Pestovať vlastné sadenice zo semien je výhodné najmä vtedy, keď ich potrebujeme väčšie množstvo alebo keď chceme pestovať špecifické odrody a menej bežné druhy.
Každý, kto má už nejaké skúsenosti s pestovaním rastlín, vie, že v prípade niektorých druhov zeleniny, kvetín i byliniek sa dajú pomerne ľahko získať semená z vlastného záhona. Ide hlavne o pôvodné druhy, ktoré nie sú prešľachtené. Pokiaľ by sme sa, naopak, rozhodli použiť semienka z F1 hybridov, ďalšou generáciou by sme príliš nadšení neboli, vyrástli by totiž rastliny s výrazne inými vlastnosťami, ako mal hybrid.
Pozor si musíme dať aj na druhy a odrody, ktoré sa ľahko opeľujú s inými, čo je bežné napríklad pri tekviciach. Vlastné semienka môžeme opakovane zbierať a vysievať rok čo rok po sebe napríklad z maku, z tekvice odrody Hokkaido, ačokče, mäty, yzopu, tymianu, kapucínky a medovky. Z kvetín sú na to vhodné napríklad aksamietnice, jednoročné šalvie i nevädze.
Keď sa nechceme púšťať do „semenárčenia“, osivo môžeme kúpiť v záhradníctvach, záhradných centrách aj malopredajniach záhradníckych potrieb. Zaujímavú a neraz oveľa širšiu ponuku nájdeme v internetových obchodoch. Niektoré semenárske spoločnosti ponúkajú aj semená v BIO kvalite alebo veľké balenia, ktoré potešia výhodnou cenou.
Pre úspešné klíčenie
Klíčenie semienok má svoje pravidlá, a aby sme boli úspešní, zistíme si podmienky, za ktorých daný druh klíči. Na obale osiva sa dočítame, či semienka klíčia na svetle alebo či potrebujú pritieniť. Dôležitá je aj hĺbka výsevu. Zvyčajne platí, že čím je semienko väčšie, tým hlbšie sa vysieva. Úplne drobné osivo sa často vôbec nezasypáva zeminou, len sa s ňou zľahka premieša. Príliš hlboký výsev drobných semienok môže znamenať zmarenie klíčenia, pretože nemajú dostatok zásobných látok, aby sa klíček „prebojoval“ na denné svetlo.
Používame špeciálny substrát určený na výsev alebo množenie, poskytuje totiž tie najlepšie podmienky na klíčenie vďaka dobrej priepustnosti a kyprosti. Navyše obsahuje len malé množstvo živín, čo umožní rovnomerné vzchádzanie. Môžeme si pripraviť aj vlastný výsevný substrát, a to zo zmesi záhradnej zeminy, kremičitého piesku a kompostu.
Pôdu zo záhrady je však pred použitím lepšie prepariť napríklad v rúre, čím zlikvidujeme zárodky chorôb, škodcov a semená burín, ktoré by klíčili spolu so zeleninou alebo bylinkami. Substrát navlhčíme a dáme na niekoľko minút do rúry vyhriatej na maximálne 100 ºC. Snažíme sa zároveň dodržať odporúčaný termín výsevu – je dôležitý nielen z dôvodu teploty a dĺžky klíčenia, ale predovšetkým pre množstvo svetla, ktoré ovplyvňuje rast sadeníc.
Ako urobiť test klíčivosti
Často sa stáva, že kúpime viac vreciek semienok, ako daný rok spotrebujeme, prípadne nespotrebujeme všetko z jedného vrecka. Možnou nevýhodou výsevu starších semien je strata ich klíčivosti. Schopnosť klíčiť je najvyššia v prvom a druhom roku po zbere, potom sa výrazne znižuje, záleží však aj od konkrétneho druhu.
Ak je nám ľúto vyhodiť staršie osivo a chceli by sme ho vysiať práve tento rok, oplatí sa najskôr vykonať test klíčivosti, ktorý prezradí, či a do akej miery sú semená ešte aktívne.
Je to jednoduché:
- Vysejeme 30 semien do plochej misky na navlhčenú gázu alebo vatu.
- Semená by mali byť rozmiestnené s väčším rozstupom, aby sa dobre počítali.
- Misku dáme na stanovište, ktoré umožňuje klíčenie daného druhu.
- Výsev zakryjeme igelitovým vreckom a priebežne dopĺňame vodu.
- Pokiaľ do dvoch týždňov vyklíči viac ako 25 semien, je klíčivosť dobrá a semená je možné použiť.
- Pri teste klíčivosti berieme do úvahy aj špecifiká daného druhu, niektoré rastliny totiž na vyklíčenie potrebujú dlhší čas ako spomínané dva týždne.
Miniskleníky, výsevné nádoby alebo rašelinové tablety?
Vzchádzajúce rastliny potrebujú čo najstabilnejšie podmienky, konkrétne vyššiu vzdušnú vlhkosť a stálu teplotu, ktorá sa môže druh od druhu trochu líšiť, ale väčšinou sa pohybuje okolo 18 až 20 °C.
Dobrou pomôckou na zabezpečenie takýchto podmienok sú miniskleníky alebo výsevné nádoby, ktoré sa skladajú z plastovej misky a plastového alebo skleneného krytu s perforáciou umožňujúcou výmenu vzduchu. Vysievať však môžeme aj do iných materiálov, ako je výsevný substrát. Veľké semená dobre klíčia napríklad v perlite, čo je materiál s veľmi dobrou vzdušnosťou pridávaný aj do záhradníckych substrátov.
Pre väčšie semená sa výborne hodia aj tablety (známe ako jiffy) vyrobené pod tlakom z rašeliny. Tesne pred použitím sa namočia do vody, čím výrazne zväčšia svoj objem, a potom sa do predpripravenej dierky vloží semeno.
Vypestovaná sadenička sa neskôr rovno aj s tabletou vysádza do kvetináča alebo priamo na záhon. Ich veľkou prednosťou je, že nehrozí poškodenie korienkov pri pikírovaní, keďže tento krok úplne odpadá. Podobne výsevy uľahčia kvetináče z lisovanej rašeliny alebo kokosových vlákien, aj s nimi sa rastliny vysádzajú rovno na záhradu alebo do skleníka.
Na predpestovanie väčšieho množstva sadeníc, ktoré nechceme pikírovať, sú vhodné tzv. sadbovače. Plastové pláty zložené z niekoľkých malých kvetináčikov sa hodia na výsev semien po 1 kuse. Sú ideálne na predpestovanie kapusty, kalerábu, kelu či šalátu. Zo sadbovačov s malým objemom na substrát sa sadeničky zvyčajne presádzajú do malého kvetináča a až neskôr na záhon.
Predpestovanie nie je pre každý druh
Pri pestovaní rastlín sme si určite všimli rôzne typy koreňového systému. Jeho charakter rozhoduje o tom, či rastlina znáša presádzanie alebo nie. Niektoré kvety, bylinky a zelenina sa totiž hodia len na priamy výsev. Ako už samotný názov napovedá, ide o výsev priamo do voľnej pôdy na záhrade, do pareniska alebo do skleníka bez medzikroku v podobe pikírovania a presádzania. Toto platí pre rastliny so silným kolovitým koreňom, ktorý by sa pri manipulácii poškodil. Typickým príkladom je koreňová zelenina.
Priamy výsev je vhodný aj pre všetky druhy, ktoré klíčia pomerne rýchlo a nevyžadujú pri tom žiadne špecifické podmienky, napríklad špenát, koriander či kôpor. Okrem toho existujú druhy, ktoré je možné aj predpestovať, aj vysievať priamo a záleží od situácie, čo uprednostníme.
Naopak, predpestovanie na okennom parapete, v skleníku či v parenisku vyžadujú rastliny s dlhým obdobím klíčivosti, väčšinou s hustým koreňovým systémom, ktoré potrebujú o niečo viac starostlivosti a kultivovania. Dobrým príkladom sú mnohé teplomilné druhy zeleniny, napríklad baklažány, paradajky či papriky.
Pozor na padanie klíčnych rastlín
Keď mladé rastliny začnú krátko po vzídení doslova padať ako podťaté, ide o chorobu, ktorú spôsobujú patogénne huby. Niekedy sa vyskytnú aj o niečo neskôr ako pri klíčení. Najlepšou prevenciou je používanie čistého náradia, pomôcok, kvalitného výsevného substrátu či moreného osiva. Substrát je možné preventívne ochrániť fungicídnym granulátom alebo vykonáme preventívny postrek pri vzchádzaní rastlín.
Nechemickou alternatívou je použitie zálievky z prospešných húb. Keď sa však choroba objaví, treba zakročiť okamžite postrekom s fungicídom, pretože choroba sa rýchlo šíri. Ak sadeničky pestujeme na okne v interiéri, na čas postreku a niekoľko hodín po ňom ich prenesieme do miestnosti, ktorú neobývame a kde sa nikto nezdržiava, napríklad na chodbu či schodište, ktoré neskôr dobre vyvetráme.
Sprievodca výsevmi
Ak s výsevmi len začínate, pomôžte si našimi podrobnými prehľadmi, ktoré vám pomôžu zorientovať sa, kedy, čo a ako vysievať:
- Veľký prehľad, kedy vysievať semená, vysádzať priesady a zberať obľúbené druhy plodovej a koreňovej zeleniny
- Kedy vysievať semená a vysádzať priesady kapustovej zeleniny, listovej zeleniny a strukovín?
- Sprievodca kvetinovými výsevmi: Kedy a ako vysievať semená obľúbených kvetín
- Stručný prehľad, kedy a ako vysievať semená obľúbených zelenín a byliniek
Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: iStock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Je potrebné pri vysievaní hnojiť substrát a aké semienka vysievať vo februári? Odpovedá Martin Čurda
Paradajky vysievame práve teraz. Ako na to?
Jar prichádza, hurá do vysievania zeleniny! Čo všetko by sme pred výsevmi mali vedieť?
Tri najčastejšie problémy pri predpestovaní zeleniny: Vyhnite sa týmto chybám a zvýšte šancu na zdravé sadenice
Krok za krokom: Jednotenie mladých zeleninových rastliniek
4 kroky k zdravým rajčinám z vlastnej úrody
Papriky ktore pojdu do volnej pody? Kedy vysievat? Uz ma prsty svrbia..a kazdy r…