Vďaka druhým, opakovaným i letným výsevom dokážeme plochu pestovania využiť na maximum a v niektorých druhoch zeleniny sa dokážeme priblížiť k sebestačnosti.
Terminológia pre druhé, opakované či letné výsevy nie je striktná a významovo sa neraz prekrýva. Faktom je, že ich bežne používa väčšina z nás.
Ako druhý výsev označujeme napríklad, keď na jar po zbere skorých jarných plodín vysievame na rovnakú plochu teplomilnú zeleninu. Niektoré druhy môžeme za sebou vysievať aj niekoľkokrát, napríklad rukolu, niektoré šaláty, kôpor, koriander a iné. Tomu vlastne hovoríme opakované výsevy.
No a letné výsevy sa týkajú najmä druhov, ktoré vysievame len v lete, napríklad vodnica či čierna reďkev, hoci z časového pohľadu môže byť aj druhý či opakovaný výsev zároveň letný. Naopak, letný výsev môže byť zároveň druhým výsevom po pozberanej skorej úrode.
To, ako ich pomenujeme, nie je až také dôležité, dôležitejšie je pochopiť a využívať podstatu tejto možnosti.
Plánovanie v hlave i na papieri
Pamätám si z detstva, ako moja babička, ktorá intenzívne obhospodarovala približne 20-árovú záhradu, vždy premýšľala nielen o tom, čo a kam vysadí, ale aj o tom, čo pred čím alebo čo po čom vysadí. Nepísala ani nekreslila si plány, nosila to v hlave. Skúsenosť ju naučila.
Ak radi plánujeme a robíme si poznámky na papier, vieme si takto rozplánovať pestovanie na všetkých zeleninových záhonoch od skorej jari až do neskorej jesene. Jeden z nich takto ľahko vyhradíme aj prezimujúcej zelenine. Zároveň je to výborná pomôcka pri striedaní plodín, ktoré je dôležité z viacerých hľadísk.
Ak si však nevytvoríme presný plán, nemusí to vôbec prekážať, v záhrade totiž vždy môžeme aj improvizovať.
Druhé výsevy
Ako druhý výsev označujeme zvyčajne to, keď napríklad v máji či v júni, po zbere skorej reďkovky, šalátu či hrášku, na danú plochu vysejeme napríklad uhorky, fazuľku, ľadové šaláty alebo červenú repu či kaleráby.
Takisto môžeme opäť zvoliť šaláty, hrášok a reďkovky, ale pozor, len takzvané celoročné či letné odrody. Vysievať sa dajú aj niektoré odrody mrkvy karotky, ak korene radi konzumujeme za čerstva ako mladé, sladké a ešte krehké.
Opakované výsevy
Opakované výsevy nemusia byť na záhone len po niečom, ale pokojne aj v riadkoch vedľa seba s odstupom povedzme týždňa a dlhšie. Zabezpečíme si tak postupný zber čerstvej zeleniny, pokojne v priebehu niekoľkých týždňov.
Tiež majú význam, keď je nás v rodine málo stravníkov, vtedy naozaj nemá zmysel semienka z vrecka reďkovky či šalátu vysiať na jar naraz. Nebudeme totiž vedieť, čo urobiť povedzme počas dvoch týždňov s desiatkami hlávkových šalátov a reďkoviek, kým v ďalších si ich budeme kupovať.
Naopak, zmysel má postupné, respektíve opakované vysievanie, povedzme do jedného kratšieho riadka, v týždňovom až dvojtýždňovom intervale.
Práve reďkovky, listové šaláty, rukola, koriander i kôpor či z ázijských šalátov mibuna a mizuna, ale i iné zeleniny s krátkym vegetačným obdobím sa výborne hodia na opakované výsevy. Veľmi dobré je opakovane si vysiať kríčkovú fazuľku, prípadne aj niekoľko uhoriek.
Letné výsevy
Letný výsev označuje nielen výsev v danom období roka, čiže v lete, ale používa sa i pre druhy, ktoré pestujeme v podstate iba z letných výsevov. Ide najmä o menej známe zeleniny, ktorými si vieme spestriť náš jedálny lístok.
Okrem spomínanej vodnice a čiernej reďkvy sem radíme i reďkev siatu s dlhým bielym koreňom, pak čoj, pekinskú kapustu či čierny koreň.
Orientujeme sa aj podľa vegetačného obdobia
Rôzne druhy a čiastočne i odrody majú odlišné vegetačné obdobie, čo je čas potrebný od výsevu či výsadby (to by malo byť uvedené) až po zber. Týka sa optimálnych podmienok. Uvádza sa v dňoch, týždňoch alebo mesiacoch.
Typicky jarné plodiny, ako sú hlávkové šaláty, špenáty, reďkovky či hrášok, majú v porovnaní s inými druhmi krátke vegetačné obdobie. Zberáme ich od výsevu do niekoľkých týždňov.
Najdlhšie vegetačné obdobie má plodová zelenina, ktorú vysievame v predstihu na okenný parapet, čiže paradajky, papriky, baklažány, ale i zimná hlávková kapusta, zimný kel. Na hriadke strávia najviac času, neraz celú sezónu.
Keď pestujeme veľa druhov zeleniny, vieme si práve pomocou uvádzaného vegetačného obdobia naplánovať, kedy čo vysiať, presadiť, pozberať a zistíme tak, kedy sa hriadky uvoľnia.
Výsevy koncom leta
Mnohé druhy s krátkym vegetačným obdobím, ktoré bežne vysievame skoro na jar, majú na vrecku uvedený aj neskorý letný výsev. Sú to niektoré odrody šalátov, reďkoviek a špenátu. To sa môže hodiť, keď sa nám uvoľnia hriadky po cesnaku, cibuli či skorých kaleráboch.
Špecifikom sú rastliny, ktoré majú na hriadke prezimovať a zberať sa dajú v priebehu teplej zimy až ďalšiu jar. Ide o valeriánku i takzvané zimné šaláty, ktoré výborne znášajú aj teploty pod nulou, napríklad odrody ‘Neferin’, ‘Little Gem’, ‘Humil’.
Niektorí záhradníci odporúčajú i jesenné výsevy mrkvy či petržlenu, čo sa občas môže vyplatiť. Je však dobré vedieť, že pre semienka konkrétne týchto plodín zima predstavuje riziko. Stačí, keď vo fáze klíčenia, ktoré sa odohráva v pôde a ani o ňom nevieme, udrú silnejšie mrazy. Klíčiace rastlinky sú prosto citlivejšie a ľahko vymrznú.
Aj nadmerná vlhkosť v záhone, keď rastlina pre teploty nerastie, je rizikom. Tak či onak, menšiu časť zo zakúpenej mrkvy či petržlenu môžeme na skúšku vysiať. Ak semeno prezimuje, rastliny prinesú skoršiu úrodu.
Z typicky jarných plodín celoročné?
Typicky jarným zeleninám, ako sú hlávkové, kučeravé i listové šaláty, reďkovky, špenát, hrášok, leto nesvedčí. Vysoké teploty, sucho a veľa hodín svetla ich nútia ísť do kvetu.
Šaláty netvoria hlávky, listy sú menšie a horknú, reďkovky netvoria buľvičky a tiež idú do kvetu (na rozdiel od šalátov sa ich puky i kvety dajú jesť, hoci sú málinko pikantné). Aj špenát tvorí stonky so súkvetiami. Ani hrášky neprosperujú, kvety opadávajú, rastliny vysychajú.
Z tohto pohľadu tieto druhy nie sú vhodné na druhý či letný výsev, avšak šľachtitelia sa už dlhé roky snažia vyšľachtiť také odrody, ktoré sa vlastne správajú atypicky. Reďkovky, ktoré aj v lete vytvoria buľvy, šaláty, ktoré nepôjdu do semena a nehorknú, hrášok, ktorý znesie aj vyššiu teplotu. A darí sa im.
Pri reďkovkách a šalátoch je v takomto prípade priamo na vrecku uvedené, že ide o tzv. celoročnú odrodu, pri hrášku býva uvedené letný hrášok. Ak máme malú záhradku alebo pestujeme len malé množstvá, oplatí sa siahnuť vyslovene po týchto odrodách, vysievať ich totiž môžeme dlhý časový úsek už od jari.
Nemusíme zbytočne utrácať napríklad za jarný aj celoročný šalát, vystačíme si s celoročným. Patria k nim napríklad odrody hlávkového šalátu ‘Maršálus’, ‘Panter’, ‘Lento’, ‘Bremex’, ‘Zeus’, ‘Adinal’, červený ‘Sahim’. Celoročné reďkovky sú ‘Viola’, ‘Lada’, ‘Kvinta’, ‘Diana’, ‘Tercia’, ‘Ilka’, ‘Ester’, ‘Lilana’, ‘Katrena’, ‘Faraón’, ‘Zlata’, k letným hráškom sa radia ‘Vitara’ či ‘Avola’.
V júli sa ešte dokonca dajú vysievať aj niektoré odrody skorého kalerábu, ako sú ‘Modrava’, ‘Luna’, ‘Kref F1’, ‘Ametyst F1’ a niektoré odrody mrkvy, napríklad ‘Naomi’, ‘Marion F1’.
Ako na sebestačnosť v šalátoch
Silné letné slnko spôsobuje, že rastlinné pletivá hrubnú, čím sa chránia pred stratou vody a spálením. A cítime to aj pri ich konzumácii. Preto hlávkové i trhacie šaláty, ktoré majú veľmi jemné listy, v lete pritieňujeme.
Čo sa týka odolnosti listov, lepšie sú na tom ľadové a rímske šaláty. Väčšinu z nich pestujeme od konca jari do leta. Ak sme ich ešte neskúšali pestovať, môžeme ich zaradiť po hrášku, skorom kalerábe a iných skorých jarných plodinách. Vzhľadom na extrémne horúčavy v našich polohách je tiež lepšie nad ne natiahnuť bielu netkanú textíliu alebo ich pritieniť inak.
Na opakovaný zber mladých listov sú tiež vhodné mnohé ázijské šaláty ako mibuna či mizuna, ale pozor, rovnako ako reďkovka a rukola patria do čeľade kapustovité a milujú ich skočky.
V júli sa tiež vysieva pekinská kapusta i pak čoj. Na konci leta opäť vysievame viaceré odrody listových šalátov, špenát, valeriánku i zimné šaláty kvôli zberu na konci jesene, počas teplej zimy a skoro na jar. Práve kombináciou rôznych druhov a odrôd, opakovanými a aj letnými výsevmi tých odolnejších sa môžeme postupne stať sebestační v šalátoch.
Riziko výsevov v lete
Na rovinu treba povedať, že vysievanie v lete a následná starostlivosť o rastliny, i keď zvolíme vhodné odrody, je výrazne náročnejšia ako na jar a tak k tomu musíme pristúpiť. Hriadky rýchlejšie preschnú, čo je pre klíčiace semienka neraz smrteľné.
Prvou úlohou je teda udržiavať výsevy vlhké. Máme viac možností, ako si môžeme pomôcť. Ak sa dá, vyberieme si záhon v polotieni, ak nie, tieň vytvoríme, hoci len nad malým záhonom. Môžeme vo výške alebo okolo záhona natiahnuť zelenú záhradnícku textíliu, ktorá ho pritieni pred poludňajším slnkom.
Iná možnosť je záhon hneď po výseve tesne nad pôdou zakryť tenkou netkanou bielou textíliou. Prepúšťa vodu aj UV žiarenie. Odstránime ju, keď sa začnú objavovať pravé listy, alebo ju ponecháme až do zberu. Je taká ľahká, že ako rastliny rastú, samy ju nadvihujú.
Preschnutiu bránime tiež zavlažovacím systémom s časovačom. Vhodná je kvapková závlaha alebo závlaha priesakovou hadicou.
Pozor na vyšší tlak škodcov!
Ďalším problémom letného pestovania v porovnaní s jarou je vysoký tlak niektorých škodcov a chorôb. Pri šalátoch sa častejšie vyskytuje hniloba, prevenciou sú dostatočne veľké rozstupy a nepremokrovanie porastu.
Pri reďkovkách, rukole a iných rastlinách z čeľade kapustovité sú postrachom skočky. Keď máme záhradu blízko poľa s repkou, kde je tento škodca veľmi častý, skočky sa k nám na čerstvé listy môžu vo veľkých množstvách presťahovať prakticky zo dňa na deň.
Preto tieto výsevy aj mladé rastliny zakrývame jemnou bielou netkanou textíliou tak, aby sa pod ňu škodca nedostal. Využiť môžeme konštrukciou z fóliového tunela, ktorý používame na jar, ale namiesto fólie použijeme bielu netkanú textíliu.
Tip redakcie
Možno si poviete, že je síce pekné, že existuje toľko odrôd, ale ak si máte kúpiť jarné, letné, jesenné aj zimné odrody, tak sa nedoplatíte.
Ak máte malú záhradku alebo pestujete pre malú domácnosť, toľko semienok ani nespotrebujete. Preto hľadajte odrody, ktoré sa dajú vysievať opakovane v rámci niekoľkých mesiacov, od jari do jesene, alebo na jar i na jeseň. Potom si vystačíte možno len s jedným vreckom semienok kalerábu, hlávkového šalátu i reďkoviek.
Galéria k článku
Text: Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Čo znamená druhý výsev a ktorú zeleninu môžeme v lete vysievať? Viac prezradil v rozhovore odborník na osivá
Veľký prehľad 50 odrôd zeleniny, ktoré odporúčajú skúsení pestovatelia. Z týchto si určite vyberiete svoju obľúbenú
Čo vysievať na hriadky v septembri?
Sezóna nekončí! Prečítajte si, ktorú zeleninu teraz vysievať na druhú úrodu
Sprievodca pestovaním: Teraz vysievame tieto semienka na predpestovanie priesad a koncom mesiaca začíname aj s výsevmi priamo do pôdy
Sprievodca pestovaním: Na tieto aprílové výsevy nezabudnite
Dobrý deň, chcem sa opýtať 1x v živote si idem vypestovať vlastné priesady zo…