V marci nám pribúdajú povinnosti v úžitkovej záhrade. Vysievame, vysádzame a čistíme pôdu po zime

V predjarnom období sa už naplno venujeme ovocnej a zeleninovej záhrade. Upratujeme po zime, plánujeme výsev niektorých druhov zeleniny a výsadbu ovocných stromov.

priprava priesad papriky
Foto: Shutterstock

Čistíme jahodovisko

Počas prvých slnečných a teplých marcových dní pripravíme porast jahôd na novú sezónu. Najskôr odstránime všetku trvácu burinu aj s koreňmi, pri druhoch, ktoré majú kolovité korene, si pomôžme špeciálnym náradím. Vytrhneme uhynuté a veľmi slabé jedince. Následne odstránime suché a poškodené listy aj so stonkami, ideálne pomocou ostrých nožníc. Odstrihneme aj staré poplazy, pretože rastliny zbytočne vysiľujú.

Pôdu okolo jahôd dôkladne prekypríme a aplikujeme kvalitné hnojivo na jahody. Na jar si môžeme vysadiť aj nové rastliny, ak sme to nestihli koncom leta, v ponuke je veľa odrôd aj v lacnejších baleniach po niekoľko kusov. Uprednostníme sadenice s kvalitným koreňovým balom. Pri výsadbe niekoľkých odrôd si zabezpečíme dlhšie obdobie zberu.

cistenie jahodoviska
Pri čistení jahodoviska dáme pozor na listové srdiečka, ľahko sa totiž poškodia. Foto: Shutterstock

Nevyhnutné postreky drevín

Už na konci zimy myslíme na aplikáciu takzvaných predjarných postrekov, napríklad takých, ktorými môžeme zabrániť obávanému moníliovému odumieraniu výhonkov čerešní, sliviek alebo marhúľ. Týka sa to aj kučeravosti broskýň. Účinné budú vtedy, ak ich zrealizujeme v štádiu nalievania a mierneho otvárania listových pukov až do začiatku kvitnutia.

V čase kvetu už nestriekame. Využijeme kvalitné a osvedčené meďnaté alebo sírnaté prípravky. Na aplikáciu si zvolíme slnečný, suchý a bezveterný deň. Keď prší, nepostrekujeme, voda postrek z veľkej časti zmyje a zásah by bol neúčinný.

postreky drevin
Rozvoj chorôb podporuje chladné a vlhké počasie na konci zimy. Foto: Shutterstock

Vysádzame ovocné stromy

Hlavným obdobím výsadby ovocných stromov je síce jeseň, no ak sme to nestihli, zameškané môžeme dobehnúť aj teraz na jar. Voľnokorenné ovocné stromy, ale aj kry, napríklad ríbezle a egreše, vysádzame čo najskôr na jar, kým nie je teplo a sucho. Naopak, výpestky s koreňovým balom môžeme bez obáv vysádzať počas celého vegetačného obdobia.

V oboch prípadoch si najskôr pripravíme dostatočne priestrannú jamu, na jej dno nasypeme po skyprení rýľom kvalitne vyzretý kompost a nezabudneme zatĺcť oporný kôl. Korene vysádzaného voľnokorenného stromčeka vopred namočíme na pár hodín do vedra s vodou. Potom drevinu umiestnime do pripravenej jamy a korene zasypme kvalitným substrátom zmiešaným s pôdou. Napokon stromček zavlažíme a pripevníme k opore.

vysadba ovocnych stromov
Hneď po výsadbe výdatne zavlažíme a zalievame, aj keď príde sucho. Foto: Shutterstock

Ovocné dreviny, predjarné práce

Od konca zimy v ovocnom sade rýchlo pribúdajú povinnosti. K dôležitým prácam patrí napríklad vyhrabanie všetkých minuloročných listov z miest pod ovocnými stromami. Staré a často už trochu zotleté lístie totiž môže byť zdrojom infekcie. Presvetlíme zároveň kry egrešov, čo je prevencia proti obávanej americkej múčnatke. Presvetlenie ocenia aj ríbezle, najmä tie, pri ktorých sme zanedbávali rez.

Nezabudnime ani na rez kôstkovín a dokončíme rez viniča, ideálne začiatkom mesiaca. Po zime skontrolujeme pevnosť opôr mladých stromčekov. Nájdime si čas aj na predjarný postrek ríbezlí proti voškám a na kmene ovocných stromov nainštalujme už teraz lepové pásy.

predjarne prace
Foto: Shutterstock

Pripravujeme priesady papriky a paradajok

Ešte aj začiatkom marca si do výsevných nádob alebo okenných miniparenísk a do kvalitného výsevného substrátu môžeme vysiať osivo papriky. Výsevné misky umiestnime po zavlažení substrátu na pár dní do najteplejšej, hoci aj tmavšej miestnosti. Ideálna teplota na klíčenie osiva papriky je 25 °C. Len čo spozorujeme prvé klíčky, nádoby prenesieme na svetlé miesto s teplotou okolo 20 °C (v noci stačí 16 °C).

