdy nepresádzame, iba jednotíme. Rastliny by sa síce ujali, ale ich korene by nakoniec neboli pekné, rovné. Jesenný cesnak vysádzame približne v októbri, jarný skoro na jar. V tejto pôde sa páči aj cibuli sadzačke. Po zbere cesnaku a cibule môžeme do záhona ešte vysievať šaláty a špenáty.
Výhody
Pestovanie koreňovej zeleniny v pôde, z ktorej v predchádzajúcom roku odčerpali veľa živín hlúboviny a plodová zelenina, zamedzí rozvetvovaniu koreňov (tento problém nastáva pri prehnojení pôdy dusíkom). Pri cibuľovinách obzvlášť dbáme, aby sme ich nepestovali na jednom mieste skôr ako po štyroch rokoch, a to pre choroby a škodce ktoré ostávajú v pôde.
Kľúčová plodina: Mrkva
Semená vysievame do plytkých riadkov a zakryjeme tenkou vrstvou pôdy, niektorí majú dobrú skúsenosť aj so zakrytím pieskom. Skoré odrody vysievame skoro na jar, neskoré na konci jari. Keď korene dosiahnu veľkosť „baby“ mrkvy, jednotíme ich a používame na priamy konzum, varenie alebo mrazenie.
Čo pestovať v tomto záhone tretí rok?
Tretí záhon: Menej náročná zelenina
Tretí rok po vyhnojení maštaľným hnojom vysievame a vysádzame na záhon koreninovú zeleninu, ako sú rôzne bylinky, koriander, rukola, a aj rôzne druhy šalátu. Pôdu môžeme prihnojiť kompostom, čo pozitívne ovplyvní najmä úrodu reďkoviek.
Čo potrebujú
Tieto rastliny nepotrebujú hlboko zrýľovanú pôdu, dôležité je dobre pripraviť najmä vrchnú vrstvu.
Príprava pôdy
Zľahka a nie príliš do hĺbky záhon skoro na jar zrýľujeme. Ak budeme zapravovať aj kompost, rozprestrieme ho na povrch pôdy a hrabľami premiešame s vrchnou vrstvou. Odstránime buriny a hrudy. Povrch zarovnáme. Vysievame do riadkov. Šaláty pikírujeme a rozsádzame, reďkovku iba jednotíme. Počas leta sa v tomto záhone uplatnia mnohé bylinky, ktoré sú často pôvodom z južnejších krajín, kde sú neraz zvyknuté na suchšie a aj kamenisté pôdy.
Výhody
Pôda si pri tejto skupine rastlín trochu oddýchne. Hoci sa šaláty dajú pestovať aj v druhej trati, je táto trať významná aj preto, aby sme dodržali štvorročný cyklus, čo je dôležité z hľadiska chorôb a škodcov v pôde. Každý druh odoberá trochu iné zloženie živín a aj po každej rastline ostávajú v pôde rastlinné výlučky alebo zvyšky s iným zložením.
Kľúčová plodina: Šalát
Šalát vysievame v predjarí pod sklo, aby sme získali pevné sadenice, ktoré môžeme vysádzať von, keď sa oteplí. V strede jari ho vysievame už aj priamo do záhona. Mnohé veľmi skoré odrody znášajú dobre krátkodobý pokles teploty pod nulu. Šalát má krátke vegetačné obdobie, na opakovaný zber ho vysievame v malých množstvách približne v desaťdňových intervaloch. Neskôr na jar vysievame neskoré odrody alebo odrody vhodné na celoročné pestovanie. Druhou, i keď kratšou, sezónou šalátov je jeseň s výsevmi koncom leta.
Čo pestovať v tomto záhone štvrtý rok?
Štvrtý záhon: Najmenej náročná zelenina
Strukoviny, medzi ktoré patrí hrach, fazuľa, cícer, šošovica, sója, majú v niečom v porovnaní s inými druhmi rastlín navrch. Na korienkoch vytvárajú špeciálne druhy baktérií hrčky. Pútajú zo vzduchu dusík, jednu zo základných stavebných látok, a odovzdávajú ho rastline.
Čo potrebujú
Vyhovuje im vzdušná pôda schopná zadržiavať vlahu. Nie je na škodu hnojenie čerstvým kompostom, pretože sa v ňom nachádza veľa živých baktérií. Hoci baktérie pútajúce vzdušný dusík sa v pôde bežne nachádzajú, kompost v aktívnej fáze rozkladu pôsobí ako dobrý štartér, pretože zvýši ich množstvo.
Príprava pôdy
Pôdu dôkladne spracujeme, porozbíjame hrudy, odstránime všetku burinu a kamene. Zapracujeme do nej dobre rozložený kompost, vďaka nemu pôda aj lepšie udrží vlhkosť. Rozložíme ho na povrchu a hrabľami dobre premiešame do hĺbky aj cca 10 cm.
Výhody
Strukoviny dokážu dobre využiť pôdu aj štvrtý rok po vyhnojení maštaľným hnojom, keďže časť potrebných dusíkatých látok pre ne „vyrábajú“ baktérie v koreňových hrčkách. Keď rastliny zoschnú, zostrihneme ich tesne nad zemou, aby korene aj so zachyteným dusíkom ostali pod povrchom.
Kľúčová rastlina: Hrach
Ide v podstate o jarnú plodinu, ktorú vysievame i dva- až trikrát v jednej sezóne na postupný zber úrody. Prispôsobíme tomu i výber odrôd. Hoci sa hrach predpestuje zriedkakedy, je to možné. Oplatí sa to najmä pri veľmi skorých odrodách. Vysejeme ich do téglikov a dáme do miestnosti s teplotou cca 10 ⁰C. Keď podrastú a v apríli sa oteplí, vysadíme ich do záhona. Semená pred výsevom necháme napučať niekoľko hodín vo vode, urýchli to klíčenie. Do vody môžeme pridať aj moridlo.
Text: Ing. Monika Králová, redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Rozdelenie zelenín do tratí vychádza z učebnice Zeleninárstvo (1990) od Miroslava Melichara a kol.
Ďalšie zaujímavé články
Striedanie plodín: Spoznajte efektívny a overený spôsob, ako predísť únave pôdy
Pestujte s nami a hlavne zdravo
Ísť do kelu? Rozhodne áno, je zdravý!
Poznáte tajomstvo bohatej úrody? Vysádzajte zeleninu v týchto správnych kombináciách!
Ako úspešne zvládnuť jarné výsevy a neskôr sa tešiť z úrody
Ako pestovať kaleráb a ktorý nezdrevnatie?
Teraz mi začínajú dozrievať černice no na ich plodoch sú hnedé časti, vyzerajú a…