Čo uprednostňujete, trvalky alebo letničky? Vyznáte sa dobre v ich vlastnostiach, prednostiach a v čom sú prípadné nedostatky? O svoje skúsenosti a názor sa podelila záhradná dizajnérka.
O pomyselnom súboji trvaliek a letničiek sme sa rozprávali so záhradnou dizajnérkou a pestovateľkou Ing. Luciou Peukertovou.
Všetky kvitnúce rastliny vníma ako korenie pre záhradu, ktoré celý priestor obmieňa spolu s ročným obdobím. Trvalky a letničky sú pre ňu ako všestranný nástroj, vďaka ktorému sa záhony menia na kvitnúci svet užitočný nielen pre človeka.
Využívanie trvaliek a letničiek v minulosti a súčasnosti
Lucia, skôr než sa pustíme do pomysleného súboja trvaliek s letničkami, skúsme urobiť krátku sondu či už do vzdialenej, alebo menej vzdialenej minulosti. V ktorých obdobiach boli „moderné“ ktoré skupiny rastlín a prečo?
Letničky aj trvalky sa objavovali už v starovekých záhradách, v tom čase však vyzerali trochu inak, než sme zvyknutí teraz. Hlavne počas posledných dvoch storočí sa komplexne premenili vďaka šľachteniu, hoci sa v súčasnosti radi vraciame k pôvodným, až trochu divoko vyzerajúcim formám i druhom.
Z historického pohľadu bolo zaujímavé hlavne použitie letničiek, tie by ste pred niekoľkými storočiami našli najmä v záhradách šľachtických rodov, čiže u ľudí, ktorí si to mohli dovoliť. Veľkolepé výsadby boli typické nielen pre Anglicko, ale aj pre Francúzsko, kde sa z letničiek vytvárali obdivuhodné ornamenty.
Trvalky nás sprevádzajú odnepamäti. V záhradách majetných vrstiev plnili už pred mnohými storočiami hlavne okrasnú funkciu, ale nesmieme zabúdať ani na to, že medzi nimi je celý rad liečivých rastlín.
Vo vidieckych záhradách chudobnejších vrstiev rástlo množstvo zaujímavých trvaliek, n o tie väčšinou plnili hlavne praktickú funkciu. Rastliny okrasné kvetom síce mali byť krásne, ale aj celkom nenáročné. Na jednom mieste vydržali bez presádzania dlhší čas a ich bonusom bolo, že mohli slúžiť na rez. Sem-tam medzi nimi boli aj liečivé rastliny. Pri trvalkách sa už hľadelo nielen na krásu, ale aj na možnosti ich ďalšieho využitia, k čomu sa dnes začíname opäť vracať.
Keby sme sa podrobnejšie pozreli do histórie použitia letničiek a trvaliek, zistili by sme, že ich obľuba a pestovanie boli vždy ovplyvnené aktuálnymi trendmi. Isté však je, že bohatú záplavu kvetov si kedysi mohli dovoliť len tí najmajetnejší.
„Modernosť“ rastlín teda spočívala v možnosti ich využitia podľa estetiky daného historického obdobia?
Výsadby kvetov vyslovene reagovali na aktuálne historické obdobie, od ktorého sa odvíjal aj záhradný štýl. V stredoveku boli rajské záhrady v porovnaní napríklad s barokovými záhradami celkom skromné, ale aj tu by ste našli niektoré trvalky. Už sa objavovali pivonky, i keď skôr len druhy s jednoduchými kvetmi. Voňavé materine dúšky alebo pôdopokryvný harmanček sa vysádzali na mačinové lavičky, ktoré sa pri každom dotyku rozvoňali.
V renesancii aj baroku, rovnako ako počas celého 19. storočia, mali záhony skôr pravidelné (formálne) usporiadanie. Formálne kvetinové záhony sa však viac týkali letničiek ako trvaliek, ktoré sa počas histórie uplatňovali skôr v druhovo bohatých záhonoch, v podrastoch stromov a podobne.
Čo je moderné v súčasnosti?
Súčasný spôsob používania trvaliek i letničiek je inšpirovaný najmä ekologickými zásadami a snahou o vytvorenie druhovo pestrej a prírode blízkej výsadby. Milovníkom letničiek aj trvaliek rozhodne neprekáža, keď si kvety občas robia, čo chcú. Vôbec nie je na škodu, keď sa rastliny sem-tam samy na stanovišti vysemeňujú alebo keď pôsobia viac divoko.
Čím ďalej, tým viac v spoločnosti rezonujú aj ekologicky pestované rastliny. Aj u nás sa už objavujú trvalkové škôlky, ktoré hlásajú, že pri pestovaní nepoužívajú synteticky vyrobené hnojivá a postreky. Ekológia sa so záhradníckou sférou prepája čím ďalej, tým viac, je to vlastne reakcia na celkové naladenie spoločnosti.
Trvalky verzus letničky
Má vôbec zmysel stavať tieto dve skupiny rastlín – trvalky a letničky – proti sebe?
Určite nie, pretože každá umožňuje niečo iné. Letničky si vysádzame hlavne kvôli ich sýtym odtieňom a naozaj intenzívnemu kvitnutiu. Za svoj krátky život toho musia veľa stihnúť, preto kvitnú často od mája alebo júna až do jesene.
Trvalky sú zas stávkou na istotu a hlavne vydržia aj niekoľko rokov. V porovnaní s letničkami sú, i keď možno nie na prvý pohľad, o dosť lacnejšie, pretože ich nemusíte vysádzať alebo vysievať každý rok. Ich kvitnutie tiež býva neodolateľné, ale väčšinou, až na výnimky, netrvá dlhé mesiace a nebýva až také intenzívne.
Letničky aj trvalky sa skôr dopĺňajú, rozhodne sa nedá hovoriť o konkurencii.
Čím sú vlastne typické trvalky, čím letničky a aké sú možnosti využitia oboch skupín v našich hobby záhradách?
Letničky majú krátky jednoročný životný cyklus, čo je zrejmé aj z ich názvu. Trvalky sa líšia podľa dlhovekosti, niektoré na mieste vydržia tri roky, iné aj 25. Dĺžka života vyslovene ovplyvňuje, kam ich vysadíme.
Zatiaľ čo krátkovekých letničiek si budeme chcieť užiť čo najviac, sadíme ich čo najbližšie k domu alebo aj na balkón či terasu. Trvalkám dávame väčšiu voľnosť a vysádzame ich prakticky všade v záhrade ako spoľahlivú zelenú a kvitnúcu pôdnu pokrývku.
Nepravé letničky
Zaujímavú skupinu predstavujú nepravé letničky, akoby spájali v sebe prednosti trvaliek aj letničiek. Jedinou ich nevýhodou v našom podnebí je nutnosť ich zimovania napríklad v studenej zimnej záhrade. Okrem kvetináčov ich využívame aj v záhonoch?
Nepravými letničkami označujeme rastliny, ktoré sú vo svojej domovine vytrvalé, niekedy rastú dokonca ako kríky, ale v našich podmienkach neprežijú zimu. Niektoré z nich pestujeme ako typické balkónové rastliny, napríklad muškáty, ale niektoré nájdete aj v bežných letničkových záhonoch. Napríklad papuľka v miernej zime dokáže bez problémov prezimovať, takže v ďalšom roku vykvitne skôr v porovnaní s čerstvo vypestovanými sadenicami.
Nepravé letničky, ku ktorým patrí veľa záhonových aj balkónových kvitnúcich druhov, je možné prezimovať, ak im zabezpečíme vhodné podmienky. Nie vždy sa to však vypláca, preto každý rok vysievame tieto druhy znova. Okrem muškátov k nim patria aj gazánia, dvojzub, petúnia, osteospermum, nemézia, vejárovka i iné.
Ktorá skupina je podľa vás jednoduchšia na pestovanie?
Ešte pred niekoľkými rokmi, keď sa v záhradách pestovali prevažne náročnejšie letničky vyžadujúce predpestovanie i pravidelnú zálievku, by som jednoznačne za menej náročné označila trvalky.
V súčasnosti sa však čoraz častejšie pestujú aj suchovzdorné letničky, ktoré sa vysievajú priamo na miesto, spomeniem slncovku kalifornskú, nevädzu cisársku, železník argentínsky, černuchu damašskú, nechtík lekársky. Následne nepotrebujú žiadne okopávanie ani zálievku, nieto ešte hnojenie. Takže sa o nich dá hovoriť ako o nenáročných rastlinách. Každý rok sa však musia opätovne vysievať, čo pri trvalkách nehrozí.
Aj keď letničky nemusia nutne patriť medzi veľmi náročné rastliny, trvalky sú určite menej náročné na následnú obnovu, ktorá neprebieha každý rok ako pri jednoročných kvetinách.
Predpestovať alebo kúpiť sadenice
Obe skupiny rastlín sa dajú kúpiť v podobe semienok aj ako sadenice. Čo je podľa vás lepšie?
Obe skupiny sa dajú vypestovať zo semien, ale pozor, nie pri všetkých druhoch je to reálne. Mám na mysli mnohé druhy a odrody nepravých letničiek, ktoré sa pestujú výhradne pomocou odrezkov. Predpestované sadenice by som odporučila kupovať najmä pri balkónových rastlinách. Predpestovanie muškátov alebo petúnií zo semien síce je možné, no je časovo náročné a vaše snaženie môže v polovici cesty zhatiť pleseň.
Čo sa sortimentu semien týka, na trhu sú bežne dostupné len semienka druhov, o ktoré je väčší záujem. Ak chcete pestovať niektorý menej populárny druh, nezostane vám nič iné, než si zohnať semienka napríklad prostredníctvom e-shopu. Sadenice letničiek bývajú v predaji v apríli a máji, no množstvo druhov je pomerne obmedzené.
Pestovanie zo semien sa vypláca najmä pri menej náročných druhoch, ktorých potrebujete viac. Trvalky v prevažnej väčšine kupujeme vo forme sadeníc, ale aj v ich prípade sa dajú niektoré menej náročné druhy vypestovať zo semien. Výsev sa vypláca hlavne vtedy, keď z daného druhu potrebujete viac rastlín.
Založenie nového záhona
Ak si chceme založiť nový záhon, či už trvalkový, letničkový, alebo aj zmiešaný, čo je dôležité pri výbere druhov, prípadne odrôd?
V prvom rade je dobré vedieť, čo od záhona očakávame, aké vysoké rastliny potrebujeme a koľko času môžeme venovať údržbe. Tiež je nutné všímať si nároky na stanovište, vedľa seba vysádzame len kvety s rovnakými alebo veľmi podobnými požiadavkami na svetlo, pôdu a zálievku.
Zohľadníme aj termín kvitnutia a jeho dĺžku. Trvalkové aj letničkové záhony by mali kvitnúť stále celú sezónu, rozhodne nie iba nárazovo, čo hrozí pri nesprávne zvolených druhoch trvalkového záhona.
Čo sa farebného miešania kvetín v záhone alebo v kvetináči týka, existujú nejaké pravidlá či odporúčania?
Farebné kombinácie sú takmer samostatnou témou, farby napokon ovplyvňujú nielen našu náladu, ale aj celkovú podobu záhrady či kvetinovej terasy. Farby by pri plánovaní všetkých letničkových i trvalkových výsadieb mali byť dôležitým kritériom.
Hoci platí, že fantázii sa medze nekladú, určite by som odporučila zoskupovať farby, ktoré k sebe ladia. Pokiaľ budú letničky alebo trvalky sprevádzať napríklad odpočinkové posedenie alebo meditačný kút, mali by sa farby pohybovať skôr v upokojujúcej studenej škále. V tomto prípade voľte odtiene bielej, modrej, staroružovej. Môžete medzi ne sem-tam zakomponovať aj kvety so žltým kvetom, ale naozaj len v malom množstve.
Naopak, na miestach, kde potrebujete vzpruhu, siahnite po pestrejších kombináciách. S čím by som však bola vždy opatrná, je použitie kvetov vo výrazných červených odtieňoch. Tie totiž vyhrajú všetky súboje s inými farbami. V každom priestore budete vnímať najmä červené kvety, zatiaľ čo tie ostatné ustúpia do pozadia. Červená je síce fajn, ale skôr v malom množstve a na vhodných miestach.
Keď máme radi veľké kvety, dá sa založiť záhon iba z rastlín s veľkými kvetmi?
Taká kombinácia nebude vyzerať úplne harmonicky. Ostatne aj pri viazaní kvetinových kytíc platia určité pravidlá a v záhrade je to dosť podobné. Veľké kvety do záhrady, samozrejme, patria, ale, rovnako ako v kytici, nemali by prevažovať.
Veľmi dôležité sú aj rastliny s drobnými kvetmi, ktoré majú jemnejšiu štruktúru. A rovnako ako v kytici tu má mať výsostné postavenie osviežujúca zeleň, perfektne totiž zjednocuje aj nesúrodé farebné odtiene.
Keď máme radi napríklad kvety na rez do vázy, na ktorú skupinu rastlín sa zamerať?
Ani tu neexistuje jednoznačné odporúčanie, na rez sa hodia trvalky, cibuľoviny, rastliny hľuznaté aj letničky. Sama kvety na rez pestujem a kombinujem všetky skupiny, pretože každá je svojím spôsobom v sortimente na rez jedinečná.
Ako vysádzať letničky a trvalky
Ako môžeme pracovať s rastlinami pri výsadbe? Sadíme ich jednotlivo, do skupín alebo vytvárame plôšky či línie?
Letničky sa väčšinou vysádzajú do klasického trojsponu, aby mali medzi sebou dostatočne veľký a pravidelný rozstup. Pokiaľ chcete vytvoriť ornament, nevyhnete sa líniovým výsadbám, ktoré sa ešte uplatňujú aj pri lemoch z letničiek. Hoci aj pri trvalkách sa väčšinou dodržuje trojspon, v ich prípade býva výsadba menej zviazaná pravidlami.
V niektorých typoch záhonov sa jednotlivé druhy rastlín vysádzajú v bohatom mixe, pri anglických záhonoch sa potom vysádza jediný druh do väčších skupín. Charakter výsadby teda závisí hlavne od štýlu záhona, ktorý práve vytvárame.
Okrem trvaliek, letničiek a nepravých letničiek sú aj iné skupiny rastlín? Ako ich využívať v záhone?
Rastliny sa všeobecne delia na jednoročné, dvojročné a vytrvalé. Do trvaliek sa radia aj rastliny cibuľnaté a hľuznaté, patria sem aj georgíny alebo mečíky, ktoré sa musia na jeseň vybrať zo záhonov a zazimovať. Aj v jedinom záhone sa dajú kombinovať všetky skupiny, len je nutné na jar vykonať komplexnú „revíziu“ a zistiť, čo všetko sa bude potrebné meniť.
V prípade letničiek je často lepšie v jednom záhone pestovať len tieto a v ďalšom roku ich podľa ľubovôle obmeniť. Do trvalkových záhonov sa dá veľmi dobre začleniť napríklad železník argentínsky, ktorý sa samovoľne vysieva, takže sa správa ako „sťahovavá trvalka“.
Ako a kedy vysievať a vysádzať
Čo sa týka výsevu, ako, do čoho a kedy kvetinové semienka vysievame?
Riadime sa vždy odporúčanými termínmi od výrobcu osiva. Letničky aj trvalky sa dajú vysievať podľa druhu od januára, väčšina sa ich vysieva v marci a apríli, ale čas výsevu niektorých trvaliek aj dvojročiek prichádza v priebehu leta.
Pre drobnejšie semená sú ideálne špeciálne výsevné substráty s obsahom piesku. Dobrým pomocníkom sú klasické hrantíky aj výsadbové nádoby. Veľké semená sa dajú vysievať aj samostatne do rašelinových tabliet.
Kedy a ako sadenice vysádzame? Ako spracovaná a vyhnojená má byť pôda? Ako mám postupovať, ak napríklad pre nový záhon zrýľujem kus trávnika?
Príprava stanovišťa na výsadbu sa riadi nárokmi rastlín, ale aj tým, v akom stave je pôda. Trvalkám aj letničkám svedčí hnojenie starším rozloženým kompostom, dá sa však použiť aj minerálne hnojivo typu Cererit. Kompost je však v mnohých ohľadoch výhodnejší, čerstvo zrýľovanú pôdu prirodzene nakyprí a obohatí o humus.
Sadenice letničiek sa na záhon vysádzajú väčšinou po polovici mája, odolné trvalky dokonca v marci alebo apríli. Pokiaľ sú rastliny dlhšie pestované v kvetináči, je nutné im po vybratí z nádoby mechanicky narušiť koreňový bal, korene potom lepšie prerastajú do okolitej pôdy.
Starostlivosť a zálievka počas roka
Čo je náročnejšie na starostlivosť a zálievku počas leta? Trvalky či letničky? Dá sa to takto všeobecne povedať?
Aj keď sa nároky jednotlivých druhov líšia, je možné spomenúť jednu vlastnosť letničiek, ktorá ide často proti nám. Pokiaľ ide o náročnejšie druhy vyžadujúce pravidelnú zálievku, nemali by nikdy úplne preschnúť. Ak by preschli, aj po zaliatí prechádzajú do ďalšieho štádia, čiže do intenzívnej tvorby semien, pričom už ďalej takmer nekvitnú. Sucho je pre ne výzva na rozmnoženie a ukončenie životného cyklu.
Medzi letničkami, ako aj trvalkami existujú odolné a suchovzdorné druhy, ktorým ani prísušok neprekáža. Na každé stanovište sa dajú nájsť správne druhy, je však nutné sa trochu viac zorientovať v sortimente.
Ako sa o letničky a trvalky staráme na jeseň, pred a po príchode mrazov?
Trvalky nevyžadujú špeciálnu starostlivosť, len čo prejdú mrazom, je vhodné ich odumretú hmotu ponechať ako protimrazovú ochranu a odstrániť ju až v predjarí. Teplomilné druhy hľuznatých georgín a mečíkov je nutné včas vyryť a preniesť do chladnejšej miestnosti, kde prečkajú zimu.
Podobne sa postupuje pri nepravých letničkách, teda pri rastlinách najčastejšie pestovaných v nádobách na terase, ktoré si chcete užívať aj ďalší rok. Letničky špeciálnu starostlivosť nevyžadujú. Pokiaľ sa z ich kvetov chcete tešiť ešte nejaký čas, môžete nad záhonom postaviť konštrukciu a potiahnuť ju bielou netkanou textíliou. Pri citlivejších letničkách však ani takéto riešenie premrznutiu úplne nezabráni.
Zber semienok z letničiek
Môžeme si z letničiek dopestovať semienka a použiť na výsev v ďalšom roku? Pri ktorých to nie je možné a prečo?
Semienka sa zbierajú iba pri zdravých silných letničkách, ktoré však neprešli intenzívnym šľachtením. Pokiaľ ide o nepravé letničky množené rezkovaním, tieto často ani semená netvoria alebo by z nich vyrástol pôvodný druh, ktorý nenesie znaky svojich prešľachtených rodičov.
Semienka nezbierajte ani z rastlín napadnutých chorobami. No ak je rastlina zdravá, zber semienok je finančne zmysluplný. Semienka sa zbierajú napríklad zo slnečníc, z nevädze, černušky, harmančeka, kapucínky, zo slezovky alebo z nechtíka.
Novinky a obľúbené rastliny
Šľachtenie napreduje rýchlymi krokmi. Aké druhy alebo odrody vás v poslednom období zaujali a čím?
Baví ma sledovať akékoľvek novinky, no v posledných rokoch som veľmi prepadla georgínam a pivonkám. Hlavne na pivonkách sa mi páči, že už nie sme obmedzení len na klasické farebné odtiene v podaní bielej, ružovej a fialovočervenej, novinky sa pýšia kvetmi v broskyňových, púdrových aj lososových odtieňoch.
V prípade letničiek sú novinky zaujímavé hlavne v balkónovom sortimente, pri surfíniách, petúniách aj minipetúniách je farebná škála neskutočná. Pri klasických záhonových letničkách zas rada siahnem po odrodách, ktoré sú na trhu už mnoho rokov.
Moja starká pestovala každý rok niekoľko druhov letničiek z vlastných semienok (šalvia, aksamietnica, astrovka). Priznám sa, najmä vzhľadom na nedostatok času sme z toho „vyšli“. No mám v záhrade niekoľko obľúbených rastlín, letničky, ale aj dvojročky či krátkoveké trvalky, ktoré sa v záhone samy vysievajú. Nemusím na jeseň zberať a na jar vysievať semienka a neskôr pikírovať a vysádzať rastliny. Stačí sa prejsť po zime po záhone a po okraji trávnika a všimnúť si, kde čo rastie a len ich presadiť tam, kde pre ne nájdem miesto. Patria sem napríklad divozel, nezábudka, nechtík, slezová ruža, aksamietnica a určite rimbaba.
Pestujete aj vy takéto „bezstarostné“ rastliny? Myslím, že by to mohol byť dobrý tip pre „zaneprázdnených“ záhradkárov.
Rastliny schopné samovoľného výsevu pestujem rada odjakživa. Ich určitú neposlušnosť beriem skôr za výhodu a aj ako znak neskutočnej odolnosti. Z trvaliek mám v obľube orlíčky, kocúrniky, centranty, zvončeky alebo napríklad ľan. Podobne sa správa aj dvojročný divozel alebo náprstník.
Z letničiek by som vyzdvihla nechtík, harmanček a kapucínku. Tieto druhy nemusím vysievať ani zbierať ich semienka, väčšinou bez problémov prečkajú v pôde a na jar samy vyklíčia. Taká divokosť a nenáročnosť je fajn hlavne tam, kde sú jej majitelia naklonení a vedia s ňou pracovať. Niektoré rastliny sa však dokážu správať aj tak trochu ako burina, takže sa musia usmerniť.
Ďakujeme za rozhovor.
Galéria k článku
Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Týchto pár dôležitých krokov vám pomôže udržať letničky a trvalky v kvete až do jesene
13 septembrových úloh v okrasnej záhrade
Všetko, čo by ste mali vedieť o osive, kým ho vložíte do pôdy
Vypočujte si druhý diel podcastu Záhrada
8 rastlín, ktoré začiatkom leta premenia záhradu na kvetinový raj
Kolekcia kvetinové koberce
Plánujem kupit tutu margaretku v lidli a neviem ze ci je to letnicka alebo trval…