Substrát zavlažujeme a priestor, kde predpestúvame, pravidelne vetráme. Keď sa rastlinám vyvinú prvé pravé listy, môžeme pristúpiť k pikírovaniu. Pripravíme si malé kvetináče alebo tégliky, naplníme ich kvalitným záhradníckym substrátom a po jednom rastliny prepikírujeme. Sadíme ich o niečo hlbšie, než rástli vo výsevnej miske. Substrát s rastlinami zavlažujeme, ale vždy až po tom, čo substrát mierne preschne.

Približne v polovici marca je vhodný čas aj na výsev semien rajčín. Nevysievame ich skôr, rajčiny rastú rýchlo a zo skorého výsevu by sme mali nezdravo vytiahnuté priesady. Vysiať si môžeme rôzne odrody.

priesady papriky
Keď je intenzita osvetlenia nižšia, rastlinám znížime teplotu. Foto: Shutterstock

Vyskúšajte

Rebarborové stopky môžeme mať k dispozícii skôr ako po iné roky. Stačí k rastline navŕšiť vyzretý a preosiaty kompost tak, aby boli puky dostatočne zakryté. Okrem toho zakryjeme trs starým hlineným kvetináčom, ktorý otočíme na rastlinu hore dnom. Počas slnečných dní kvetináč aspoň na dve hodiny odložíme a okolie rastliny sa tak vyvetrá.

Zber valeriánky

Od prvých marcových dní po odstránení zimného krytu zberáme lahodné lístky valeriánky a špenátu. V suchých a slnečných dňoch, najlepšie okolo poludnia, nezabudneme porasty tejto listovej zeleniny výdatne zavlažiť. Okrem toho odstránime aj burinu, ktorá rastlinám odoberá živiny a vlahu. Vytrhneme jedince, ktoré sú veľmi slabé alebo uhynuté, sú rizikom, že sa na nich uchytí nákaza. Okolo rastlín môžeme prekypriť pôdu. V prípade, že ešte hrozia mrazy, máme pripravenú netkanú textíliu na zakrytie.

zber valerianky
Listy valeriánky využijeme do šalátov aj ako prílohu k jedlám. Foto: Shutterstock

Vysievame hrach

Hrach vysievame do kvalitne pripravenej pôdy ideálne do polovice mesiaca. Semená vysievame jednotlivo do riadku alebo dvojriadku približne 3 cm od seba do hĺbky 4 až 6 cm. Medzi radmi necháme medzeru 30 až 40 cm. Pred samotným výsevom semená namočíme na cca 24 hodín do čistej vody, kde napučia, tým sa urýchli ich klíčenie.

vysev hrachu
Hrach klíči už pri teplote 1 °C, vhodná je však teplota okolo 15 až 18 °C. Foto: Shutterstock

Predpestúvame jednoročné bylinky

Sadenice väčšiny byliniek dostaneme kúpiť na jar v záhradníctvach a na trhoviskách. Môžeme si ich však aj jednoducho predpestovať. Počas marca vysievame semená saturejky, majoránu, perily alebo bazalku, pri ktorej môžeme vyskúšať viacero odrôd. Postačí nám malá debnička, výsevný substrát a osivo, ktoré v prípade bazalky dostať napríklad aj vo forme výsevných diskov. Predpokladom rýchleho a rovnomerného klíčenia je dostatok svetla a vlahy.

predpestovanie jednorocnych byliniek
Z výsevov získame množstvo sadeníc, ktoré v máji vysadíme na hriadky. Foto: Shutterstock

Na čo ešte nezabudnúť:

■ Odstránime tesne nad pôdou vyrodené výhonky malín a černíc, ak sme to nestihli v minulom roku. Z porastu je lepšie dať preč aj príliš slabé a poškodené výhonky.

■ Prihnojíme ovocné stromy hnojivom s vyšším obsahom dusíka. Na prihnojenie môžeme v skorom jarnom období použiť aj vyzretý kompost.

■ Začiatkom mesiaca by sme už mali mať dokončený predjarný rez ovocných stromov. Od konca februára do začiatku marca využime príležitosť na vrúbľovanie ovocných stromov.

■ Na pripravené hriadky vysievame osivo mrkvy karotky, mrkvu neskorú, petržlen, reďkovku, špenát a čierny koreň. Začiatkom mesiaca si ešte môžeme vysiať mak.

■ Začneme s predpestovaním priesad skorých hlúbovín.

■ Vo vykurovanom skleníku môžeme vysievať šaláty, jarnú cibuľku a reďkovku.

■ Začneme s nakličovaním hľúz zemiakov. Ideálne je začať asi 5 týždňov pred plánovanou výsadbou. Vyberieme na to stredne veľké hľuzy. Predkličujeme ich v nízkej debničke na vrstve rašeliny, na svetle a pri teplote 15 °C.

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku