Tri najčastejšie problémy pri predpestovaní zeleniny: Vyhnite sa týmto chybám a zvýšte šancu na zdravé sadenice

Zima bude pomaly končiť, a tak sa s prvými kvitnúcimi rastlinami zobúdzajú aj záhradkári, ktorí začínajú myslieť na tohtoročnú sezónu. Najprv to sú pestovatelia čili papričiek, ktorým sa sezóna začína už v priebehu januára.

Výsev a predpestovanie sadeníc zo semienok
Foto: Shutterstock

Zeleninovej záhrade sa však môžete začať venovať aj neskôr – ak si kúpite vypestované sadenice. V tom prípade však prichádzate o výhody pestovania zo semien, ktorým sa v tomto článku venovať nebudeme.

Mnohých začínajúcich záhradkárov často odradia prvé neúspešné pokusy o pestovanie paradajok zo semien. Plesnivé substráty, zakrpatené alebo vytiahnuté rastliny sú často znakom nejakej chyby alebo nedostatku. Dôležité je nevzdávať sa, prinajhoršom kúpite hotové sadenice a skúsite to v nasledujúcej sezóne.

Zlyhanie hneď v prvom kroku

Semená nevyklíčili, kde je problém? Dobrou správou je, že väčšinou môžete v tomto kroku celý výsev zopakovať. Niektoré druhy paradajok (napr. divoké paradajky) a paprík radi klíčia pri vyšších teplotách. Optimálna teplota sa pohybuje v rozmedzí 25 až 30 stupňov Celzia a pri tejto teplote klíčia naozaj rýchlo. Po vyklíčení je vhodné teplotu znížiť na bežné izbové podmienky, teda okolo 20 stupňov Celzia.

Rastliny nemusia vyklíčiť aj v prípade, že ste preliali substrát. Semená v tomto prípade jednoducho zhnijú, keďže k vyklíčeniu potrebujú vzdušný kyslík.

Ďalší dôvod nevyklíčenia je možné hľadať v semenách samotných. Všeobecne nie je dobré vysievať osivo, ktoré stálo pri izbových podmienkach dlhšie ako 3 roky, i keď táto doba sa môže líšiť od druhu po druh. Pri nákupe semien je dobré myslieť na to, že lokálni producenti osiva sú vždy spoľahlivejší ako veľké reťazce.

Plesnivé substráty môžu mať viacero príčin

Aj keď biely povlak na povrchu substrátu, v ktorom chcete pestovať svoje paradajky, nemusí rastlinám priamo škodiť, je to určite esteticky nepríjemné. Rozšírenie plesne na substráte väčšinou súvisí s dvoma faktormi – vlhkosť substrátu a vetranie.

Ak teda vo svojich téglikoch nájdete biely povlak, môže to znamenať, že ste rastliny preliali alebo nedostatočne vetráte.

Biely povlak na povrchu substrátu
Foto: Shutterstock

Oba problémy sa však dajú s jednoduchosťou vyriešiť. Pri pestovaní sadeníc je dobré nechať substrát mierne obschnúť, keďže prelievané sadenice bývajú náchylnejšie na sucho. V málo vetraných priestoroch sa rastlinám prirodzene darí menej, keďže potrebujú k životu kyslík a oxid uhličitý. Naopak sa darí plesniam.

Triky, ktoré odporúčajú použitie vaječných škrupiniek ako kvetináčov sú na prvý pohľad zaujímavé, no zároveň dávajú plesniam dôvod sa v substráte uchytiť. Rozložiteľné kvetináče sú praktické, no v rašeline, z ktorej sú vyrobené, môžu obsahovať spóry plesní. Preto je všeobecne odporúčané dať tieto kvetináče pred výsadbou do rúry na pár minút pri teplote okolo 70 stupňov Celzia.

Je nutné upozorniť, že mnohé moderné výsevné substráty sú obohatené aj o huby, ktorých účelom je zabrániť množeniu patogénnych húb, plesní a rôznych vývojových štádií škodcov v pôde. Biely povlak tak býva neraz dôsledkom toho, že sa premnožila práve „dobrá huba“. Veľmi často ide teda len o problém estetický, ktorý rastlinám nijak neškodí.

Zakrpatené sadenice značia nedostatok živín

Práve živiny sú často pri predpestovaní podceňované. Na pestovanie sadeníc je určený špeciálny substrát s názvom „substrát na výsev a množenie“, ktorý obsahuje optimálny pomer živín. V neskoršej fáze je mladé rastliny možné prihnojiť hnojivami na to určenými.

Zdravie sadeníc môžete zlepšiť použitím mykorhíznych húb alebo baktériami mliečneho kvasenia.

Zakrpatené alebo vytiahnuté sadenice
Foto: Shutterstock

Ak majú sadenice bledú farbu a vyzerajú, ako by sa za niečím ťahali, ide o proces tzv. etiolizácie. Rastliny sa prirodzene ťahajú za svetlom a v prípade, že ho majú nedostatok, dotiahnu to až do extrému. V tom prípade sa začnú nadmerne naťahovať a strácať farbu, niektoré môžu padať a lámať sa. Takéto rastliny sa už, bohužiaľ, nedajú zachrániť a je najlepšie kúpiť si hotové sadenice.

Text: Matúš Puskeiler
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku