Ktoré paradajky sú vhodné na dlhodobé uskladnenie? Skúsení pestovatelia vás prevedú čarovným svetom rajčín

Až na občasné výnimky potvrdzujúce pravidlo sa asi dá povedať, že ľudia milujú rajčiny. Neraz vieme oceniť rozdiely medzi výbornými a menej chutnými typmi. S tým úzko súvisí, v akých podmienkach rástli a dozrievali a aké má konkrétna odroda vlastnosti dané geneticky.

Medzi paradajkami sú naozaj veľké rozdiely nielen v kvalite, ale aj v chuti a veľkosti plodov. V minulosti náš trh neponúkal veľký výber ani rozmanitosť, ktorú tu máme dnes. Dnes sa pozrieme bližšie na rôzne typy rajčín.

Delenie rajčín podľa spôsobu rastu

Najprv si preberieme jednoduché základné delenie podľa spôsobu rastu. Rozlišujeme dva základné typy – determinantné (kríčkové) a indeterminantné (kolíkové). Ide o botanicky odlišné typy. Rozdiel spočíva vo vývoji kvetov a plodov na rastlinách.

Kríčkové paradajky

Kríčkové paradajky väčšinou ukončujú rast hlavnej stonky vo výške za 3. až 5. súkvetím. Od kolíkových odrôd sa líšia tým, že ďalšie súkvetie sa tvorí za nasledujúcim alebo každým druhým listom, a to aj na bočných výhonoch. Prvé súkvetia vytvárajú za 6. až 8. listom.

Stonky dosahujú dĺžku 20 – 60 cm podľa odrody, preto môžu byť väčšinou bez opory a odstraňovania bočných výhonkov. Vzhľadom na to, že úroda má tendenciu dozrievať naraz, často sa pestujú na priemyselné spracovanie.

Polokolíkové rajčiny

Poznáme aj „polokolíkové“ – semideterminantné odrody, ktoré rast neukončujú. Kvety nasadzujú za každým alebo každým druhým listom, podobne ako kríčkové. Plodia až do jesene, ale bočné výhony sa nevylamujú. Bývajú trochu vyššie, preto je dobré pestovať ich pri opore.

Kolíkové rajčiny

Kolíkové (indeterminantné) odrody neukončujú rast – teoreticky by mohli rásť do výšky neobmedzene. Prvé kvetenstvo vytvárajú obyčajne za 8. až 12. listom – teda neskôr ako u kríčkových. Ďalšie tvoria za každým tretím listom – tým ich možno odlíšiť od kríčkových.

Kým majú kolíkové odrody dobré podmienky, rastú kontinuálne ďalej. Táto vlastnosť sa využíva aj pri pestovaní v skleníkovej veľkovýrobe, kde sa takéto rastliny ťahajú neraz aj do výšky viacerých metrov.

Kolíkové odrody rajčín je nutné vyštipovať, teda odstraňovať každé rozvetvovanie, ktoré sa rastliny snažia neúnavne vytvárať. Aj krátke zanedbanie tejto činnosti môže spôsobiť problém.

Vyštipnuté zálistky môžeme nechať zakoreniť vo vode alebo priamo v pôde. Získame tak viac rastlín z danej odrody. Tieto rastliny majú oproti materským rastlinám určité omeškanie vo vývoji, ale neraz stihnú do konca sezóny priniesť zaujímavú úrodu. V prípade hybridov, kde sú semienka niekedy balené len po 5 – 7 kusov, to môže byť vítanou možnosťou zvýšiť si množstvo plodiacich rastlín.

Divoké porasty v klietkach i plaziace sa kolíkové rajčiny

Zaujímavosťou je, že kolíkové odrody môžeme pestovať aj na viac výhonov (obvykle 2 – 3), ktoré je tiež vhodné vyštipovať. V USA, krajine, z ktorej oblastí rajčiny pochádzajú, sa pestujú v klietkach z drôtenej konštrukcie s veľkými okami, ktoré slúžia ako opora rastúcom rastlinám a tieto zálistky vôbec nevyštipujú.

Rastliny sú tak často veľmi husté, plody majú menej svetla a porastom horšie prúdi vzduch. Pre našinca zvyknutého na prísne tvarovanie je to priam bolestná predstava.

A to nie je všetko, existuje aj spôsob, pri ktorom sa kolíkové odrody pestujú nielen bez vyštipovania, ale dokonca aj celkom bez opory. Rastliny sa voľne plazia po zemi a rastú všetkými smermi. Aby sa znížilo riziko znečistenia plodov blatom, obvykle sa podstielajú slamou.

Takýto štýl pestovania propaguje aj známy pestovateľ rajčín z Rakúska, Erich Stekovics. Pri veľkovýrobe ide zrejme o snahu vyrobiť z nevýhody výhodu. Pri bežnom záhradkárskom štýle pestovania rajčín je však takáto metodika prinajmenšom sporná.

Popri kríčkových a kolíkových odrodách poznáme ešte odrody „semi-determinantné“. Majú znaky oboch kategórií a pestujú sa obvykle na viac výhonov (napr. odroda ‘Green Grape’).

Delenie rajčín podľa farieb

Čo sa týka farebných variácií rajčín, existuje bohatá paleta farieb a kombinácií, od bielej (čo je v skutočnosti skôr farba starého vosku) cez žltú, oranžovú, červenú, fialovú, bronzovo hnedú až po zelenú. Stretnúť sa môžeme aj s mramorovaním a žíhaním.

V ostatných rokoch sa navyše k týmto farbám pridala tmavomodro- fialovo-čierna, tento typ sa nazýva „modrá“. Pôvodne gény pre tieto farby pochádzajú z prvej odrody tohto typu P20 OSU Tomato, ktorú predstavil Tom Wagner z Oregonskej univerzity. Šľachtil ju okolo 20 rokov, krížením z čiernoplodého, nejedlého a divého druhu rajčiny. Krížením s jej genotypom dnes už vzniká mnoho atraktívnych odrôd, ktoré zvyšujú pestrosť farieb rajčín na novú úroveň.

Balkónové a trpasličie odrody rajčín

Zhrnuli sme si základné delenie rajčín podľa spôsobu rastu a farieb. Ďalej poznáme podrobnejšie delenie na balkónové odrody, čo sú miniatúrne rastliny so vzrastom 20 – 40 cm. Tie delíme ešte na kríčkové (‘Vilma’, ‘Aztek’, ‘Balkonsauber’, ‘Minibel’…) a previslo rastúce (‘Tumbling Tom Red’, ‘Tumbling Tom Yellow’…).

Previslo rastúce sú veľmi vhodné do závesných kvetináčov a ozvláštnia balkóny a terasy. Tento typ rajčín patrí do kategórie kríčkových, a preto je pre ne príznačné, že po vyrodení veľmi skoro končia. Dozrievajú však skôr ako záhradné odrody. Obvykle sú to odrody s veľkosťou plodov, ktoré nazývame „cherry“.

Ďalším podtypom, s ktorým sa u nás ešte stretávame pomenej, sú tzv. trpasličie odrody, v angličtine označované ako „dwarf“ (trpaslík). Prinášajú kombináciu malého vzrastu (do cca 60 – 120 cm) a indeterminantného (kolíkového) spôsobu rastu.

Takéto odrody mávajú neraz prekvapivo veľké, beefsteakovité plody a dávajú pomerne solídne úrody. Je to moderná, nová, dynamicky sa rozvíjajúca sa skupina odrôd, v ktorej sa ešte určite dočkáme mnohých zaujímavých prekvapení.

Rajčiny podľa typov plodov

Spoon

Ďalšie delenie odrôd je podľa typov plodov. Delíme ich podľa veľkosti, ale niekedy aj štruktúry. Začneme kategóriou najdrobnejších plodov, ktoré nazývame „ríbezľové“. Skutočne ide o rajčiny, ktorých priemer plodov neraz nedosahuje ani 1 cm a hmotnosť nepresahuje 5 – 10 g.

Najdrobnejším známym typom je „spoon“ (lyžička). Tieto rajčiny si pestovatelia s obľubou fotografujú – ako viac plodov na lyžičke. Ríbezle pripomínajú nielen svojimi rozmermi, ale podobne pôsobia aj ich strapce plodov.

Do tejto skupiny patria aj sorty označované ako „divé rajčiny“, ktoré sú pomerne obľúbené. Obvykle dozrievajú ako úplne prvé, majú výraznú sýtu chuť a vynikajú aj vysokou odolnosťou voči chorobám a stresu. Veľmi ozdobne pôsobia v jedlách, čo sa ešte dá vylepšiť kombináciou červených, žltých, bielych a bronzových odrôd. Spôsob ich rastu je kríčkový, ale enormne bujný, jedna rastlina môže mať aj 1 × 1 meter.

Cherry paradajky

Ďalšia skupina o niečo väčších, ale stále malých (2 – 3, niekedy až 4 cm, hmotnosť: 10 – 20 g) plodov, sú dobre známe a právom obľúbené cherry, teda čerešňové odrody. U tohto typu rajčín je geneticky dané, že vlohy pre malú veľkosť plodov sú previazané s ich schopnosťou vytvárať vysokú koncentráciu cukornatosti. Vďaka tomu pochádzajú z tejto skupiny tie úplne najsladšie odrody (‘Sun Gold F1’, ‘Sweet Aperitif’, ‘Ambrosia rose UBX’, ‘Ambrosia orange UBX’…)

Farebne je táto skupina maximálne pestrá a odrody zastupujú prakticky kompletnú škálu farebností rajčín vrátane kombinácií farieb. Tvarovo sem spadajú okrúhle, hroznovité, oválne či hruštičkovité plody, ale aj zriasené, niekedy s ostrou špičkou na konci plodu.

Kokteilové paradajky

Kokteilové paradajky sú obvykle väčšie ako cherry a tiež majú geneticky danú vyššiu cukornatosť. Ich veľkosť sa pohybuje okolo  3 – 4 cm, hmotnosť 25 – 60 g a natrafiť môžeme na okrúhle, podlhovasté (datľové), resp. „slivkové“ (plum) plody (‘Bejbino F1’, ‘Pollicino F1’…).

Šalátové a väčšie odrody rajčín

Ďalším stupňom sú „šalátové“ odrody strednej veľkosti (okolo 4 – 6 cm, hmotnosť: 60 – 100 g). Najčastejšie bývajú okrúhle, ale tiež môžu byť predlžené.

Klasická veľkosť rajčín je obvykle približne 6 – 9 cm, bývajú guľaté. Na západe sa zvyknú označovať ako „slicers“, čo sa s istou neobratnosťou dá preložiť ako „krájače“. Názov odkazuje na skutočnosť, že sa pri príprave bežne krájajú na plátky.

Beefsteakové rajčiny

Označenie „slicers“ sa však často používa aj pri ďalšej kategórii – „beefsteakových“ rajčinách. Obvykle sú veľkoplodé, často nariasené a majú najpestrejšie možné farby. Zvyčajne narastú do hmotnosti 70 – 600g a viac.

V maximálnej miere sú medzi nimi zastúpené aj odrody označované ako gurmánske. Často ide o tzv. „heirloom“, teda „dedičstvo“, odrody s mnohogeneračným, neraz i vyše storočným pôvodom.

Vzhľadom k veľkosti plodov k nim patrí aj neskoršie dozrievanie, menší počet plodov v strapci a často aj nevzhľadné hlboké praskliny. Vynahrádzajú to však neskutočnou bohatosťou chutí a neraz aj veľmi atraktívnou farebnosťou – ako na povrchu, tak aj v reze (‘Brandywine’, ‘Marmande’, ‘Cherokee Purple’, ‘Black Pinneapple’…). Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj u nás populárne „vinohradnícke“ odrody.

S nimi sú veľmi blízke odrody typu „býčie srdce“, ktoré majú skutočne tvar pripomínajúce tento orgán. Majú veľké rozmery a často veľmi dobrú chuť plodov. Podobné je aj neskoršie dozrievanie a menší počet plodov v strapci (‘Russian 117’, ‘Oxheart’, ‘Rebel Starfighter Prime’, ‘Long Tall Sally’…).

Odrody vhodné na plnenie

Ďalšou, veľmi špeciálnou kategóriou, sú tzv. „stuffers“, teda odrody určené na plnenie. Majú stavbu plodu, ktorá veľmi dobre umožňuje odoberanie dužiny so semenami, a následné plnenie ich dutých komôrok. Môžeme ich servírovať plnené surové alebo zapekané. Neraz ich estetickú hodnotu podčiarkuje skutočnosť, že majú plody farebne žíhané (odroda ‘Striped Stuffer’, ‘Striped Green Bell’…).

Odrody paradajok vhodné na dlhodobé uskladnenie

Špeciálnou, u nás takmer neznámou kategóriou, sú tzv. „keepers“, teda odrody na dlhodobé uskladnenie. Zbierame ich na pohľad nedozreté, dozrievajú len veľmi pomaly, ale často sú v konzumnej kvalite až 2 – 4 mesiace po zbere (napr. ‘Long Keeper’).

S týmto súvisí typ „ramallet“, odrody napríklad ‘Bombeta’ alebo ‘Vesuviano’. Zberáme ich v celých strapcoch s plodmi veľkosti cherry rajčín a držíme zavesené vcelku v izbovej teplote. Takto postupne dozrievajú do  konzumnej kvality (‘Ramallet Bombeta’).

Rajčiny vhodné na sušenie, omáčky a pretlaky

Ak sa rozprávame o spracovaní plodov, nemôžeme opomenúť odrody vhodné na sušenie, obvykle v krájanej podobe. V južných krajinách sa bežne sušia na slnku, u nás sú populárne sušené v sušičkách. Vhodné sú odrody s menšími plodmi.

A ktoré paradajky sú vhodné na výrobu omáčok, pretlakov či kečupov? Sú to napríklad odrody typu San Marzano alebo Roma (nazývané aj „Paste typ“, u nás označované ako „paprikovité“), ktoré sa vyznačujú vyšším podielom sušiny a menším podielom vody. Je vhodné spomenúť, že typické pre tento typ odrôd je ich náchylnosť na hnilobu koncov plodov, čo možno prekvapivo súvisí s ich zvýšenou citlivosťou na nedostatok vápnika v pôde.

Ako môžeme vidieť, škála odrôd rajčín je veľmi bohatá a z jej širokej ponuky si naozaj dokáže vybrať každý to pravé. Nebojte sa skúšať a porovnávať, svet rajčín volá! A môže vás priviesť do úžasu.

Text: Martin Kohútek, Eva Tomišová
Foto: isifa/Shutterstock, Eva Tomišová

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

4 kroky k zdravým rajčinám z vlastnej úrody Pomaly nastáva vhodný čas na nákup semien paradajok. Ako si vybrať tie správne odrody? Ako na pestovanie vlastnej zeleniny: Každý druh potrebuje iné podmienky aj starostlivosť Uhorky vysievame práve teraz. Ktoré odrody vybrať? Veľký prehľad 50 odrôd zeleniny, ktoré odporúčajú skúsení pestovatelia. Z týchto si určite vyberiete svoju obľúbenú Všetko o pestovaní paradajok, návrat cínií aj aktuálne rezy. Nové číslo časopisu Záhrada so semienkami zadarmo je už v predaji!